Preskočiť na obsah
  |  

Ruské sily vypúšťajú vodnú nádrž Kachovka. Ukrajinské ministerstvo hovorí o "ekocíde"

Ruskí okupanti na Ukrajine zámerne vypúšťajú vodnú nádrž Kachovka v Chersonskej oblasti. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinskú vicepremiérku a ministerku pre reintegráciu dočasne okupovaných území Irynu Vereščukovú.

Nádrž dosiahla najnižší stav hladiny za tri desaťročia. „Toto je ekocída. Okupanti vypúšťajú vodnú nádrž Kachovka. Je to hrozba pre životné prostredie, zásobovanie vodou a poľnohospodárstvo v Záporožskej a Chersonskej oblasti,“ povedala Vereščuková.

Vodná nádrž Kachovka predstavuje zdroj chladenia pre neďalekú Záporožskú jadrovú elektráreň okupovanú Rusmi.

"Aj keď znížená hladina vody nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre jadrovú bezpečnosť a ochranu, môže vyvolať obavy, ak to bude pokračovať,“ uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

(sita)

  |  

Košická MHD môže byť pre štrajk výrazne obmedzená od utorkového rána

Košická mestská hromadná doprava (MHD) môže byť neobmedzeným ostrým štrajkom odborárov pri Dopravnom podniku mesta Košice (DPMK) poznačená od utorkového (14. 2.) skorého rána. "Nočné spoje dojazdia, raňajšia výprava nepôjde," uviedla pre TASR predsedníčka základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu (IOZ) pri DPMK Andrea Vindišová.

DPMK na sociálnej sieti uvádza, že štrajk by sa tak mal začať približne od 4.30. Štrajk je dobrovoľný a zapojiť sa doň môžu všetci zamestnanci DPMK bez ohľadu na pracovné zaradenie. Hrozí tak, že viaceré autobusové a električkové spoje nebudú premávať.

Vindišová neuviedla, koľko vodičov by sa podľa odhadov odborárov mohlo do ostrého štrajku zapojiť. Napríklad v roku 2019 to boli takmer všetci.

Odborári predtým uviedli, že počas utorkového štrajku bude vypravená linka "H", ktorá bude zabezpečovať dopravu cestujúcich do nemocnice na Triede SNP a na Rastislavovej ulici. Ako dodal DPMK, mimoriadna okružná linka 'H' bude premávať v 15-minútovom intervale na trase Staničné námestie – Železničná nemocnica – Nová nemocnica – Stará nemocnica – Staničné námestie. Taktiež budú vypravené autobusové spoje 'RA' a vyhradené školské spoje pre telesne a mentálne postihnuté deti.

Spoločnosť Integrovaný dopravný systém (IDS) Východ informovala, že cestujúcim, ktorí sa nevyhnutne potrebujú dopraviť do centra mesta, môžu pomôcť prímestské autobusové spoje zo zastávky Lingov, Važecká, Podnikateľská, SOŠ automobilová. Taktiež Šaca Benzinol, Moskovská, Havlíčkova, Moňok a Pod Furčou.

"Prímestské autobusové spoje zastavujú aj na ďalších zastávkach v Košiciach. Napríklad autobusové spoje z juhu a západu zastavujú na zastávke Námestie osloboditeľov, autobusové spoje prichádzajúce zo severu na Mlynskej bašte a autobusové spoje zo západu na Magistráte mesta Košice," uviedla z IDS Východ Miroslava Baranová.

Zamestnanci DPMK chcú štrajkom apelovať na zachovanie MHD a upozorniť na jej nedostatočné financovanie zo strany hlavného akcionára, ktorým je mesto Košice. Podľa odborárov to spôsobuje obmedzenia v doprave, ohrozuje ohodnotenie zamestnancov aj pracovné miesta.

Mesto Košice vníma štrajk ako nešťastný krok zo strany odborárov. Vo svojom stanovisku uviedlo, že urobí všetko preto, aby pomohlo situáciu vyriešiť. Zároveň však očakáva, že sa so situáciou vyrovná vedenie mestského dopravcu. DPMK zas tvrdí, že už zabezpečil úsporu prevádzkových nákladov a pri chýbajúcich financiách očakáva pomoc mesta.

