Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát opäť sľubuje, že podporí výstavbu veterných elektrární

Štát plánuje podporovať výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energií (OZE), vrátane veterných elektrární. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministra hospodárstva Mária Pavlusík, ministerstvo hospodárstva je v úzkom kontakte s prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou s cieľom ďalej uľahčiť rozvoj OZE vrátane veterných elektrární.

Rezort hospodárstva eviduje zvýšený záujem investorov o výstavbu veterných elektrární. „Viaceré projekty veterných elektrární s kumulatívnym inštalovaným výkonom v stovkách megawattov sú aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. V ostatnom období a v menšej miere evidujeme záujem aj na základe žiadostí o vydanie osvedčenia o súlade s energetickou politikou,“ dodala Pavlusík.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE tvrdí, že pri rozvoji zelených zdrojov im v súčasnosti hádže polená pod nohy samotný štát. Sťažujú sa najmä na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaný proces EIA. Ten je z ich pohľadu príliš komplikovaný. Ministerstvo hospodárstva SR avizuje, že podporuje zjednodušenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré je ale v gescii Ministerstva životného prostredia SR.

„Taktiež podporujeme zjednodušenie ďalších povoľovacích procesov v prípade výstavby veterných elektrární či ostatných obnoviteľných zdrojov energie za účelom vyššieho využitia ich potenciálu,“ podotkla Pavlusík.

https://standard.sk/318208/slovensko-neplni-svoje-plany-pri-veternych-elektrarnach-za-19-rokov-nepribudla-ani-jedna/

Zámer pre rozvoj veternej energie je stanovený v schválenom strategickom dokumente Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 až 2030. Ten odhaduje inštalovaný výkon vo veternej energii vo výške 500 megawattov v roku 2030. „Všetky technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných elektrární sú dôležitou súčasťou opatrení zameraných na dekarbonizáciu hospodárstva,“ uzavrela Pavlusík.

(sita)

Minúta  |  

Viacero európskych krajín odsúdilo rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

Ministri zahraničných vecí Británie, Francúzka, Nemecka a Talianska sa v utorok pripojili k Spojeným štátom a odsúdili rozhodnutie Izraela zlegalizovať deväť nepovolených židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Sme rázne proti tomuto jednostrannému konaniu, ktoré len zvýši napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a podkopáva snahy o dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov," uviedli šéfovia diplomacie spomínaných európskych krajín vo vyhlásení.

Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách, čo "hlboko znepokojilo" amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

Od vojny v roku 1967 proti arabským mocnostiam pritom Izrael založil 132 osád na území, ktoré Palestínčania považujú za jadro svojho budúceho štátu, uvádza izraelská mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav / Peace Now).

Okrem schválených osád budujú skupiny osadníkov množstvo osád aj bez povolenia vlády. Niektoré z týchto nelegálnych osád polícia zrovná so zemou a iné retrospektívne schváli. V prípade novej vlády premiéra Benjamina Netanjahua ide o prvé takéto schválenie osád.

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir však uviedol, že deväť schválených osád nie je dosť. "Chceme ich viac," povedal.

Vzhľadom na už aj tak vysoké napätie na západnom brehu Jordánu – v Predjordánsku – toto konanie Izraela znepokojilo svetové mocnosti, ktoré sa obávajú ešte väčšej eskalácie násilia. Izraelské bezpečnostné zložky vykonávajú takmer denne razie na Západnom brehu. Pokračujú tak v záťahu, ktorý sa začal vlani v reakcii na útoky Palestínčanov s obeťami na životoch.

Tento rok zabili príslušníci izraelských síl už vyše 40 Palestínčanov, medzi ktorými sú militantní bojovníci i civilisti. Za rovnaký čas zahynula pri dvoch útokov Palestínčanov aj desiatka Izraelčanov.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár požaduje rehabilitáciu odvolaného sudcu Romana Fitta

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) požaduje plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu Okresného súdu (OS) Bratislava III Romana Fitta. Na sociálnej sieti to uviedol v reakcii na uznesenie Súdnej rady SR, že vlaňajší postup okresného súdu odmietnuť vydanie vyšetrovacieho spisu s utajovanou prílohou príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) bol v súlade so zákonom.

"Očakávam od ministra spravodlivosti okamžité ospravedlnenie za nekompetentné konanie ministerky Kolíkovej a požadujem plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu súdu, rovnako aj finančnú kompenzáciu," zdôraznil Kollár. Očakáva, že dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) vyvodí voči postupu polície patričné kroky.

Príslušníci NAKA sa mali 25. apríla 2022 na OS Bratislava III dožadovať spisu exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa a exnámestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu. Tiež utajovaných príloh. Vtedajšia šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) odvolala vlani v júni Fitta z pozície šéfa tohto súdu. Dôvodom bolo podľa jej slov manažérske zlyhanie a nie skutočnosť, či mal súd príslušníkom NAKA spis odovzdať.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina odpalovala denne viac ako Západ vyrába. Američania zadali objednávky na výrobu delostreleckých nábojov pre

Americká armáda v utorok oznámila, že zadala dvom zbrojárskym spoločnostiam objednávky v hodnote 522 miliónov dolárov na výrobu 155-milimetrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Objednávky armáda zadala spoločnostiam Northrop Grumman Systems Corp. a Global Military Products Inc.

