15. februára 2023 | 14:31

Minúta | 15. februára 2023 | 14:31

Líbya: Pri stroskotaní lode zrejme zahynulo 73 migrantov, tvrdí OSN

Najmenej 73 migrantov smerujúcich do Európy zostalo nezvestných a je zrejme mŕtvych po stroskotaní lode pri pobreží Líbye. Oznámila to v stredu Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá je súčasťou systému OSN.

Podľa informácií IOM k stroskotaniu člna prevážajúceho približne 80 migrantov došlo ešte v utorok a líbyjským úradom sa doposiaľ podarilo nájsť len zhruba 11 tiel.

Siedmim migrantom sa podľa IOM podarilo stroskotanie prežiť a doplávať naspäť na pobrežie Líbye. Boli však „v mimoriadne zlom stave" a museli ich hospitalizovať.

Loď vyplávala z lokality ležiacej zhruba 80 kilometrov východne od líbyjskej metropoly Tripolis.

K nešťastiam tohto druhu dochádza v centrálnej časti Stredozemného mora opakovane a migračná trasa prechádzajúca touto oblasťou je vôbec najnebezpečnejšou na svete, čo sa týka počtu obetí.

Od začiatku tohto roka tam zahynulo už minimálne 130 migrantov, uvádza IOM. V priebehu roka 2022 tam prišlo o život viac než 1450 migrantov. Celkový počet mŕtvych a nezvestných tam od roku 2014 prevýšil číslo 17-tisíc.

„Táto situácia je neúnosná. Zainteresované štáty musia podniknúť konkrétne kroky na zvýšenie pátracích a záchranných kapacít, na vytvorenie bezpečných vyloďovacích mechanizmov, ako aj bezpečných a regulárnych možností pre migráciu," uvádza sa v stredajšom vyhlásení IOM.

Nestabilná Líbya sa v posledných rokoch stala jednou z hlavných tranzitných krajín pre migrantov z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa za pomoci prevádzačov snažia dostať do krajín EÚ.

(tasr)

15. februára 2023 | 14:21

Minúta | 15. februára 2023 | 14:21

Lavrov: Západ sa na Ukrajine dostal do bodu, odkiaľ niet návratu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny „na rusofóbnu základňu" už dostal „do bodu, z ktorého niet návratu". Budúcnosť ruskej zahraničnej politiky podľa jeho slov tkvie v ukončení dominancie Západu v medzinárodnom živote.

Lavrov sa takto vyjadril v prejave v ruskej Štátnej dume, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian. Politika Západu podľa jeho slov spočíva už mnoho rokov v „obmedzovaní (vplyvu) Ruska" vrátane rozširovania hraníc NATO a „premeny bratskej Ukrajiny na protiruskú, rusofóbnu vojenskú základňu".

Nemecko, Francúzsko a Poľsko zároveň šéf ruskej diplomacie obvinil zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu", ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami".

„V našej aktualizovanej koncepcii zahraničnej politiky budeme hovoriť o potrebe ukončiť monopol Západu na vytváranie rámca pre medzinárodný život, ktorý by sa mal odteraz určovať nie v jeho sebeckých záujmoch, ale na spravodlivom, univerzálnom základe rovnováhy záujmov, ako to vyžaduje Charta OSN, ktorá zakotvuje princíp suverénnej rovnosti všetkých štátov," dodal Lavrov.

Na Ukrajine zosadili vo februári 2014 proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010. Zvrhli ho prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane.

Protesty – tzv. euromajdan – vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu. Janukovyča po zosadení na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.

(tasr)

15. februára 2023 | 14:19

Minúta | 15. februára 2023 | 14:19

Chodia len hlasovať, ale berú päťtisíc. Matovič chce výrazne znížiť platy poslancom

Plat poslanca Národnej rady (NR) SR by mohol byť po novom vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Predpokladá to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorú do parlamentu predložil líder OĽANO Igor Matovič. K platu by mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla peniaze z príspevku strane zo štátneho rozpočtu.

V súčasnosti je plat poslanca vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Matovič navrhuje, aby sa plat poslanca znížil trojnásobne. Návrh sa týka aj súčasných poslancov.

Strana, ktorá by vyplácala príspevok na plat poslanca, by bola podľa návrhu povinná v posledný deň mesiaca zverejniť na svojom webe informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený tento príspevok k platu poslanca, jeho výšku a dôvody, z ktorých mu bol príspevok vyplatený. Návrh by mohol byť účinný od 1. júna.

Výška poslaneckého platu za rok 2022 bola 3270 eur. K nemu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostával v roku 2022 ešte 2180 eur, poslanec z iného kraja mal v minulom roku paušálne náhrady vo výške 2544 eur. K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky, tie dostávajú predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov.

Matovič argumentuje, že príspevok politickým stranám je voči nim zbytočne štedrý. „Zároveň platí, že ľudia cítia veľký pocit nespravodlivosti, ak na vlastné oči vidia poslancov, ktorí nevykazujú žiadnu reálnu aktivitu, zjavne chodia len na hlasovania, ale berú zhruba päťtisícový plat," dodal.

(tasr)

15. februára 2023 | 14:03

Minúta | 15. februára 2023 | 14:03

Dve mimoriadne schôdze k návrhom Smeru-SD na júnové voľby a k migom budú v piatok

Dve mimoriadne schôdze Národnej rady SR k návrhom Smeru-SD budú v piatok 16. februára od 8:30. Informoval o tom dnes v pléne predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Schôdze pôjdu po sebe. Na jednej sa budú poslanci zaoberať návrhom Smeru-SD na termín predčasných volieb 24. júna a témou ďalšej je dodanie bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine.

Mimoriadnu schôdzu k migom sa v utorok 14. februára nepodarilo otvoriť, plénum neschválilo program. Kollár pred začatím schôdze informoval, že minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) musel odísť do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany vo formáte Ramstein (krajiny podporujúce Ukrajinu) a následne rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO.

Požiadal koaličných partnerov, aby sa zatiaľ o tejto téme nerokovalo a zároveň dal verejný prísľub, že bez predchádzajúceho prerokovania v Národnej rade SR stíhačky na Ukrajinu neodídu. „Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam a navyše táto téma vôbec nie je taká horúca, ako sa to snaží niekto komunikovať,“ uviedol Naď na sociálnej sieti.

Poslanci Smeru-SD a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa podpísaní pod návrhom žiadajú, aby parlament skonštatoval, že vláda, ktorej bola 15. decembra 2022 vyslovená nedôvera, nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Chcú, aby Národná rada SR vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastnícke Slovenskej republiky Ukrajine.