(tasr)

  |  

Rusko je hrozbou pre celú Európu, povedal nórsky minister obrany

Rusko je hlavnou bezpečnostnou hrozbou pre celú Európu a ešte dlho ňou ostane, uviedol v pondelok nórsky minister obrany Björn Arild Gram. Informuje o tom správa agentúry AP.

"Rusko dnes predstavuje najväčšiu hrozbu pre nórsku a európsku bezpečnosť a konfrontácia Moskvy so Západom bude dlhotrvajúca," povedal minister. Krátko predtým vláda dostala výročné hodnotiace správy o hrozbách od tajných služieb a Nórskeho národného bezpečnostného úradu (NSM).

Riaditeľka Nórskej bezpečnostnej služby Beate Gangasová upozornila na zvýšené nebezpečenstvo teroristických útokov v Škandinávii pre pálenie koránu počas demonštrácií.

"Pálenie koránu by sa mohlo považovať za urážlivé alebo provokatívne a očakávame, že k takýmto udalostiam dôjde v roku 2023 aj v Nórsku," uviedla. V takom prípade očakáva pravdepodobnosť radikalizácie a v konečnom dôsledku aj plánovania teroristického útoku proti Nórsku. Napriek upozorneniu sa však úroveň hrozby teroristického útoku v Nórsku nezmenila, zostala na úrovni "mierna".

Zástupca šéfa zahraničnej rozviedky Lars Nordrum varoval, že terčom ruskej sabotáže by sa mohli stať nórske ropné a plynové zariadenia. Riaditeľka NSM Sofie Nyströmová upozornila, že v prípade útoku na nórske ropné a plynové zariadenia by trpela celá Európa.

"V súčasnosti je Nórsko najdôležitejším dodávateľom energie pre Európu po zastavení vývozu ruského plynu na Západ," povedal Nordrum. Spravodajské služby však zhodnotili, že ruská sabotáž na nórskom území je tento rok nepravdepodobná.

(tasr)

  |  

Viac ako 40-tisíc Slovákov odmieta bojovať so zbraňou. Naď za to viní aj predstaviteľov Smeru

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby podalo tento rok vyše 40-tisíc Slovákov. Pritom neochotu bojovať so zbraňou vlani deklarovalo zhruba 1 500 mužov a v predchádzajúcich rokoch bol ich počet len v stovkách. Ako v pondelok v rádiu Expres v relácii Braňo Závodský naživo vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď, službe vlasti by sa aj tak nevyhli.

Raketový nárast počtu mužov, ktorí nie sú ochotní bojovať so zbraňou, možno pripísať najmä strachu z vojny, ktorá je priamo za našimi hranicami. Svoju úlohu môžu zohrávať aj dezinformácie, šírené sociálnymi sieťami. Šéf rezortu obrany okrem týchto faktorov viní zo znižovania obranyschopnosti štátu aj politikov Smeru.

„Práve kvôli ľuďom ako Fico a Blaha sa znižuje obranyschopnosť krajiny. Vyše 40-tisíc ľudí podalo takéto tlačivo, ktoré je, mimochodom, absolútne zbytočné,“ vyhlásil v pondelkovej relácii Naď. Vysvetlil, že keby prišlo k mobilizácii, čo sa teoreticky v budúcnosti môže stať, aj tak by boli mobilizovaní, ale nedostali by do ruky zbraň. Išli by napríklad do nemocníc alebo kopať zákopy.

Ako k téme uviedol Denník N, prezidentka Zuzana Čaputová považuje vysoký počet takýchto žiadostí za dôsledok politiky postavenej na šírení strachu a klamstiev. A zrejme aj náznak toho, akým spôsobom chcú niektoré strany viesť predvolebnú kampaň. „Prezidentka môže len zopakovať to, čo odznelo už mnohokrát. Žiadna mobilizácia sa nepripravuje. Naopak, vďaka spoločnej pomoci Ukrajine sa vojna od našich hraníc vzďaľuje,“ povedal riaditeľ odboru komunikácie Jozef Matej.

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby mohli do konca januára podľa portálu aktuality.sk podať všetci muži, ktorým vzniká branná povinnosť. Občania od 18 do 55 rokov tak mohli urobiť z náboženských dôvodov či kvôli výhrade svedomia. Kto to nestihol, bude si musieť počkať na budúcoročný január.

