Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská ombudsmanka žiada vyšetriť zaobchádzanie s odvedenými vojakmi z Tatárska

Ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová požiadala v pondelok náčelníka ruského generálneho štábu o preverenie informácií o zmobilizovaných mužoch z ruskej Tatárskej republiky. Údajne boli vyslaní bojovať na Ukrajinu „v podstate bez zbraní". TASR o tom píše podľa správy stanice CNN.

Problematický videozáznam sa objavil na sociálnych sieťach. V ňom hovoria asi dve desiatky mužov v maskáčoch z Tatárska, že po príchode na Ukrajinu boli presunutí pod velenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a vyslaní na misiu bez akéhokoľvek vybavenia.

„Boli sme odovzdaní vedeniu DĽR. Miestne vedenie nezaujímame, vníma nás ako spotrebný materiál. Ich heslom je: bojujme do posledného vojaka a potom nám pošlú nových," hovorí vo videu jeden z mužov. „Keď sme prišli, rozdelili nás do rôznych jednotiek, zobrali nám všetko vybavenie a humanitárnu pomoc. Potom nás 5. februára poslali do útoku bez akejkoľvek prípravy," dodáva.

Ombudsmanka Moskaľkovová požiadala náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý je aj hlavným veliteľom „špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine, aby tieto informácie preveril.

Ruská Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv – poradný orgán Kremľa podliehajúci prezidentovi Vladimirovi Putinovi – v pondelok informovala, že sa bude zaoberať prípadom zmobilizovaných vojakov zo Smolenskej oblasti, ktorí sa sťažovali na vojenské velenie.

Vojakov zo Smolenska okamžite po odvode poslali na frontovú líniu, kde zotrvali tri mesiace. Potom ich nakrátko vrátili do tyla a hneď poslali nazad na front. Neumožnili im, aby si „psychicky ani fyzicky oddýchli".

O ich sťažnosti informovala členka Rady Rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv Eva Merkačevová. Situáciu prešetrí aj plánovaná inšpekcia. Merkačevová vyzvala vojakov, ktorí zažili podobné zaobchádzanie, aby sa na tento orgán obrátili.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina poprela tvrdenia, že Rusko dobylo obec Krasna Hora pri Bachmute

Ukrajinská armáda v pondelok poprela tvrdenia Ruska o tom, že dobylo obec Krasna Hora ležiacu pri meste Bachmut na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy televízie CNN.

Tvrdenie, že Rusko dobylo obec Krasna Hora, nie je pravdivé, uviedol pre CNN hovorca východného krídla ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj. „Stále tam prebiehajú boje. Máme to pod kontrolou," povedal.

Hlavným cieľom ruských útokov je podľa neho stále neďaleké mesto Bachmut. „V oblasti mesta Bachmut prišlo k 25 útokom a 19 bojovým stretnutiam," uviedol Čerevatyj.

Dodal, že ruské sily dokážu zo svojho postavenia ostreľovať cesty vedúce do Bachmutu, no ukrajinská armáda sa pri protiútokoch snaží túto ich schopnosť obmedziť. „Dokážeme (do Bachmutu) dovážať zbrane, potraviny, vybavenie a lieky a tiež evakuovať odtiaľ ranených," priblížil situáciu Čerevatyj.

To, že „bitka o Bachmut" pokračuje, potvrdilo v pondelok ráno aj ukrajinské ministerstvo obrany. Ruská armáda podľa neho pri boji o mesto stále mení taktiku. „Majú jednu veľkú slabosť – bojujú na cudzom poli, o územie niekoho iného," uviedol rezort na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajina takto reagovala na tvrdenie ruského ministerstva obrany, ktoré v pondelok zopakovalo sobotňajšie vyhlásenie zakladateľa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Sergeja Prigožina. Ten ako prvý oznámil, že ruské sily dobyli Krasnu Horu.

Ruská armáda sa v súčasnosti snaží obkľúčiť Bachmut. Obec Krasna Hora leží na hlavnej ceste pretínajúcej Bachmut zo severu na juh. Nachádza sa hneď pod mestom Soledar, ktoré ruská armáda dobyla v januári, približuje CNN.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: „Nie je namieste" predlžovať dohodu o vývoze obilia cez Čierne more

Rusko vyhlásilo, že „nie je namieste" predlžovať dohodu o vývoze obilia cez Čierne more, ak nebudú zrušené sankcie na vývoz ruských poľnohospodárskych produktov. TASR informuje podľa portálu britského denníka The Guardian.

Dohoda, sprostredkovaná Tureckom a OSN, umožňuje vývoz ruskej a ukrajinskej pšenice a hnojív cez Čierne more. V novembri bola predĺžená o ďalších 120 dní a v marci vyprší.

Rusko signalizovalo, že z jeho pohľadu sa uplatňuje nespravodlivo pre sankcie na ruský poľnohospodársky export. Moskva na krátky čas platnosť dohody v októbri pozastavila.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin v rozhovore pre televíziu RTVI žiadal „skutočné zrušenie sankčných obmedzení ruského poľnohospodárskeho vývozu, inak je predĺženie dokumentu nemiestne".

Západné sankcie nie sú vyslovene zamerané proti vývozu ruských poľnohospodárskych produktov, ale Moskva tvrdí, že "bariérou" sú blokovanie platieb a poisťovníctva.