(sita)

15. februára 2023 | 13:43

Minúta | 15. februára 2023 | 13:43

Von der Leyenová chce desiaty balík sankcií voči Rusku do 24. februára

Európska únia zavedie proti Rusku desiaty balík sankcií, aby ho potrestala za už rok trvajúcu vojnu na Ukrajine, v rámci ktorej útočí aj na civilistov. Oznámila to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, informuje spravodajca TASR.

Desiaty balík obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur, čo má ruské hospodárstvo pripraviť o kľúčové technológie a priemyselný tovar, ktorý nemôže získať cez tretie krajiny. „Sú to životne dôležité tovary, ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory. Zameriavame sa aj na tovar pre stavebný sektor, ktorý môže využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy," vysvetlila.

EÚ ďalej obmedzí vývoz tovarov s dvojakým použitím a pokročilých technológií a bude monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a vrtuľníkov.

„Týmto sme zakázali všetky technologické produkty používané na bojisku. Postaráme sa o to, aby (Rusko) nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín," uviedla šéfka EK.

Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid. Na sankčný zoznam pribudne zatiaľ sedem iránskych subjektov. EÚ je pripravená aj subjekty z iných krajín, ktoré poskytujú Rusku citlivé technológie.

Do tretice sa nové sankcie zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu, ktorá podľa Von der Leyenovej „šíri toxické lži". Komisia navrhla uviesť na zoznam ruských propagandistov, ako aj ďalšie postavy z politiky a armády.

„Desiaty balík zavádza nové opatrenia na zabránenie obchádzania sankcií. Budeme sledovať oligarchov, ktorí sa snažia ukryť alebo predať svoj majetok, aby unikli sankciám. Spolu s členskými štátmi vytvoríme prehľad všetkých zmrazených aktív ruskej centrálnej banky držaných v EÚ. Musíme vedieť, kde sa nachádzajú a akú majú hodnotu. Je to kľúčové vzhľadom na možné využitie verejných ruských aktív na financovanie obnovy Ukrajiny," vysvetlila.

Osobitný vyslanec EÚ David O'Sullivan dostal za úlohu oslovovať tretie krajiny, aby zabezpečil dôsledné uplatňovanie sankcií a zabránil ich obchádzaniu.

„Vyzývam členské štáty, aby urýchlene prijali tento nový balík sankcií," odkázala šéfka eurokomisie s tým, že cieľom EÚ a skupiny G7 je zaviesť sankčný balík ešte pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.

(tasr)

15. februára 2023 | 13:39

Minúta | 15. februára 2023 | 13:39

ISW: Rusko by mohlo väzňov využiť ako „potravu pre delá"

Ruské ministerstvo obrany robí nábor väzňov, aby ich potom vo vojne proti Ukrajine využilo ako „potravu pre delá", domnievajú sa analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v správe, ktorú zverejnili v noci na stredu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Nábor väzňov podľa ISW naznačuje, že by Kremeľ mohol použiť taktiku takzvaných ľudských vĺn, keď je do útoku nasadené veľké množstvo vojakov často s nedostatočným výcvikom.

O nábore väzňov ruským ministerstvom obrany predtým informovala aj ukrajinská tajná služba či spravodajská televízia CNN.

Integrácia väzňov do jednotiek samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (ĽLR) podľa amerických analytikov tiež poukazuje na to, že ruská armáda sa nechystá reštrukturalizovať svoje konvenčné jednotky. Je možné, že sa tak chce vyhnúť ďalšiemu znižovaniu bojovej morálky.

Západné krajiny sú podľa ISW znepokojené odhodlaním Ukrajincov udržať mesto Bachmut. Podľa amerických expertov nie sú ukrajinské jednotky schopné súčasne brániť Bachmut a spustiť jarnú protiofenzívu. Vyzvali preto Ukrajinu, aby ofenzívu uprednostnila pred obranou Bachmutu, uvádza sa v správe ISW.

ISW sa naďalej domnieva, že rozhodnutie Ukrajiny brániť Bachmut je strategicky rozumným úsilím napriek stratám na strane Kyjeva. Obrana tohto mesta totiž viaže veľkú časť bojovníkov Vagnerovej skupiny a výsadkárov.

Denník The Washington Post začiatkom týždňa napísal, že americkí predstavitelia tiež neoficiálne naznačili Ukrajine, že západná pomoc Kyjevu je obmedzená. Podľa predstaviteľov USA je najnovší balík pomoci pre Kyjev najlepšou šancou na rozhodnú zmenu vedenia vojny.

(tasr)

15. februára 2023 | 13:11

Minúta | 15. februára 2023 | 13:11

Turecko: Záchranári ešte stále nachádzajú pod sutinami domov živých ľudí

Tureckí záchranári pokračujú v pátraní po ľuďoch, ktorí pod sutinami domov prežili mohutné zemetrasenie, ktoré Turecko a Sýriu zasiahlo pred desiatimi dňami.

V provincii Kahramanmaraš tak v stredu ráno vyslobodili 42-ročnú ženu, informovala štátna televízia TRT. Agentúra DPA, ktorá sa na TRT vo svojej správe odvolala, podotkla, že záchranu tejto ženy po 222 hodinách pod troskami nebolo možné nezávisle overiť.

DPA uviedla, že dvaja bratia, ktorých zachránili v utorok ráno v Kahramanmaraši, povedali v rozhovore pre televíznu stanicu CNN Türk, že v závale mali prístup k proteínovému prášku, rozpúšťali ho vo vlastnom moči a tak konzumovali.

Medzičasom sa v niektorých častiach zemetrasením postihnutých oblastí provincie Hatay začalo s odstraňovaním sutín a upratovacími prácami, informoval reportér stanice TRT.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok uviedol, že predtým, než sa začne s odstraňovaním trosiek, sa záchranári vždy uistia, či pod nimi nezostal nikto živý.

Erdogan tiež dodal, že zemetraseniami a dotrasmi bolo v Turecku zničených takmer 20-tisíc budov.

Turecko a Sýriu zasiahli minulý pondelok v krátkom časovom slede dve silné zemetrasenia.

V Turecku v ich dôsledku podľa tamojších úradov zahynulo 35 418 ľudí. So započítaním obetí zo Sýrie celková bilancia tejto prírodnej katastrofy prekročila hranicu 40-tisíc mŕtvych.

V núdzových prístreškoch sa v súčasnosti v Turecku nachádza približne 1,6 milióna ľudí. Ďalších asi 600-tisíc ľudí buď opustilo oblasť zemetrasenia vlastnými silami alebo boli evakuovaní.

Agentúra DPA dodala, že turecké orgány činné v trestnom konaní medzičasom zadržali niekoľko dodávateľov stavebných prác pre podozrenie, že by mohli niesť časť zodpovednosti za zrútenie bytových domov a ďalších budov.