Toto tlačivo je však možné podať iba v čase mieru. Po vypuknutí vojny by už naň štát neprihliadal. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny totiž hovorí, že prezident môže povolať na výkon alternatívnej služby aj tých, ktorí odopreli výkon mimoriadnej služby.

  |  

Podpredseda Smeru vyzýva na rokovanie o predčasných voľbách v júni

Podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč vyzýva na rokovanie naprieč koalíciou i opozíciou o schválení termínu predčasných volieb na jún. Deklaroval, že strana je pripravená dať 27 podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze alebo k návrhu uznesenia, ako aj zahlasovať za skorší termín parlamentných volieb.

"Uznesením by sme zrušili septembrový termín a schválili nový júnový," uviedol Takáč pre TASR. Takáč poukázal na výroky koaličných poslancov o chaose, o tom, že to tu nefunguje, že sa v parlamente predkladajú rôzne nezmyselné zákony, že to treba ukončiť. Podotkol, že sa nevie ani to, kto z bývalej koalície septembrový termín navrhol.

Nezaradený poslanec a predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini uviedol, že všetci jedenásti poslanci pôsobiaci v Hlase podporia akékoľvek predložené uznesenie s návrhom na skorší termín predčasných volieb, ako je september.

Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár pripúšťa podporu júnového termínu, ak by zmenil názor jeden z bývalých koaličných partnerov – OĽaNO alebo SaS. Tí poukázali na to, že termín je už schválený. Pre OĽaNO je téma predčasných volieb uzavretá.

(tasr)

  |  

Dodatočné zdanenie bánk by podľa bankovej asociácie poškodilo ich klientov

Diskutované dodatočné zdanenie bánk v podobe osobitného odvodu by poškodilo klientov bánk. Vo svojom stanovisku na to upozorňuje Slovenská banková asociácia. Ak by totiž do plánovaného návrhu zahrnuli aj banky, podľa asociácie to spôsobí zníženie vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na poskytovanie nových úverov.

„Nesystémové zavedenie bankového odvodu spôsobí, že štát dostane od bánk nie viac peňazí, ale menej ako v súčasnosti. Ak totiž banky poskytnú menej úverov pre ľudí, firmy aj štát, menej zarobia, a tak budú štátu platiť menej na daniach a odvodoch,“ informuje banková asociácia.

V parlamente je návrh novely zákona o osobitnom odvode pre firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach. Mal by sa týkať väčšieho okruhu subjektov a mal by sa zvýšiť aj samotný odvod. V posledných dňoch sa vedú diskusie, či sa dotkne aj bánk. Niektorí politici tvrdia, že ctia dohodu uzatvorenú prostredníctvom memoranda, iní hovoria, že banky treba dodatočne zdaniť.

Na pondelkovej tlačovej besede dočasne poverený minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že rezort financií finalizuje úpravu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Podľa neho sú v hre viaceré alternatívy a pravdepodobne tento týždeň budú o nich v parlamente rokovať.

Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) vláda nenavrhne, aby sa do tejto skupiny subjektov pridali aj banky, keďže s nimi uzavrela memorandum. Podľa neho však takýto návrh môže prísť od opozičných strán. „Za nás, pokiaľ budeme mať vykryté ostatné veci, nebudeme za to hlasovať," povedal.

Banky si aj podľa vyjadrení asociácie riadne plnia svoje záväzky z memoranda o porozumení, uzatvoreného medzi Ministerstvom financií SR a Slovenskou bankovou asociáciou v roku 2020. V ňom sa členovia asociácie zaviazali, že budú každý rok posilňovať vlastné zdroje nevyplatením dividend, navýšenia úverovania firiem, ako aj obyvateľstva, a k financovaniu štátu a subjektov s majetkovou účasťou štátu.

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach plánuje parlament schváliť aj pre ďalšie vybrané odvetvia a firmy. Navýšenie odvodu na trojnásobok a zvýšenie daňového zaťaženia vybraných firiem o takmer desať percent ročne bude podľa bankovej asociácie vytvárať silný tlak na ďalšie zvyšovanie cien za ich tovary a služby. S najväčšou pravdepodobnosťou sa týmto podľa nich ohrozí aj zvyšovanie platov tisícok zamestnancov pracujúcich v daných firmách. „Zavedenie osobitného odvodu v konečnom dôsledku zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem a ekonomiky,“ uzavrela banková asociácia.

(sita)