Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opakované voľby v Berlíne vyhrala CDU, sociálni demokrati prepadli

Kresťanskodemokratická únia (CDU) sa stala jednoznačným víťazom nedeľňajších opakovaných parlamentných volieb v nemeckej metropole Berlín, ktorá má štatút spolkovej krajiny. Sociálni demokrati (SPD) so starostkou Franziskou Giffeyovou skončili s rozdielom len niekoľkých desiatok hlasov na druhom mieste pred zelenými, vyplýva podľa agentúry DPA z konečných výsledkov zverejnených v noci na pondelok.

CDU s volebným lídrom Kaiom Wegnerom získala 28,2 percenta hlasov, čo je o vyše desať percentuálnych bodov viac v porovnaní s voľbami v roku 2021.

S 18,4 percentami hlasov si sociálni demokrati zaknihovali svoj najhorší výsledok od roku 1950, hoci ešte v septembri 2021 ich volilo 21,4 percenta občanov.

Zelení, ktorí sú od roku 2016 v koaličnej vláde so stranou Ľavica a SPD, tiež dostali 18,4 percenta hlasov (18,9), za sociálnymi demokratmi však zaostali iba o 105 hlasov.

Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) si polepšila o viac ako jeden percentuálny bod a získala 9,1 percenta hlasov.

Na nedeľňajšie voľby nebudú v dobrom spomínať ani v Slobodnej demokratickej strane (FDP), ktorá so ziskom 4,6 percenta hlasov (7,1) vypadla z ďalšieho krajinského parlamentu.

Berlínska CDU dosiahla svoj najlepší výsledok za viac ako 20 rokov a vzniesla nárok na zostavenie novej vlády. Tú by mohla vytvoriť buď s SPD, alebo so zelenými. Pokračovať však môže aj doterajšia trojkoalícia SPD, zelených a Ľavica, pričom Giffeyová by v tomto prípade mohla zostať starostkou. Tento variant podporujú zelení.

Na voľbách sa zúčastnilo 63,1 percenta z približne 2,4 milióna oprávnených voličov. V roku 2021 to bolo 75,4 percenta, no predvlani sa konali aj voľby do Spolkového snemu.

V Berlíne súd nariadil opakovanie hlasovania po tom, ako sa zistilo, že voľby v roku 2021 nespĺňali základné demokratické štandardy. Vedenie mesta tentoraz pozvalo aj medzinárodných pozorovateľov z Rady Európy.

Opakované voľby v Berlíne sú len druhým takýmto prípadom v povojnovej histórii Nemecka. Predtým sa po nezrovnalostiach pri hlasovaní museli v roku 1991 opakovať voľby v Hamburgu.

(tasr)

Minúta  |  

Na webové stránky NATO zaútočili hackeri

Viaceré webové stránky Severoatlantickej aliancie (NATO) sa v nedeľu stali terčom hackerského útoku. Agentúre DPA to potvrdila jej hovorkyňa.

"Kybernetickí experti NATO sa zaoberajú incidentom, ktorý ovplyvnil niektoré webové stránky NATO. NATO sa kybernetickými incidentmi zaoberá pravidelne a berie kybernetickú bezpečnosť veľmi vážne," povedala hovorkyňa. Ďalšie podrobnosti neposkytla.

Na sociálnych médiách vrátane Twitteru sa predtým objavili informácie, že proruskí hackeri zaútočili na webovú stránku Veliteľstva špeciálnych operácií NATO (NSHQ), ktorá bola dočasne nedostupná.

Na útoku sa mala podieľať aj ruská hackerská skupina Killnet, spájaná s nedávnymi útokmi na webové stránky Spolkového snemu, polície a zariadení kritickej infraštruktúry v Nemecku.

(tasr)

   

Minúta  |  

Berlusconi: Ak by Zelenskyj neútočil na Donbas, vojna by nebola. Ako premiér by som sa s ním nestretol

Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi by sa nestretol s Volodymyrom Zelenským, ak by bol stále predsedom vlády, pretože ukrajinského prezidenta považuje za zodpovedného z rozpútania vojny s Ruskom.

"Nikdy by som nehovoril so Zelenským, pretože sme svedkami ničenia jeho krajiny a vraždenia jej vojakov a civilistov," povedal 86-ročný Berlusconi podľa agentúry Reuters novinárom po tom, ako odovzdal svoj hlas v regionálnych voľbách v Lombardsku.

Berlusconi si myslí, že ak by Zelenskyj prestal útočiť na dve "autonómne republiky" v Donbase, k vojne by nedošlo. "Takže správanie tohto pána hodnotím veľmi, veľmi negatívne," vyhlásil.

Na Spojené štáty Berlusconi naliehal, aby vyvinuli tlak na Zelenského a pohrozili mu zastavením dodávok zbraní. Zároveň prisľúbil masívny program pomoci, ak bude Ukrajina súhlasiť s okamžitým prímerím.

Berlusconi, líder konzervatívnej strany Forza Italia (Vpred Taliansko), ktorá je súčasťou koaličnej vlády premiérky Giorgie Meloniovej, sa do začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári často chválil svojím priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V septembri 2022 vyvolal pobúrenie, keď povedal, že Putin bol do vojny dotlačený a do vlády v Kyjeve chce dostať "slušných ľudí".

Meloniová v piatok obvinila Paríž z ohrozenia jednoty EÚ, keď zorganizoval stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza so Zelenským, na ktorom neboli prítomní ostatní európski spojenci. Zároveň uviedla, že podpora Ukrajiny zo strany talianskej vlády je "pevná a rozhodná", ako je to jednoznačne uvedené v jej programe a ako to potvrdili všetky doterajšie hlasovania v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Nad USA zostrelili ďalší neidentifikovaný objekt

Americké ministerstvo obrany v nedeľu potvrdilo, že stíhačka F-16 zostrelila popoludní miestneho času nad Hurónskym jazerom ďalší neidentifikovaný objekt letiaci vo veľkej výške. TASR o tom informuje na základe správ televízie CNN a agentúry DPA.