Okrem toho turecká polícia zadržala najmenej 20 používateľov sociálnych médií, ktorí zverejnili „provokatívne" komentáre.

Aj prezident republiky Erdogan sa ohradil voči niektorým príspevkom na sociálnych sieťach, pričom avizoval právne kroky v rámci výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený v desiatich provinciách postihnutých zemetrasením.

(tasr)

15. februára 2023 | 13:03

Minúta | 15. februára 2023 | 13:03

Čelila kritike pre zákony transgender agendy. Škótska premiérka Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje z funkcie. Oznámila to na stredajšej tlačovej konferencii, informuje TASR.

Pripomenula, že v novembri 2014 sa stala prvou ženou vo funkcii predsedu škótskej vlády a v úrade bola najdlhšie zo všetkých škótskych premiérov.

Zároveň oznámila, že vo svojej Škótskej národnej strane (SNP) odštartovala proces voľby nového lídra. Vo funkcii šéfky vlády ostane, kým nebude zvolený nový líder SNP. Očakáva od neho, že nebude pod tlakom polarizovaných názorov v spoločnosti.

Poprela tvrdenia pozorovateľov, že odstupuje v dôsledku „krátkodobých tlakov".

Škótska premiérka sa ocitla pod tlakom po neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva po tom, čo krajina vystúpila z Európskej únie. Sturgeonová nastúpila na čelo škótskej vlády v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve.

Sturgeonová v ostatných týždňoch čelila kritike verejnosti aj v súvislosti s podporou legislatívy ohľadom transrodových osôb po tom, čo vyšiel najavo prípad Adama Grahama, ktorý znásilnil dve ženy, avšak po zadržaní sa vyhlásil za ženu a súd ho napokon poslal do ženskej väznice. Z nej ho po troch dňoch premiestnili do mužského nápravnovýchovného zariadenia, pričom aj Sturgeonová pripustila, že „násilník by nemal byť v ženskej väznici", ako o tom minulý týždeň informoval denník The Guardian. Následne sa ukázalo, že podobných prípadov bolo v Škótsku viac. Škótsky zákon podporujúci práva transrodových osôb napokon zablokovala centrálna vláda v Londýne.

https://standard.sk/317742/najprogresivnejsia-krajina-na-svete-skotsko-bojuje-o-nezavislost-a-zmenu-pohlavia/

(tasr, ste)

15. februára 2023 | 12:41

Minúta | 15. februára 2023 | 12:41

Von der Leyenová: Ukrajina dosiahla reálny pokrok smerom k členstvu v EÚ

Šéfka európskej komisie Ursula von der Leyenová ocenila „hmatateľný pokrok", ktorý podľa nej dosiahla Ukrajina na ceste k otvoreniu prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Uviedla to počas stredajšieho vystúpenia v Európskom parlamente v Štrasburgu, informuje agentúra AFP.

Európska rada udelila vlani v júni štatút kandidátskej krajiny Ukrajine aj Moldavsku so stanovením série priorít, ktoré musia riešiť v rámci prístupového procesu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára označil za „možné", že Ukrajina začne oficiálne prístupové rozhovory s EÚ už tento rok. Kyjev chce podľa neho vstúpiť do eurobloku v čo najskoršom možnom termíne.

Viaceré členské krajiny EÚ sú však v otázke možného zrýchleného vstupu Kyjeva skeptické a poukazujú na to, že Ukrajina musí najskôr prijať reformy zamerané proti korupcii a na očistenie politického a ekonomického života.

„Ukrajinci dosahujú hmatateľný pokrok aj napriek vojne, i napriek tomu, že musia bojovať proti agresorovi," povedala predsedníčka eurokomisie počas debaty v EP konanej pri príležitosti blížiaceho sa ročného výročia ruského vpádu na Ukrajinu. Poslanci reagovali na jej slová potleskom.

Podľa von der Leyenovej si Kyjev dobre uvedomuje, že prístupový proces do EÚ je založený na zásluhách, teda konkrétnych krokoch každej kandidátskej krajiny. Prístupový proces bežne trvá roky a často aj viac než desaťročie, pripomína AFP.

Ukrajinci však už podľa Ursuly von der Leyenovej zaviedli mnohé legislatívne reformy, čo im malo podľa niektorých názorov trvať celé roky. Tento pokrok sa im darí dosahovať preto, lebo sa snažia o vstup do EÚ „celým srdcom a dušou," domnieva sa šéfka EK.

Optimizmus v súvislosti s prístupovými ambíciami Ukrajiny počas stredajšej debaty vyjadril aj líder najväčšej politickej frakcie v EP, šéf európskych ľudovcov Manfred Webber.

Europoslanci budú podľa neho v tomto smere podporovať Ukrajincov aj napriek neochote lídrov niektorých krajín EÚ. Konkrétne pri tom spomenul nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorí podľa neho príliš nepodporovali ani to, aby bol Kyjevu udelený štatút kandidátskej krajiny.

Európsky parlament bude vo štvrtok hlasovať o návrhu rezolúcie k ročnému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu, zatiaľ čo Európska komisia pripravuje v poradí už desiaty balík ekonomických sankcií voči Kremľu.

(tasr)

15. februára 2023 | 11:58

Minúta | 15. februára 2023 | 11:58

NAKA obvinila exfunkcionára NDS z machinácií pri verejnom obstarávaní a brania úplatku

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila ďalšieho človeka, ktorý pôsobil v Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Podľa informácií portálu Aktuality.sk údajne ide o Milana Hamara, ktorý v minulosti pôsobil ako poradca riaditeľa úseku prevádzky NDS. Bol aj členom dozornej rady štátnej akciovky.

„Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie 3. februára 2023 proti osobe Milana Hamara pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a zločin prijímania úplatku. Obvinený vraj ako vedúci zamestnanec NDS v období rokov 2017 až 2020 presadil a následne v prospech konkrétneho vopred dohodnutého uchádzača zmanipuloval viacero verejných obstarávaní NDS na nákup materiálno-technického vybavenia v celkovej hodnote cca 2,64 milióna eur," informovala portál hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Po zrealizovaní niektorých zákaziek údajne požadoval úplatok od úspešného uchádzača.

Podľa vyšetrovateľov vraj v štátnej NDS fungovala organizovaná skupina, ktorá zarábala na úplatkoch zmanipulovaných tendrov. Polícia túto kauzu nazvala Tunel a v rámci nej urobila už viacero razií. Špeciálny tím Tunel na NAKA vedie v rámci NDS päť vyšetrovacích spisov.

