Nová správa RAND Corporation: Dlhá vojna nie je v záujme USA. Ukrajina by mala začať rokovať o mieri

https://standard.sk/221971/ako-strasit-a-nicit-rusko-sprava-rand-corporation/

Pozoruhodná je však aj nová správa RAND z januára. Pripúšťa mnohé z toho, čo naši čitatelia už dobre poznajú. Napríklad, že neutralita Ukrajiny by mohla byť cestou k ukončeniu konfliktu. Američania si navyše myslia, že možnosť, že Ukrajina dobyje späť celé svoje územie, je vysoko nepravdepodobná. Rovnako nepravdepodobný je protiputinovský prevrat v Rusku. RAND dokonca navrhuje, aby ďalšie dodávky zbraní Washington previazal s požiadavkou na Kyjev pristúpiť k mierovým rokovaniam. Rokovanie s Putinom dnes na Ukrajine zakazuje zákon.

RAND Corporation však ide ešte ďalej. Dlhá vojna nie je v americkom záujme, môže viesť ku katastrofálnej jadrovej vojne a oslabiť jednotu Západu. Správa konštatuje, že iba zvýšenie cien energií v dôsledku vojny na Ukrajine bude mať pravdepodobne cez zimu 2022-2023 v Európe za následok 150 000 nadúmrtí. Nová správa RAND si, skrátka, zaslúži pozornosť.

Ak si uvedomíte dnešný stav debaty o vojne na Ukrajine u nás či vo svete, ide o mimoriadne závažný text.

Správa spochybňuje predpovede viacerých západných analytikov, podľa ktorých vojna smeruje k výsledku prospešnému pre USA a Ukrajinu. Podľa optimistov Ukrajina Rusov zo svojho územia vytlačí, získa späť kontrolu nad svojím územím (vrátane Krymu), pričom Moskva nepoužije jadrové zbrane a pokorené Rusko bude musieť so svojím susedom spolunažívať v mieri a možno dokonca zaplatí reparácie.

Ak poznáte starý vtip o tom, aký je rozdiel medzi optimistom a pesimistom, ktorý z nich je informovanejší, poznáte aj tón novej správy RAND.

Autori správy Samuel Charap a Miranda Priebeová pripomínajú, že pohľad na minulé konflikty ukazuje, že opísaný a západnými médiami udržiavaný optimistický scenár je nepravdepodobný. Zdôrazňujú, že ruská invázia je morálne odsúdeniahodná a boj Ukrajiny spravodlivý. Jedným dychom však dodávajú, že záujmy USA a Ukrajiny nie sú identické a Biely dom sa v prvom rade zodpovedá občanom USA. Hlavný odkaz správy stojí hneď v jej nadpise: Ako sa vyhnúť dlhej vojne: Politika USA a trajektória rusko-ukrajinského konfliktu.

Nemýľte sa, jadrové zbrane sú v hre

Autori v prvom rade dávajú na stôl otázku rizika použitia jadrových zbraní Kremľom. Hrozba jadrovej vojny sprevádza ruskú inváziu Ukrajiny od jej počiatku. Moskva krátko po napadnutí Ukrajiny dala svoje strategické sily do bojovej pohotovosti a následne usporiadala cvičenia svojej jadrovej triády, teda jadrových zbraní umiestnených na zemi, vo vzduchu a vo vode.

Použitie taktických atómových zbraní Ruskom sa zdalo viac reálne po úspešnej ukrajinskej ofenzíve v Charkovskej oblasti. Kremeľ tieto špekulácie popieral. Keď však v októbri vyhlásil, že Ukrajina sa môže pokúsiť použiť špinavú rádioaktívnu zbraň a obviniť z toho Rusko, vnímalo sa to ako príprava zámienky na ruský jadrový útok. Rusko vtedy od Západu dostalo viaceré signály, že ak jadrový prah prekročí, ponesie „katastrofické dôsledky“. Bývalý veliteľ amerických síl v Európe Ben Hodges napríklad vyhlásil, že USA by v takom prípade zničili všetky ruské sily na Ukrajine, základne na Kryme, ako aj ruskú flotilu v Čiernom mori.