Dodávky novej munície sa očakávajú už v marci tohto roka, uvádza armáda vo vyhlásení. Zmluvy budú financované z programu Iniciatíva za bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu, ktorý spadá pod americký Pentagón.

Objednávky boli zadané v čase silnejúcich obáv, že Ukrajina rýchlo vyčerpáva zásoby munície zo Spojených štátov a iných krajín.

Ukrajina a Rusko míňajú od začiatku invázie na vzájomné ostreľovanie obrovské množstvo munície. V novembri Rusko denne podľa amerických predstaviteľov odpálilo asi 20.000 delostreleckých nábojov. Ukrajina odpálila denne 4.000 až 7.000 nábojov, čo je viac ako Západ vyrába, aby dokázal udržať toto tempo.

Počet denne odpálených delostreleckých nábojov sa s príchodom zimy znížil, no obom stranám hrozí nedostatok, a preto muníciou šetria.

"Vojna na Ukrajine pohlcuje obrovské množstvo munície a vyprázdňuje sklady spojencov. Súčasná miera výdavkov munície Ukrajiny je oveľa vyššia ako naša súčasná miera jej výroby," uviedol v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.     

(tasr)             

Minúta  |  

Počet Rusov, ktorí pre zmenu pohlavia žiadali nový pas, vlani prudko narástol

Počet Rusov, ktorí dostali nový pas s aktualizovaným údajom o pohlaví, vlani prudko stúpol, informoval ruský nezávislý web Mediazona. V utorok ho citoval portál britskej televízie Sky News.

Web Mediazona, ktorý sa odvolal na údaje zverejnené ruským ministerstvom vnútra, napísal, že vlani bola "zmena pohlavia" uvedená ako dôvod pri 936 nových pasoch. Pre porovnanie, v roku 2021 to bolo 554 pasov a v roku 2020 iba 428 pasov.

Čísla tiež ukazujú, že nápadné zvýšenie tohto počtu sa začalo v marci, bezprostredne po spustení invázie Ruska na Ukrajinu.

Tieto správy prichádzajú niekoľko mesiacov po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu záložníkov v Rusku. Tým pripustil, že vojna Kremľa na Ukrajine neprebieha podľa jeho plánu.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu vlani v septembri oznámil, že Rusko odvedie 300.000 záložníkov, ktorí pomôžu "špeciálnej vojenskej operácii", ako Kremeľ vojnu na Ukrajine nazýva.

Do niekoľkých týždňov sa však začali objavovať správy, že Rusko povoláva aj bezdomovcov a posiela ich na frontové línie.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarska polícia zatkla pri parlamente muža, na ktorom našla stopy výbušnín

Švajčiarska polícia evakuovala v utorok budovu parlamentu a priľahlé kancelárske priestory po tom, čo sa v jej okolí pohyboval muž v nepriestrelnej veste. Po jeho zatknutí na ňom polícia našla stopy výbušnín. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.

Podľa polície v Berne si v poobedných hodinách "všimli zamestnanci federálnej bezpečnosti pri južnom vchode do budovy parlamentu muža, ktorého vzhľad a správanie boli podozrivé".

Muž, ktorého meno nebolo zverejnené, mal na sebe nepriestrelnú vestu i puzdro na zbraň. Podľa agentúry Reuters išlo o 27-ročného muža zo švajčiarskeho kantónu Valais.

Auto spojené s mužom bolo zaparkované na druhej strane námestia oproti budove parlamentu. Pomocou rýchlotestu tiež počas telesnej prehliadky našli policajti na mužovi stopy po výbušnine, no nešpecifikovali kde presne.

"Na základe informácií, ktoré sme mali vtedy k dispozícii, nebolo možné vylúčiť, že v aute na námestí Bundesplatz boli výbušniny a ani to či vozidlo nepredstavuje hrozbu. Prijali sme preto okamžite rozsiahle bezpečnostné opatrenia," uviedla polícia v Berne.

Jej príslušníci preto uzatvorili Bundesplatz a priľahlé ulice a okolité budovy vrátane parlamentu evakuovali.

Auto preskúmali robotom a prišli na to, že nepredstavuje nebezpečenstvo. Bezpečnostné opatrenia boli následne okolo 19.00 h miestneho času zrušené. Celá akcia trvala približne päť hodín.

Muž sa v súčasnosti nachádza vo väzbe, pričom je preverovaný jeho zdravotný a psychický stav. Motív jeho konanie zatiaľ známy nie je.

Švajčiarska generálna prokuratúra a federálna polícia spolu s políciou v Berne a Valais začali v tejto veci vyšetrovanie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.