„Koncom roku 2021 obvinila deväť osôb pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchané organizovanou skupinou a pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe," uviedla pre portál Bárdyová. Medzi obvinenými je bývalý prevádzkový riaditeľ NDS Peter Homola a taktiež exfunkcionár NDS a príbuzný bývalého šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR Karola Mitríka.

(sita)

15. februára 2023 | 11:47

Minúta | 15. februára 2023 | 11:47

Moskovská radnica odmietla povoliť zhromaždenie proti vojne na Ukrajine

Moskovská radnica nevydala povolenie na zhromaždenie nazvané Rok pekla, ktoré jeho organizátori plánovali usporiadať 24. februára pri príležitosti výročia invázie ruskej armády na Ukrajinu. Radnica sa pritom odvolala na zákaz konania verejných podujatí z dôvodu epidemiologickej situácie a protikoronavírusových obmedzení, informovala v stredu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

RFE/RL však súčasne pripomenul, že ruské médiá avizujú, že Kremeľ plánuje usporiadať v športovom komplexe Lužniki v Moskve zhromaždenie a koncert pre 200-tisíc ľudí. Uskutočniť by sa malo ešte pred výročím vojny – 22. februára – a očakáva sa na ňom aj účasť ruského prezidenta Vladimira Putina.

RFE/RL píše, že na sociálnych sieťach v súvislosti s touto akciou koluje informácia o nábore komparzistov, ktorým sa bude za účasť vyplácať po 500 rubľov (niečo nad šesť eur).

Organizátorom protivojnového zhromaždenia je aktivista Maxim Lypkaň. Podľa jeho plánov sa malo konať 24. februára v centre Moskvy, na námestí Lubianka, kde sídli Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Lypkaň avizoval, že sa proti odmietnutiu vydať mu povolenie na usporiadanie protivojnového zhromaždenia odvolá na súde.

Na internete okrem toho založil hromadnú konverzáciu na koordináciu akcie v Lubianke, pričom pripomenul ústavné právo občanov Ruskej federácie na pokojný protest.

Moskovské úrady zrušili takmer všetky opatrenia proti koronavírusu v meste ešte vlani v marci. Zákaz organizovania hromadných podujatí, zavedený v roku 2020 na začiatku pandémie v Rusku, však platí naďalej.

Vlani v júli kancelária moskovského primátora uviedla, že tento zákaz zruší, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási covidovú pandémiu za ukončenú. WHO však v polovici februára deklarovala, že globálna pandémia stále trvá.

Údajne nestabilnú epidemickú situáciu využívajú úrady v Moskve, ale aj v ďalších mestách a regiónoch Ruska, ako argument na to, aby zakázali usporadúvanie proopozičných a protivojnových zhromaždení. Z rovnakého dôvodu zadržiavajú dokonca aj ľudí, ktorí vyjadrujú svoj protest proti vláde alebo vojne ako jednotlivci – čo ruský zákon umožňuje a netrestá.

Provládne zhromaždenia a akcie na podporu tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruskej armády na Ukrajine – čo je jediné v Rusku beztrestné slovné spojenie pre vojnu na Ukrajine – sa pritom konajú bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení, konštatovala RFE/RL.

(tasr)

15. februára 2023 | 11:04

Minúta | 15. februára 2023 | 11:04

KĽDR vydáva známky, na ktorých je vyobrazená Kimova dcéra

Severná Kórea predstavila nové poštové známky s vyobrazením dcéry vodcu Kim Čong-una. Časť odborníkov to považuje za ďalší znak jej vzostupu v mocenskej hierarchii na pozíciu následníčky na najvyšší post, informovala v stredu agentúra AFP.

Štátna spoločnosť Korea Stamp Corporation predstavila novú sériu známok v utorok. Ide o príležitostné známky pripomínajúce vypustenie rakety z vlaňajšieho 18. novembra.

Séria pozostávajúca z ôsmich známok bude vydaná v piatok, doplnila AFP. Na piatich z nich je Kim a jeho dcéra. Korporácia v popiskoch k známkam na svojej webovej stránke opísala nemenované dievča ako Kimovu "milovanú dcéru".

Severokórejské štátne médiá sa o Kimových deťoch roky nezmieňovali – v novembri sa však pri odpálení doposiaľ najsilnejšej balistickej rakety v krajine Kim objavil aj so svojou dcérou. Odvtedy sa toto dievča – ktorej Pchjongjang jej meno nikdy neuviedol – objavilo na viacerých významných podujatiach.

Juhokórejská špionážna agentúra sa domnieva, že ide o Kimovo druhorodené dieťa – dcéru, ktorá sa volá Kim Ču-e a má asi desať rokov.

Niektorí koreanisti tvrdia, že objavenie sa Kimovej dcéry na známkach naznačuje, že sa pripravuje na úlohu vodcu krajiny a že známky ešte viac upevňujú jej pozíciu v rámci kultu osobnosti, ktorý sa vytvoril okolo vládnucej rodiny Kimovcov.

Myslí to aj An Čchan-il, prebehlík zo Severnej Kórey, ktorý sa stal výskumníkom a vedie Svetový inštitút pre severokórejské štúdie. Uvedené známky "vyzerajú byť oficiálnym začiatkom života Kim Ču-e ako nástupkyne svojho otca", povedal An pre agentúru AFP.

Podľa iných znalcov pomerov v KĽDR je ešte priskoro o tom hovoriť s istotou – najmä vzhľadom na to, že Kim je ešte len tridsiatnik a meno dcéry nebolo nikdy oficiálne zverejnené. Profesor Jang Mu-džin z Univerzity severokórejských štúdií v Soule vysvetlil, že režim v KĽDR vždy dbal na to, aby ľudia poznali meno "následníka trónu".

"Je stále veľmi pravdepodobné, že Kim Ču-e je len využívaná na (propagandu)… zatiaľ čo Kimov najstarší syn je pripravovaný ako nástupca za zatvorenými dverami," dodal.

"Je predčasné predpokladať, že (Kim Ču-e) bude jeho nástupníčkou, pretože v Severnej Kórei vždy na trón nastúpil syn," povedala Duyeon Kimová, hlavná analytička Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS) vo Washingtone.

Zatiaľ nie je jasné, či je Kim Čong-un ochotný porušiť tradíciu, pokiaľ ide o pohlavie svojho nástupcu, alebo či tento faktor bude hrať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní, koho Kim za svojho nástupcu vymenuje.

Od založenia Severnej Kórey v roku 1948 jej postupne vládli mužskí členovia rodiny Kimovcov. Z externých štúdií vyplýva, že len zlomok najvyšších predstaviteľov Severnej Kórey tvoria ženy – vrátane Kim Čong-unovej mladšej sestry Kim Jo-džong a ministerky zahraničných vecí Čche Son-hui.