Viacerí analytici však riziko použitia taktických jadrových zbraní Kremľom zľahčovali ako nepravdepodobné. Argumentovali, že takýto krok by bol pre Rusko sebazničujúci, pretože by od neho dávali ruky preč aj jeho zostávajúci spojenci či obchodní partneri ako Čína či India. Zároveň tvrdili, že Kremeľ by mal problém nájsť pre taktické jadrové zbrane vhodné ciele, ako sú napríklad husté zoskupenia ukrajinských vojsk. V neposlednom rade mal jadrový útok znížiť podporu vojny medzi ruskou verejnosťou, radioaktívny spád by bol hrozbou aj pre ruských vojakov a čo je najdôležitejšie, mohol by viesť k zapojeniu vojsk NATO do vojny.

Tieto argumenty však podľa novej správy RAND Corporation ignorujú viacero skutočností, ktoré ukazujú, že použitie jadrových zbraní Ruskom ani zďaleka nie je vylúčené. „Ukazuje sa, že Kremeľ považuje túto vojnu za takmer existenčnú,“ upozorňuje správa a dodáva, že Rusi už pred inváziou preukázali, že sú ochotní v otázke Ukrajiny zniesť značné ekonomické náklady, napríklad vo forme západných sankcií. Veľkú vôľu navyše podľa analytikov ukazuje rozhodnutie Rusov mobilizovať. Autori argumentujú, že hrozba použitia jadrových zbraní rastie s tým, ako sú ruské konvenčné sily decimované. Moskva nakoniec môže dospieť k presvedčeniu, že iná cesta jej už neostáva. Pripomínajú, že plány ruských stratégov s možnosťou použitia taktických jadrových zbraní proti vojenským cieľom počítajú, pričom Rusko má dostatok prostriedkov, ktorými jadrové hlavice môže doručiť. Či už ide o strely s plochou dráhou letu, balistické strely alebo delostrelectvo.

V prípade, že by Rusko atómové zbrane naozaj použilo a nebodaj by vďaka ním posilnilo svoju pozíciu, doterajšie jadrové tabu v medzinárodných konfliktoch by bolo porušené. Jadrové zbrane by preto mohli začať v budúcich konfliktoch využívať aj iné štáty, píše sa v správe. Nukleárna devastácia by navyše mohla významne narušiť spojeneckú jednotu na Západe ako aj podporu verejnosti voči pokračujúcej pomoci Ukrajine. „Skrátka, Bidenova vláda má dostatok dôvodov na to, aby sa prevencia použitia jadrových zbraní Ruskom stala pre Spojené štáty prvoradou prioritou,“ konštatuje RAND Corporation.

Udržme to na Ukrajine

Keď sa Američania dozvedeli o plánoch Ruska na inváziu Ukrajiny, náčelník amerického generálneho štábu Mark Milley si vraj spísal zoznam priorít. Prvá z nich údajne znela: „Vyhnúť sa priamemu (kinetickému) konfliktu americkej armády a NATO s Ruskom.“ Druhá priorita mala stanovovať, že vojnu treba „udržať v geografických hraniciach Ukrajiny“.

Tieto Milleyho mantinely sa zatiaľ podarilo dodržať, Ukrajina však susedí so štyrmi krajinami NATO, respektíve so šiestimi, ak zarátame morské hranice v Čiernom mori. Krajiny NATO zároveň v obrovskom rozsahu podporujú Ukrajinu vojenskou technikou, finančne a spravodajsky. Správa RAND Corporation varuje, že čím dlhšie vojna trvá, tým je priamy konflikt s NATO pravdepodobnejší. Toto riziko sa pritom ukázalo už v novembri, keď na Poľsko dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany.

„Je jasné, prečo si Milley zapísal vyhnúť sa vojne Ruska s NATO medzi hlavné priority USA: Americká armáda by sa okamžite zapojila do horúcej vojny s krajinou, ktorá má najväčší nukleárny arzenál na svete. Udržať vojnu medzi Rusko a NATO pred jadrovým prahom by bolo extrémne náročné, obzvlášť v stave oslabených konvenčných síl Ruska,“ konštatuje správa.

To, že Ukrajina dobyje späť svoje územie, je vysoko nepravdepodobné

Rusko v súčasnosti okupuje asi pätinu Ukrajiny, pričom Kyjev bol schopný od leta 2022 dobyť späť rozsiahle územia v Charkovskej a Chersonskej oblasti. Odvtedy vojna prešla viac do pozičnej fázy, pri ktorej Rusko začalo mierne postupovať. Počty obetí na oboch stranách sú vysoké.