Vlani po spustení ruskej invázie uviazlo v ukrajinských prístavoch do 25 miliónov ton pšenice a ďalších obilnín. Zablokovali ich ruské vojnové lode a aj míny proti ruskému útoku z mora. Spôsobilo to zdraženie potravín na celom svete a vyvolalo obavy z hladomoru v najchudobnejších krajinách sveta.

(tasr)

Minúta  |  

Boje v okolí Bachmutu a Soledaru sú zložité, uviedol Kyjev

Boje v okolí miest Bachmut a Soledar na východe Ukrajiny sú zložité, uviedol v pondelok Kyjev. Rusko tvrdí, že neďaleko tohto mesta obsadilo ďalšiu obec. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Obec Paraskovjivka leží severne od Bachmutu a v súčasností čelí intenzívnym útokom a ostreľovaniu, uviedla kancelária ukrajinského prezidenta.

Generálny štáb ukrajinskej armády tvrdí, že ruské sily v nedeľu ostreľovali tankami, mínometmi a delostrelectvom 16 obcí v okolí Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov ústredným dejiskom bojov vo vojne na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily sa zmocnili obce Krasna Hora, ktorá susedí s Paraskovjivkou. Obec „oslobodili dobrovoľné jednotky" s palebnou podporou ruského delostrelectva.

Dobytie Krasnej Hory v nedeľu oznámil zakladateľ ruskej súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Uviedol však, že vagnerovci obec obsadili bez pozemnej podpory ruskej armády.

Počas bojov o Bachmut sa prejavila rivalita medzi žoldnierskou Vagnerovou skupinou a ruskou armádou, všíma si AFP. Kremeľ však akúkoľvek roztržku popiera.

Podľa vojenských analytikov má Bachmut len malý strategický význam, pre Moskvu aj pre Kyjev má toto mesto mimoriadnu politickú a symbolickú hodnotu.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko aj Bielorusko ponúkli svoje územie na mierové rokovania

Maďarsko aj Bielorusko ponúkli svoje územia a kapacity na mierové rokovania medzi stranami bojujúcimi na Ukrajine. Podľa agentúry MTI o tom v Minsku v pondelok hovorili na spoločnej tlačovej konferencii ministri zahraničných vecí oboch krajín, Péter Szijjártó a Siarhej Alejnik, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa Szijjártóa je jedno, kde budú mierové rokovania, len nech sa konajú, pretože bez komunikácie a diplomacie sa vojna neskončí.

Šéf maďarskej diplomacie zopakoval, že treba zachraňovať ľudské životy, a to sa dá dosiahnuť iba mierom. Svojmu rezortnému partnerovi počas rokovaní podľa vlastných slov viackrát zdôraznil, že Maďari stoja na strane mieru.

Ministri diskutovali aj o rozvoji vzájomnej spolupráce v oblastiach nezasiahnutých sankciami, ako je poľnohospodárstvo, potravinárstvo a farmaceutický priemysel. Ide o odvetvia, v ktorých je aj v súčasnosti významný maďarský export.

Szijjártó podotkol, že o vnútropolitických otázkach síce nehovorili, v rámci rokovania zdôraznil dôležitosť presadzovania práv národnostných menšín a zaručenia náboženskej slobody.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko spustilo systém Oculus, umelú inteligenciu, ktorá vyhľadáva disidentský obsah

Rusko spustilo systém na vyhľadávanie nelegálneho obsahu na internete. Úradom má uľahčiť odhaľovanie nepovolených protestov, protivojnového disentu či „LGBT propagandy". Oznámili to v pondelok miestne úrady, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Systém nazvaný Oculus má byť schopný čítať text a rozpoznávať nezákonné scény na fotografiách či vo videách. Denne má zanalyzovať 200-tisíc obrázkov rýchlosťou zodpovedajúcou približne obrázok za tri sekundy, uvádza agentúra Interfax.

Reuters pripomína, že Rusko od spustenia invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 potláča zvyšky politickej opozície a nezávislých médií. Zároveň posilňuje svoju konzervatívnu agendu odsudzujúcu „netradičné" životné štýly či menšinové sexuálne orientácie.

Oculus „automaticky detekuje delikty, ako sú extrémistický obsah, výzvy na nezákonné masové zhromaždenia či samovraždy, ako aj obsah podporujúci užívanie drog, LGBT propagandu a podobne," cituje Interfax z vyhlásenia centra pre rozhlasové frekvencie. Ten spadá pod Ruskú federálnu službu pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor).

„Od začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine sa falzifikáty množia a šíria nevídanou rýchlosťou, pričom ich cieľom je nahradiť skutočné fakty špeciálne vykonštruovanou realitou... Vytvorenie tohto systému je našou odpoveďou na provokácie a protiruské akcie zo strany zahraničných prostriedkov," dodalo centrum.

Rusko obviňuje Západ zo šírenia dezinformácií o „špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine, ako Moskva označuje vojnu, ktorú rozpútala, s cieľom zdiskreditovať ruské ozbrojené sily.

Vlani schválilo legislatívu, ktorá šírenie údajných dezinformácií pokutuje. Moskva zároveň zasahuje proti médiám vrátane sociálnych sietí, ktoré zdieľajú iný ako oficiálny naratív o konflikte na Ukrajine.

Ďalší nový zákon pokutuje jednotlivcov či organizácie, ktoré podporujú „LGBT propagandu". Moskva tým v podstate úplne zakázala akúkoľvek verejnú zmienku o lesbách, gejoch, bisexuáloch či transrodových ľuďoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.