Predtým, ako sa Kim Čong-un koncom roka 2011 ujal moci, vládol 17 rokov jeho otec Kim Čong-il a pred ním 46 rokov jeho otec a zakladateľ štátu Kim Ir-sen.

(tasr)

15. februára 2023 | 10:30

Minúta | 15. februára 2023 | 10:30

Koľko blbcov tu ešte je? Maďarský eurokomisár si pred poslancami EP zabudol vypnúť mikrofón

Komisár Európskej komisie pre politiku susedstva a rozšírenie z maďarskej vládnej strany Fidesz Olivér Várhelyi v utorok na zasadaní Európskeho parlamentu po prejave zabudol vypnúť svoj mikrofón a poznamenal: "Koľko blbcov tu ešte je?".

Na urážlivú poznámku poukázal na Facebooku europoslanec za maďarskú opozičnú stranu Demokratická koalícia (DK) Sándor Rónai, ktorého status zverejnili viaceré maďarské médiá.

Várhelyi čelí v EP kritike, že sa zámerne snaží potláčať význam reforiem právneho štátu v krajinách uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. Európsky parlament zorganizoval v utorok Várhelyiho vypočutie, v ktorom mu poslanci 90 minút kládli otázky týkajúce sa rozširovania EÚ o krajiny Balkánu.

Maďarský eurokomisár si po prejave sadol, pričom si mikrofón zrejme zabudol vypnúť a vyslovil poznámku na adresu poslancov. "V Európe nie je zvykom označovať za blbcov tých, s ktorými nesúhlasíme," vyhlásil na Facebooku Rónai, ktorý vyzval Várhelyiho, aby sa okamžite vzdal svojho mandátu.

Maďarská opozičná strana Demokratická koalícia oznámila prípad predsedovi EP i šéfke Európskej komisie. Ak by Várhelyi neodstúpil sám, DK očakáva, že ho z postu uvoľní predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

"Von der Leyenová ho musí okamžite vyhodiť… inak riskuje, že stratí dôveru celého Európskeho parlamentu!," napísal na Twitteri belgický poslanec EP Guy Verhofstadt.

(tasr)

15. februára 2023 | 9:26

Minúta | 15. februára 2023 | 9:26

OSN: Vodcom al-Káidy je podľa všetkého Egypťan Sajf Ádil. Nachádza sa v Iráne

Dlhoročný egyptský extrémista Sajf Ádil, ktorý sa podľa predpokladov nachádza v Iráne, sa v súčasnosti považuje za vodcu teroristickej siete al-Káida. Uvádza sa to správe Organizácie Spojených národov, založenej na poznatkoch tajných služieb jej členských krajín. Informoval o tom denníka The Guardian.

Šesťdesiatdvaročný Ádil bol dlhodobo tipovaný ako najpravdepodobnejší kandidát na nástupcu Ajmana Zawahrího, ktorý bol vlani zabitý počas amerického vzdušného útoku v afganskej metropole Kábul. K oficiálnemu vyhláseniu al-Káidy v tomto duchu však doposiaľ nedošlo, ako ani k inému potvrdeniu, že sa tento bývalý vojak egyptských špeciálnych jednotiek ujal funkcie.

V tohtotýždňovej správe výboru Bezpečnostnej rady OSN pre monitorovanie sankcií na džihádistické organizácie Islamský štát (IS) a al-Káida sa uvádza, že podniknúť kroky na oficiálne uznanie Ádilovej novej úlohy zabraňuje al-Káide politická citlivosť voči Iránu a Afganistanu riadenému hnutím Taliban.

"Prevažný názor členských štátov je ten, že (Ádil) je v súčasnosti faktickým vodcom al-Káidy. Vodcovstvo (tohto hnutia) nateraz predstavuje kontinuitu – ale nemôže byť zatiaľ deklarované, lebo al-Káida je citlivá na to, že afganský Taliban nepriznáva Zawahrího prítomnosť v Kábule (v čase jeho zabitia), a preto, že Ádil sa nachádza v iránskej islamskej republike," dodáva správa.

Taliban bol zo zabitia Zawahrího v rozpakoch, keďže Spojené štáty i ostatných predtým ubezpečil, že nebude na afganskom území ukrývať jednotlivcov ani skupiny, ktorí ohrozujú Západ či jeho spojencov, dopĺňa The Guardian.

"Prítomnosť Zawahrího v centre Kábulu… demonštrovala pokračujúci a kooperatívny vzťah medzi al-Káidou a Talibanom," uvádza sa v správe OSN. Taliban tvrdí, že o prítomnosti Zawahrího v afganskom hlavnom meste nevedel.

Ádil je západnými predstaviteľmi považovaný za znepokojivú hrozbu s preukázanou organizačnou schopnosťou a odhodlaním, ktorými si získal rešpekt v kruhoch islamistických extrémistov.

Svoju kariéru začal ešte v egyptskej odnoži organizácie Islamský džihád v 80. rokoch. Pripisuje sa mu zodpovednosť za útoky na americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike z roku 1998, ktorými sa odštartovala teroristická aktivita al-Káidy v medzinárodnom meradle. Americké ministerstvo spravodlivosti ponúka za informácie vedúce k jeho zadržaniu odmenu desať miliónov dolárov.

(tasr)

15. februára 2023 | 9:04

Minúta | 15. februára 2023 | 9:04

Rast cien sa v januári 2023 zmiernil. Stále však zostal nad úrovňou 15 percent

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v januári 2023 medzimesačne vzrástli o 2,6 percenta a medziročne o 15,2 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Medzimesačne rástli ceny v jedenástich z dvanástich odborov (výdavkových skupín domácností).

Najväčší vplyv na infláciu mal nárast cien v odbore bývanie a energie o 3,9 percenta, v ktorých sa premietla úprava regulovaných cien energií. Ceny plynu v porovnaní s decembrom 2022 boli vyššie o 11,9 percenta, tepelnej energie o 13,6 percenta. Nižší rast zaznamenala elektrina, o 2,5 percenta.

Ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 15,2 percenta, čo je stále na úrovni 22-ročných rekordov. Vyššie ceny boli vo všetkých dvanásť sledovaných výdavkových skupinách (odboroch) domácností, päť odborov malo medziročný rast nad úrovňou dvanásť percent.

Najväčší vplyv na hodnotu inflácie mali podobne ako v predošlom roku dynamicky rastúce ceny dvoch položiek, ktoré tvoria najväčšie podiely vo výdavkoch domácností – bývania s energiami a potravín s nealko nápojmi. Spolu tvoria takmer 50 percent výdavkov domácností SR.