RAND Corporation konštatuje, že ďalšie teritoriálne zisky Kyjeva sú síce v záujme USA, lenže aj v otázke územnej integrity Ukrajiny čelia Američania dileme. Aj keby sa totiž hranice posunuli do stavu spred 24. februára, Rusko by stále porušovalo princíp územnej integrity, keďže by ovládalo Krym a časti Donbasu. „Koniec vojny, v rámci ktorého Ukrajina získa plnú kontrolu nad svojím medzinárodne uznaným územím, by obnovil normu územnej integrity, ide však o veľmi nepravdepodobný scenár,“ konštatuje správa. Autori pripomínajú, že Rusko začalo Ukrajine spôsobovať čoraz väčšie ekonomické škody (útoky na infraštruktúru) až vtedy, keď Kyjev začal viesť úspešné protiofenzívy.

Think tank tvrdí, že pri otázke územnej integrity môžu USA zostať principiálne bez ohľadu na to, akú časť Ukrajiny Rusko ovláda. RAND upozorňuje, že prípadný pokus Kyjeva o znovudobytie Donecka, Luhanska a Krymu by významne zvýšil riziko jadrovej vojny medzi NATO a Ruskom.

150-tisíc nadúmrtí v Európe

Podobne ako pri predchádzajúcej správe, aj teraz je text miestami chladne cynický. „Predlžovaný konflikt, aj keď sa to môže zdať perverzné, prináša pre Spojené štáty niektoré potenciálne výhody,“ tvrdí správa s dôvetkom, že vojna bude Rusko ďalej oslabovať. Moskva tak nebude schopná projektovať svoj vplyv do iných regiónov a európski spojenci budú zrejme viac ochotní vynakladať väčšie prostriedky na svoju obranu.

Tieto výhody sú však podľa správy viac než vyvážené potenciálnymi rizikami. Jednak sú autori skeptickí, či je možné ešte Rusko výrazne oslabiť oproti tomu, aké straty utrpelo v úvode vojny. Skôr očakávajú postupné, inkrementálne straty, ktoré už pre Moskvu nebudú také významné. Ukrajinci však budú ďalej umierať a nie sú vylúčené ani ďalšie ruské územné zisky, posilnenie rusko-čínskeho partnerstva či oslabenie západnej jednoty.

Pozoruhodné je, že straty na životoch Európanov, ktoré vyplývajú z energetickej krízy spôsobenej vojnou a sankciami, sa podľa RAND Corporation dajú aj vyčísliť. „Iba zvýšenie cien energií bude mať pravdepodobne cez zimu 2022 – 2023 v Európe za následok 150 000 nadúmrtí (4,8-percentný nárast),“ opisujú autori jeden z „nákladov“ pretrvávajúceho konfliktu. Najväčšie riziko dlhej vojny však, ako znova zdôrazňujú, vychádza z možnosti eskalácie konfliktu na úroveň Rusko-NATO.

Na prevrat v Rusku sa nespoliehajte

Správa konštatuje, že keďže ani jedna strana, zdá sa, nemá schopnosti na dosiahnutie absolútneho víťazstva, vojna sa pravdepodobne skončí „akousi dohodou“.

Dokonca aj keby Kyjev Rusov zo svojho územia úplne vyhnal, nešlo by podľa think tanku o absolútne víťazstvo. Rusko by totiž mohlo svoje obrovské zdroje a územie v blízkej budúcnosti využiť na ďalšie útoky na Ukrajinu. Odporúčajú pritom nespoliehať sa na akýsi protiputinovský prevrat, ktorý by vytvoril kamarátske demokratické Rusko. Teda také, ktoré by si vstúpilo do svedomia a začalo platiť Ukrajine vojnové reparácie.

História totiž ukazuje, že autoritárski vodcovia často vydržali pri moci aj po vojnových porážkach, ale najmä: „Neexistuje žiadna záruka, že nový ruský líder by bol oproti Putinovi viac naklonený k mierovej dohode s Ukrajinou.“

Zodpovednosť Ameriky

Analytici americkej vláde odporúčajú, aby sa výhľadovo snažila o dosiahnutie stabilnej politickej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá Washingtonu umožní upriamiť pozornosť na iné časti sveta či globálne výzvy. Pokiaľ to nepôjde, aj prímerie je lepšie ako nič.