Hovorca Pantagónu Pat Ryder uviedol, že príkaz na zostrelenie objektu dal americký prezident Joe Biden. Objekt nebol vyhodnotený ako hrozba pre infraštruktúru na zemi, no vzhľadom na svoju dráhu a letovú výšku by mohol ohrozovať bezpečnosť civilného letectva.

Objektu sa podľa Rydera nachádzal vo výške približne šesť kilometrov. O jeho pôvode a povahe zatiaľ nie je nič známe, no pracuje sa na nájdení jeho zvyškov.

Ryder tiež potvrdil, že ide o ten istý objekt, ktorý radar zachytil v sobotu nad štátom Montana a ktorý bol príčinou krátkeho uzavretia vzdušného priestoru v oblasti.

Neidentifikované objekty boli nad severoamerickým vzdušným priestorom zostrelené aj predchádzajúce dva dni — v sobotu nad severnou Kanadou a v piatok nad Aljaškou. O aké objekty išlo, stále nie je známe.

Už 4. februára bol pri pobreží Južnej Karolíny zostrelený predpokladaný čínsky špionážny balón. Čína tvrdí, že išlo o zatúlaný balón používaný na meteorologické účely. Washington to odmieta s tým, že bol vybavený sofistikovaným špionážnym zariadením na nasadenie vo veľkých výškach.

Najnovšie objekty podľa Pentagónu nemajú súvislosť s čínskym balónom — boli menšie a mali iný tvar.    

(tasr)

Minúta  |  

V druhom kole prezidentských volieb na Cypre zvíťazil Nikos Christodulidis

Bývalý cyperský minister zahraničných vecí Nikos Christodulidis zvíťazil v nedeľu druhom kole prezidentských volieb na Cypre. Jeho súper, kariérny diplomat Andreas Mavrojiannis, priznal porážku, informuje TASR podľa správ tlačových agentúr AP a AFP.

Po sčítaní 99,5 percenta hlasov viedol Christodulidis so ziskom približne 52 percent hlasov. Druhý Mavrojiannis získal zhruba 48 percent hlasov. Volebná účasť dosiahla približne 72,4 percenta a k urnám prišlo vyše 405 000 oprávnených voličov.

Christodulidis sa vo veku 49 rokov stane dosiaľ najmladším cyperským prezidentom. ,,Dnes sa skončila cesta – veľká cesta, ktorú som zdieľal s tisíckami ľudí. Ľutujem, že sme nedokázali dosiahnuť zmenu, ktorú Cyprus potrebuje," vyhlásil Mavrojiannis.

Christodulidis kandidoval ako nezávislý a svojou účasťou vo voľbách spôsobil rozkol v cyperskej vládnej strany DISY, z ktorej vzišiel. Táto strana nemala v druhom kole prezidentských volieb svojho kandidáta vôbec prvýkrát. Jej kandidát Averof Neofytu skončil v prvom kole volieb na treťom mieste.

Očakáva sa, že Christodulidis, ktorého favorizovali aj predvolebné prieskumy, zaujme tvrdý postoj k stagnujúcim rokovaniam sprostredkovaných OSN, ktoré sa týkajú rozdelenia ostrova.

Cyprus je rozdelený na dve časti od roku 1974. Turecká armáda vtedy obsadila sever ostrova po tom, ako gréckocyperskí nacionalisti uskutočnili štátny prevrat s cieľom pripojiť ostrov ku Grécku. V minulosti sa konali mnohé rokovania sprostredkované OSN, ktorých cieľom bolo prekonať toto rozdelenie; boli však neúspešné.

Cyprus je členským štátom EÚ od roku 2004, ale právo EÚ sa uplatňuje len na juhu ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada pátra po troskách zostreleného neznámeho objektu

Kanada pátra po troskách neidentifikovaného lietajúceho objektu, ktorý v sobotu zostrelila nad územím kanadského Yukonského teritória americká stíhačka. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

,,Na mieste sú pátračské tímy, ktoré sa snažia objekt nájsť a podrobiť ho analýze," uviedol Trudeau. Nenaznačil pritom, čo by zostrelený objekt mohol byť, no povedal, že "predstavoval dôvodnú hrozbu pre bezpečnosť civilného letectva".

,,Bezpečnosť občanov je našou hlavnou prioritou, a preto som rozhodol o zostrelení tohto neidentifikovaného objektu," povedal Trudeau. Americká armáda objekt zostrelila na príkaz kanadského premiéra.

Táto akcia vo vzdušnom priestore Kanady sa odohrala deň po tom, ako americké lietadlá podnikli podobnú operáciu nad Aljaškou, kde taktiež zostrelili neznámy lietajúci objekt.

Vodca demokratickej väčšiny v americkom Senáte Chuck Schumer v nedeľu pre americkú televíziu ABC uviedol, že predstavitelia americkej národnej bezpečnosti sa domnievajú, že oba zostrelené objekty boli balóny. Boli však oveľa menšie ako čínsky balón, ktorý americká armáda zostrelila minulý víkend.

Biely dom k záležitosti uviedol len toľko, že objekt nedávno zostrelený nad Aljaškou sa nepodobal na čínsky balón.

Americké letectvo zostrelilo minulý víkend veľký biely balón, o ktorom sa Washington domnieva, že bol používaný na špionáž. Peking priznal, že balón pochádza z Číny, no trvá na tom, že mal civilné využitie, najmä v oblasti meteorológie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.