Potraviny boli v januári medziročne drahšie o 28,6 percenta a nepretržite rastú už tretí rok. Zvýšenie cien o viac ako štvrtinu sa prejavilo až v piatich z deviatich skupín potravín, pričom rast nad 30 percent bol pri cenách mäsa, ako aj mlieka, syrov a vajec alebo olejov a tukov. O štvrtinu boli vyššie ceny chleba a obilnín a o viac ako 20 percenta ceny zeleniny.

Index spotrebiteľských cien sa v januári 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 15 percent, za nízkopríjmové domácnosti o 16,1 percenta, za domácnosti dôchodcov o 16,2 percenta.

(tasr)

15. februára 2023 | 9:01

Minúta | 15. februára 2023 | 9:01

Potravinová kríza sa v Severnej Kórei zrejme zhoršila, tvrdí Soul

Južná Kórea predpokladá, že potravinová kríza v susednej Severnej Kórei sa zhoršila. Usudzuje tak aj na základe medializovaných správ o znížení prídelov potravín pre vojakov severokórejskej armády. K tomuto kroku pristúpil Pchjongjang prvýkrát po 20 rokoch, informuje správa agentúry Reuters.

Severná Kórea tým fakticky priznala vážny nedostatok potravín, uviedlo juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie s odvolaním sa na správu severokórejských štátnych médií zo začiatku februára.

Táto správa sa týkala zvolania zasadnutia ústredného výboru komunistickej strany, ktoré sa bude zaoberať "veľmi dôležitou a naliehavou úlohou stanoviť správnu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva". Zasadnutie sa uskutoční koncom februára.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie poukázalo na to, že takéto mimoriadne zasadnutie sa zvoláva v KĽDR len veľmi zriedkavo.

Severná Kórea v posledných desaťročiach trpela vážnym nedostatkom potravín vrátane hladomoru v 90. rokoch. Tento stav bol často dôsledkom prírodných katastrof, ako sú povodne a sucho.

Aj monitorovacia skupina 38 North so sídlom v USA v januári dospela k záveru, že dostupnosť potravín v Severnej Kórei pravdepodobne klesla pod minimum nevyhnutné na pokrytie základných ľudských potrieb. Skupina 38 North tvrdí, že potravinová neistota v KĽDR je najhoršia od hladomoru v 90. rokoch.

Juhokórejský minister pre zjednotenie Kwon Jong-se uviedol, že nedávne správy severokórejských médií, že dcéra vodcu Kim Čong-una sa objavuje na štátom organizovaných verejných podujatiach, by mohli byť zamerané na posilnenie jednoty a upevnenie lojality voči vládnucej rodine v situácii prehlbujúcej sa humanitárnej krízy.

(tasr)

15. februára 2023 | 8:48

Minúta | 15. februára 2023 | 8:48

Ruská novinárka dostala šesť rokov za správu o útoku na divadlo v Mariupole

Novinárku Mariju Ponomarenkovú z ruského mesta Barnaul v Altajskom kraji ležiacom v západnej časti Sibíri odsúdil súd na šesť rokov väzenia za to, že na sociálnych sieťach zverejnila status o útoku na činoherné divadlo v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Ponomarenková okrem toho dostala päťročný zákaz novinárskej činnosti, informovala v stredu britská stanica BBC.

Prokuratúra žiadala pre Ponomarenkovú deväť rokov väzenia.

Vyšetrovateľmi bola obvinená zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktorého sa dopustila svojím príspevkom na kanáli Bez cenzúry v aplikácii Telegram. Písala v ňom o smrti ľudí skrývajúcich sa v divadle v Mariupole.

Podľa denníka Novaja gazeta — Európa má tento kanál približne 1 600 predplatiteľov.

BBC pripomenula, že Rusko opakovane poprelo, že by zaútočilo na budovu divadla, v ktorom sa v daný čas skrývalo veľa civilistov vrátane detí. V snahe chrániť sa títo ľudia na plochu námestia pred budovou napísali veľkými písmenami slovo "DETI", aby bol jasne viditeľný aj z lietadla či vrtuľníka.

K záveru, že divadlo v Mariupole bolo zničené v dôsledku leteckého útoku ruskej armády, dospeli okrem iných aj vyšetrovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Amnesty International.

Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už viacerí známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka), či v neprítomnosti odsúdený novinár Alexandr Nevzorov (osem rokov).

(tasr)

15. februára 2023 | 8:31

Minúta | 15. februára 2023 | 8:31

Štát opäť sľubuje, že podporí výstavbu veterných elektrární

Štát plánuje podporovať výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energií (OZE), vrátane veterných elektrární. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministra hospodárstva Mária Pavlusík, ministerstvo hospodárstva je v úzkom kontakte s prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou s cieľom ďalej uľahčiť rozvoj OZE vrátane veterných elektrární.

Rezort hospodárstva eviduje zvýšený záujem investorov o výstavbu veterných elektrární. „Viaceré projekty veterných elektrární s kumulatívnym inštalovaným výkonom v stovkách megawattov sú aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. V ostatnom období a v menšej miere evidujeme záujem aj na základe žiadostí o vydanie osvedčenia o súlade s energetickou politikou,“ dodala Pavlusík.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE tvrdí, že pri rozvoji zelených zdrojov im v súčasnosti hádže polená pod nohy samotný štát. Sťažujú sa najmä na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaný proces EIA. Ten je z ich pohľadu príliš komplikovaný. Ministerstvo hospodárstva SR avizuje, že podporuje zjednodušenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré je ale v gescii Ministerstva životného prostredia SR.

„Taktiež podporujeme zjednodušenie ďalších povoľovacích procesov v prípade výstavby veterných elektrární či ostatných obnoviteľných zdrojov energie za účelom vyššieho využitia ich potenciálu,“ podotkla Pavlusík.

https://standard.sk/318208/slovensko-neplni-svoje-plany-pri-veternych-elektrarnach-za-19-rokov-nepribudla-ani-jedna/

Zámer pre rozvoj veternej energie je stanovený v schválenom strategickom dokumente Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 až 2030. Ten odhaduje inštalovaný výkon vo veternej energii vo výške 500 megawattov v roku 2030. „Všetky technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných elektrární sú dôležitou súčasťou opatrení zameraných na dekarbonizáciu hospodárstva,“ uzavrela Pavlusík.

(sita)

15. februára 2023 | 8:07

Minúta | 15. februára 2023 | 8:07

Viacero európskych krajín odsúdilo rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

Ministri zahraničných vecí Británie, Francúzka, Nemecka a Talianska sa v utorok pripojili k Spojeným štátom a odsúdili rozhodnutie Izraela zlegalizovať deväť nepovolených židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Sme rázne proti tomuto jednostrannému konaniu, ktoré len zvýši napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a podkopáva snahy o dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov," uviedli šéfovia diplomacie spomínaných európskych krajín vo vyhlásení.

Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách, čo "hlboko znepokojilo" amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

Od vojny v roku 1967 proti arabským mocnostiam pritom Izrael založil 132 osád na území, ktoré Palestínčania považujú za jadro svojho budúceho štátu, uvádza izraelská mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav / Peace Now).

Okrem schválených osád budujú skupiny osadníkov množstvo osád aj bez povolenia vlády. Niektoré z týchto nelegálnych osád polícia zrovná so zemou a iné retrospektívne schváli. V prípade novej vlády premiéra Benjamina Netanjahua ide o prvé takéto schválenie osád.

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir však uviedol, že deväť schválených osád nie je dosť. "Chceme ich viac," povedal.

Vzhľadom na už aj tak vysoké napätie na západnom brehu Jordánu – v Predjordánsku – toto konanie Izraela znepokojilo svetové mocnosti, ktoré sa obávajú ešte väčšej eskalácie násilia. Izraelské bezpečnostné zložky vykonávajú takmer denne razie na Západnom brehu. Pokračujú tak v záťahu, ktorý sa začal vlani v reakcii na útoky Palestínčanov s obeťami na životoch.

Tento rok zabili príslušníci izraelských síl už vyše 40 Palestínčanov, medzi ktorými sú militantní bojovníci i civilisti. Za rovnaký čas zahynula pri dvoch útokov Palestínčanov aj desiatka Izraelčanov.

(tasr)

15. februára 2023 | 7:43

Minúta | 15. februára 2023 | 7:43

Kollár požaduje rehabilitáciu odvolaného sudcu Romana Fitta

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) požaduje plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu Okresného súdu (OS) Bratislava III Romana Fitta. Na sociálnej sieti to uviedol v reakcii na uznesenie Súdnej rady SR, že vlaňajší postup okresného súdu odmietnuť vydanie vyšetrovacieho spisu s utajovanou prílohou príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) bol v súlade so zákonom.

"Očakávam od ministra spravodlivosti okamžité ospravedlnenie za nekompetentné konanie ministerky Kolíkovej a požadujem plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu súdu, rovnako aj finančnú kompenzáciu," zdôraznil Kollár. Očakáva, že dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) vyvodí voči postupu polície patričné kroky.

Príslušníci NAKA sa mali 25. apríla 2022 na OS Bratislava III dožadovať spisu exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa a exnámestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu. Tiež utajovaných príloh. Vtedajšia šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) odvolala vlani v júni Fitta z pozície šéfa tohto súdu. Dôvodom bolo podľa jej slov manažérske zlyhanie a nie skutočnosť, či mal súd príslušníkom NAKA spis odovzdať.

(tasr)

15. februára 2023 | 7:05

Minúta | 15. februára 2023 | 7:05

Ukrajina odpalovala denne viac ako Západ vyrába. Američania zadali objednávky na výrobu delostreleckých nábojov pre

Americká armáda v utorok oznámila, že zadala dvom zbrojárskym spoločnostiam objednávky v hodnote 522 miliónov dolárov na výrobu 155-milimetrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Objednávky armáda zadala spoločnostiam Northrop Grumman Systems Corp. a Global Military Products Inc.

Dodávky novej munície sa očakávajú už v marci tohto roka, uvádza armáda vo vyhlásení. Zmluvy budú financované z programu Iniciatíva za bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu, ktorý spadá pod americký Pentagón.

Objednávky boli zadané v čase silnejúcich obáv, že Ukrajina rýchlo vyčerpáva zásoby munície zo Spojených štátov a iných krajín.

Ukrajina a Rusko míňajú od začiatku invázie na vzájomné ostreľovanie obrovské množstvo munície. V novembri Rusko denne podľa amerických predstaviteľov odpálilo asi 20.000 delostreleckých nábojov. Ukrajina odpálila denne 4.000 až 7.000 nábojov, čo je viac ako Západ vyrába, aby dokázal udržať toto tempo.

Počet denne odpálených delostreleckých nábojov sa s príchodom zimy znížil, no obom stranám hrozí nedostatok, a preto muníciou šetria.

"Vojna na Ukrajine pohlcuje obrovské množstvo munície a vyprázdňuje sklady spojencov. Súčasná miera výdavkov munície Ukrajiny je oveľa vyššia ako naša súčasná miera jej výroby," uviedol v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

(tasr)

15. februára 2023 | 6:59

Minúta | 15. februára 2023 | 6:59

Počet Rusov, ktorí pre zmenu pohlavia žiadali nový pas, vlani prudko narástol

Počet Rusov, ktorí dostali nový pas s aktualizovaným údajom o pohlaví, vlani prudko stúpol, informoval ruský nezávislý web Mediazona. V utorok ho citoval portál britskej televízie Sky News.

Web Mediazona, ktorý sa odvolal na údaje zverejnené ruským ministerstvom vnútra, napísal, že vlani bola "zmena pohlavia" uvedená ako dôvod pri 936 nových pasoch. Pre porovnanie, v roku 2021 to bolo 554 pasov a v roku 2020 iba 428 pasov.

Čísla tiež ukazujú, že nápadné zvýšenie tohto počtu sa začalo v marci, bezprostredne po spustení invázie Ruska na Ukrajinu.

Tieto správy prichádzajú niekoľko mesiacov po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu záložníkov v Rusku. Tým pripustil, že vojna Kremľa na Ukrajine neprebieha podľa jeho plánu.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu vlani v septembri oznámil, že Rusko odvedie 300.000 záložníkov, ktorí pomôžu "špeciálnej vojenskej operácii", ako Kremeľ vojnu na Ukrajine nazýva.

Do niekoľkých týždňov sa však začali objavovať správy, že Rusko povoláva aj bezdomovcov a posiela ich na frontové línie.

(tasr)

15. februára 2023 | 2:06

Minúta | 15. februára 2023 | 2:06

Švajčiarska polícia zatkla pri parlamente muža, na ktorom našla stopy výbušnín

Švajčiarska polícia evakuovala v utorok budovu parlamentu a priľahlé kancelárske priestory po tom, čo sa v jej okolí pohyboval muž v nepriestrelnej veste. Po jeho zatknutí na ňom polícia našla stopy výbušnín. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.

Podľa polície v Berne si v poobedných hodinách "všimli zamestnanci federálnej bezpečnosti pri južnom vchode do budovy parlamentu muža, ktorého vzhľad a správanie boli podozrivé".