Dohodu však nateraz považujú za nepravdepodobnú, keďže Moskva aj Kyjev sú optimistickí ohľadom budúceho vývoja na bojisku. „Obe strany si myslia, že ich relatívna sila a teda ich schopnosť zvíťaziť, časom porastú,“ píše sa v správe.

Prečo je tomu tak?

Kľúčovým faktorom je obrovské množstvo západnej pomoci. V akom rozsahu táto pomoc bude pokračovať, však nie je jasné. Kyjev sa domnieva, že sa zvýši a vďaka tomu dobyje späť svoje územie, Rusko, naopak, očakáva, že Západ sa unaví a Ukrajina sa eventuálne zlomí pod ruskou prevahou.

„Amerika vždy opustí svojich priateľov a svojich zástupných (bojovníkov). Stane sa to skôr či neskôr,“ povedal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Paradoxne teda neistota v očakávaniach západnej pomoci priviedla Rusov aj Ukrajincov k záveru, že „bude lepšie“. A ako RAND Corporation dodáva, historicky sa takéto vojny ukončovali len ťažko.

Podľa správy Washington nerobí dobre, keď rozsah vojenskej pomoci neprestajne mení. „Dodávky zbraní zatiaľ nie sú pravidelné, neexistuje žiadny transparentný dlhodobý plán. Západná pomoc je naďalej kalibrovaná v reakcii na kroky Ruska a budúcnosť Ukrajiny a jej schopnosti tak zostávajú nejasné.“

Snažme sa, aby Kyjev začal rokovať

Podľa think tanku sa preto Američania majú zaviazať na jasne stanovený plán pomoci pre Ukrajinu. Takto by Rusku odkázali, že vojenská pomoc neprestane. Zároveň RAND navrhuje, že dodávky zbraní by mohli byť naviazané na ochotu Ukrajiny rokovať o mieri. Autori správy pripomínajú, že spájanie západnej pomoci s nátlakom na Ukrajinu pri rokovaniach bolo doteraz v západnej politickej diskusii tabu. „Z dobrého dôvodu: Ukrajina sa bráni proti nevyprovokovanej ruskej agresii. Americký kalkul sa však môže zmeniť pri tom, ako budú náklady a riziká vojny narastať,“ píše sa v správe.

Think tank zdôrazňuje, že ak by Rusi nadobudli presvedčenie, že vôľa pomáhať Ukrajine na strane USA upadá, navýšenie plánu vyzbrojovania Ukrajiny by malo byť v hre. Podľa správy sa tiež treba zamýšľať nad tým, že mierový proces bude zahŕňať prísľub Západu, že zruší aspoň časť protiruských sankcií.

Bude to v najbližších dňoch častá otázka a kladie si ju aj správa RAND: Ako má teda vyzerať koniec vojny?

Autori sa pohrávajú s myšlienkou toho, čo Rusko dlhodobo požaduje – neutralita Ukrajiny. Pripomína, že v úvode vojny Kyjev signalizoval, že by na neutralitu bol ochotný pristúpiť. Ich hodnotenia sa zhodujú s informáciami, ktoré priniesol dávnejší článok Foreign Affairs, ako aj bývalý izraelský premiér Naftali Bennett.

https://standard.sk/252730/mier-medzi-ruskom-a-ukrajinou-bol-na-dosah-rokovania-podla-ukrajinskych-novin-sabotoval-zapad/

Analytici priznávajú, že po ničivej ruskej agresii by sa už neutralita Ukrajine prijímala veľmi ťažko. Považujú to však za možný scenár v prípade, že by USA Kyjevu poskytli jasné bezpečnostné záruky proti Rusku.

Takáto zmluva by de facto vytvorila medzi Washingtonom a Kyjevom oficiálny spojenecký vzťah. Kremeľ by však na túto eventualitu mohol kývnuť, keby zmluva o bezpečnostných zárukách stanovovala jasné obmedzenia na západnú vojenskú prítomnosť na Ukrajine.

Autori štúdie sú si vedomí, že závratný obrat v americkej zahraničnej politike nie je možný a nebol by ani rozumný. Vyzývajú však aspoň na začatie navrhovaných procesov, ktoré vojnu ukončia za rokovacím stolom. „Alternatívou je dlhá vojna, ktorá predstavuje významné výzvy pre Spojené štáty, Ukrajinu a zvyšok sveta,“ uzatvára správa.