Muž, ktorého meno nebolo zverejnené, mal na sebe nepriestrelnú vestu i puzdro na zbraň. Podľa agentúry Reuters išlo o 27-ročného muža zo švajčiarskeho kantónu Valais.

Auto spojené s mužom bolo zaparkované na druhej strane námestia oproti budove parlamentu. Pomocou rýchlotestu tiež počas telesnej prehliadky našli policajti na mužovi stopy po výbušnine, no nešpecifikovali kde presne.

"Na základe informácií, ktoré sme mali vtedy k dispozícii, nebolo možné vylúčiť, že v aute na námestí Bundesplatz boli výbušniny a ani to či vozidlo nepredstavuje hrozbu. Prijali sme preto okamžite rozsiahle bezpečnostné opatrenia," uviedla polícia v Berne.

Jej príslušníci preto uzatvorili Bundesplatz a priľahlé ulice a okolité budovy vrátane parlamentu evakuovali.

Auto preskúmali robotom a prišli na to, že nepredstavuje nebezpečenstvo. Bezpečnostné opatrenia boli následne okolo 19.00 h miestneho času zrušené. Celá akcia trvala približne päť hodín.

Muž sa v súčasnosti nachádza vo väzbe, pričom je preverovaný jeho zdravotný a psychický stav. Motív jeho konanie zatiaľ známy nie je.

Švajčiarska generálna prokuratúra a federálna polícia spolu s políciou v Berne a Valais začali v tejto veci vyšetrovanie.

(tasr)

15. februára 2023 | 0:40

Minúta | 15. februára 2023 | 0:40

Zelenskyj: Na východe Ukrajiny sa bojuje doslova o každý meter ukrajinskej pôdy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že situácia na frontovej línii na východe Ukrajiny je naďalej "extrémne zložitá". TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

"Situácia na frontovej línii, obzvlášť v Doneckej a Luhanskej oblasti, zostáva extrémne zložitá. Je to boj doslova o každý meter ukrajinskej pôdy," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

Zároveň vyzval na rýchlejšie dodávky vojenskej pomoci pre Ukrajinu. "Vidíme, že Kremeľ sa snaží z Ruska vyžmýkať všetok jeho potenciál pre agresiu. Ponáhľajú sa, pretože vedia, že svet je silnejší, no potrebuje čas, aby svoju silu uvoľnil," uviedol s tým, že práve preto je dôležité, aby bola pomoc teraz rýchla.

Zároveň sa poďakoval, za medzinárodnú pomoc, ktorá bola Ukrajine prisľúbená v utorok na stretnutí NATO v Bruseli.

Už niekoľko mesiacov je ústredným dejiskom bojov na Ukrajine mesto Bachmut v Doneckej oblasti. Napriek opakovaným ruským útokom a veľkým stratám na životoch na oboch stranách však ostáva situácia na frontových líniách v okolí Bachmutu až po mestá Charkov a Cherson relatívne stabilná, povedal v utorok predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley.

Podľa vojenských analytikov má Bachmut len malý strategický význam, avšak pre Moskvu má toto mesto mimoriadnu politickú a symbolickú hodnotu.

https://twitter.com/RALee85/status/1625127878957449222

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Líbya: Pri stroskotaní lode zrejme zahynulo 73 migrantov, tvrdí OSN

Lavrov: Západ sa na Ukrajine dostal do bodu, odkiaľ niet návratu

Chodia len hlasovať, ale berú päťtisíc. Matovič chce výrazne znížiť platy poslancom

Dve mimoriadne schôdze k návrhom Smeru-SD na júnové voľby a k migom budú v piatok

"Hitparáda populizmu." Za ľudí nepodporí návrh OĽaNO na vyplácanie 500 eur za účasť vo voľbách

Von der Leyenová chce desiaty balík sankcií voči Rusku do 24. februára

ISW: Rusko by mohlo väzňov využiť ako „potravu pre delá"

Karas nevidí dôvod na zmenu ústavy v súvislosti s darovaním stíhačiek Ukrajine

Rusko odmietlo obvinenia z únosov ukrajinských detí ako absurdné

Turecko: Záchranári ešte stále nachádzajú pod sutinami domov živých ľudí

Čelila kritike pre zákony transgender agendy. Škótska premiérka Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje

Von der Leyenová: Ukrajina dosiahla reálny pokrok smerom k členstvu v EÚ

Štátny tajomník ministerstva obrany: Rozhodnutie o darovaní Kupov na Ukrajinu by sme mali urobiť rýchlo

Letecká spoločnosť Lufthansa hlási rozsiahly výpadok počítačových systémov

Fínsky minister: Švédsko a Fínsko by mali do NATO vstúpiť spoločne

NAKA obvinila exfunkcionára NDS z machinácií pri verejnom obstarávaní a brania úplatku

Moskovská radnica odmietla povoliť zhromaždenie proti vojne na Ukrajine

Po razii v Trebišove policajti obvinili dve osoby, že nútili ženy k prostitúcii

Škótska premiérka Sturgeonová sa chystá odstúpiť

Ukrajinská armáda: Rusko na Kryme "nepretržite" spaľuje telá, aby zatajilo počty obetí

KĽDR vydáva známky, na ktorých je vyobrazená Kimova dcéra

Koľko blbcov tu ešte je? Maďarský eurokomisár si pred poslancami EP zabudol vypnúť mikrofón

Spojené kráľovstvo: Výcvik ukrajinských pilotov by zabral príliš veľa času. Je to náročné ako Formula F1

Nový Zéland zasiahlo silné zemetrasenie

OSN: Vodcom al-Káidy je podľa všetkého Egypťan Sajf Ádil. Nachádza sa v Iráne

Americké stíhačky pri Aljaške vzlietli k štyrom ruským lietadlám

Rast cien sa v januári 2023 zmiernil. Stále však zostal nad úrovňou 15 percent

Potravinová kríza sa v Severnej Kórei zrejme zhoršila, tvrdí Soul

Ruská novinárka dostala šesť rokov za správu o útoku na divadlo v Mariupole

Štát opäť sľubuje, že podporí výstavbu veterných elektrární

Viacero európskych krajín odsúdilo rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

Kollár požaduje rehabilitáciu odvolaného sudcu Romana Fitta

Ukrajina odpalovala denne viac ako Západ vyrába. Američania zadali objednávky na výrobu delostreleckých nábojov pre

Počet Rusov, ktorí pre zmenu pohlavia žiadali nový pas, vlani prudko narástol

Švajčiarska polícia zatkla pri parlamente muža, na ktorom našla stopy výbušnín

Zelenskyj: Na východe Ukrajiny sa bojuje doslova o každý meter ukrajinskej pôdy

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť