Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rast cien sa v januári 2023 zmiernil. Stále však zostal nad úrovňou 15 percent

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v januári 2023 medzimesačne vzrástli o 2,6 percenta a medziročne o 15,2 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Medzimesačne rástli ceny v jedenástich z dvanástich odborov (výdavkových skupín domácností).

Najväčší vplyv na infláciu mal nárast cien v odbore bývanie a energie o 3,9 percenta, v ktorých sa premietla úprava regulovaných cien energií. Ceny plynu v porovnaní s decembrom 2022 boli vyššie o 11,9 percenta, tepelnej energie o 13,6 percenta. Nižší rast zaznamenala elektrina, o 2,5 percenta.

Ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 15,2 percenta, čo je stále na úrovni 22-ročných rekordov. Vyššie ceny boli vo všetkých dvanásť sledovaných výdavkových skupinách (odboroch) domácností, päť odborov malo medziročný rast nad úrovňou dvanásť percent.

Najväčší vplyv na hodnotu inflácie mali podobne ako v predošlom roku dynamicky rastúce ceny dvoch položiek, ktoré tvoria najväčšie podiely vo výdavkoch domácností – bývania s energiami a potravín s nealko nápojmi. Spolu tvoria takmer 50 percent výdavkov domácností SR.

Potraviny boli v januári medziročne drahšie o 28,6 percenta a nepretržite rastú už tretí rok. Zvýšenie cien o viac ako štvrtinu sa prejavilo až v piatich z deviatich skupín potravín, pričom rast nad 30 percent bol pri cenách mäsa, ako aj mlieka, syrov a vajec alebo olejov a tukov. O štvrtinu boli vyššie ceny chleba a obilnín a o viac ako 20 percenta ceny zeleniny.

Index spotrebiteľských cien sa v januári 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 15 percent, za nízkopríjmové domácnosti o 16,1 percenta, za domácnosti dôchodcov o 16,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Potravinová kríza sa v Severnej Kórei zrejme zhoršila, tvrdí Soul

Južná Kórea predpokladá, že potravinová kríza v susednej Severnej Kórei sa zhoršila. Usudzuje tak aj na základe medializovaných správ o znížení prídelov potravín pre vojakov severokórejskej armády. K tomuto kroku pristúpil Pchjongjang prvýkrát po 20 rokoch, informuje správa agentúry Reuters.

Severná Kórea tým fakticky priznala vážny nedostatok potravín, uviedlo juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie s odvolaním sa na správu severokórejských štátnych médií zo začiatku februára.

Táto správa sa týkala zvolania zasadnutia ústredného výboru komunistickej strany, ktoré sa bude zaoberať "veľmi dôležitou a naliehavou úlohou stanoviť správnu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva". Zasadnutie sa uskutoční koncom februára.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie poukázalo na to, že takéto mimoriadne zasadnutie sa zvoláva v KĽDR len veľmi zriedkavo.

Severná Kórea v posledných desaťročiach trpela vážnym nedostatkom potravín vrátane hladomoru v 90. rokoch. Tento stav bol často dôsledkom prírodných katastrof, ako sú povodne a sucho.

Aj monitorovacia skupina 38 North so sídlom v USA v januári dospela k záveru, že dostupnosť potravín v Severnej Kórei pravdepodobne klesla pod minimum nevyhnutné na pokrytie základných ľudských potrieb. Skupina 38 North tvrdí, že potravinová neistota v KĽDR je najhoršia od hladomoru v 90. rokoch.

Juhokórejský minister pre zjednotenie Kwon Jong-se uviedol, že nedávne správy severokórejských médií, že dcéra vodcu Kim Čong-una sa objavuje na štátom organizovaných verejných podujatiach, by mohli byť zamerané na posilnenie jednoty a upevnenie lojality voči vládnucej rodine v situácii prehlbujúcej sa humanitárnej krízy.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská novinárka dostala šesť rokov za správu o útoku na divadlo v Mariupole

Novinárku Mariju Ponomarenkovú z ruského mesta Barnaul v Altajskom kraji ležiacom v západnej časti Sibíri odsúdil súd na šesť rokov väzenia za to, že na sociálnych sieťach zverejnila status o útoku na činoherné divadlo v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Ponomarenková okrem toho dostala päťročný zákaz novinárskej činnosti, informovala v stredu britská stanica BBC.

Prokuratúra žiadala pre Ponomarenkovú deväť rokov väzenia.

Vyšetrovateľmi bola obvinená zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktorého sa dopustila svojím príspevkom na kanáli Bez cenzúry v aplikácii Telegram. Písala v ňom o smrti ľudí skrývajúcich sa v divadle v Mariupole.

Podľa denníka Novaja gazeta — Európa má tento kanál približne 1 600 predplatiteľov.

BBC pripomenula, že Rusko opakovane poprelo, že by zaútočilo na budovu divadla, v ktorom sa v daný čas skrývalo veľa civilistov vrátane detí. V snahe chrániť sa títo ľudia na plochu námestia pred budovou napísali veľkými písmenami slovo "DETI", aby bol jasne viditeľný aj z lietadla či vrtuľníka.

K záveru, že divadlo v Mariupole bolo zničené v dôsledku leteckého útoku ruskej armády, dospeli okrem iných aj vyšetrovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Amnesty International.

Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už viacerí známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka), či v neprítomnosti odsúdený novinár Alexandr Nevzorov (osem rokov).

(tasr)

Minúta  |  

Štát opäť sľubuje, že podporí výstavbu veterných elektrární

Štát plánuje podporovať výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energií (OZE), vrátane veterných elektrární. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministra hospodárstva Mária Pavlusík, ministerstvo hospodárstva je v úzkom kontakte s prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou s cieľom ďalej uľahčiť rozvoj OZE vrátane veterných elektrární.

Rezort hospodárstva eviduje zvýšený záujem investorov o výstavbu veterných elektrární. „Viaceré projekty veterných elektrární s kumulatívnym inštalovaným výkonom v stovkách megawattov sú aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. V ostatnom období a v menšej miere evidujeme záujem aj na základe žiadostí o vydanie osvedčenia o súlade s energetickou politikou,“ dodala Pavlusík.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE tvrdí, že pri rozvoji zelených zdrojov im v súčasnosti hádže polená pod nohy samotný štát. Sťažujú sa najmä na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaný proces EIA. Ten je z ich pohľadu príliš komplikovaný. Ministerstvo hospodárstva SR avizuje, že podporuje zjednodušenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré je ale v gescii Ministerstva životného prostredia SR.

„Taktiež podporujeme zjednodušenie ďalších povoľovacích procesov v prípade výstavby veterných elektrární či ostatných obnoviteľných zdrojov energie za účelom vyššieho využitia ich potenciálu,“ podotkla Pavlusík.

https://standard.sk/318208/slovensko-neplni-svoje-plany-pri-veternych-elektrarnach-za-19-rokov-nepribudla-ani-jedna/

Zámer pre rozvoj veternej energie je stanovený v schválenom strategickom dokumente Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 až 2030. Ten odhaduje inštalovaný výkon vo veternej energii vo výške 500 megawattov v roku 2030. „Všetky technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných elektrární sú dôležitou súčasťou opatrení zameraných na dekarbonizáciu hospodárstva,“ uzavrela Pavlusík.

(sita)

Minúta  |  

Viacero európskych krajín odsúdilo rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

Ministri zahraničných vecí Británie, Francúzka, Nemecka a Talianska sa v utorok pripojili k Spojeným štátom a odsúdili rozhodnutie Izraela zlegalizovať deväť nepovolených židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Sme rázne proti tomuto jednostrannému konaniu, ktoré len zvýši napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a podkopáva snahy o dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov," uviedli šéfovia diplomacie spomínaných európskych krajín vo vyhlásení.

Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách, čo "hlboko znepokojilo" amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

Od vojny v roku 1967 proti arabským mocnostiam pritom Izrael založil 132 osád na území, ktoré Palestínčania považujú za jadro svojho budúceho štátu, uvádza izraelská mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav / Peace Now).

Okrem schválených osád budujú skupiny osadníkov množstvo osád aj bez povolenia vlády. Niektoré z týchto nelegálnych osád polícia zrovná so zemou a iné retrospektívne schváli. V prípade novej vlády premiéra Benjamina Netanjahua ide o prvé takéto schválenie osád.

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir však uviedol, že deväť schválených osád nie je dosť. "Chceme ich viac," povedal.

Vzhľadom na už aj tak vysoké napätie na západnom brehu Jordánu – v Predjordánsku – toto konanie Izraela znepokojilo svetové mocnosti, ktoré sa obávajú ešte väčšej eskalácie násilia. Izraelské bezpečnostné zložky vykonávajú takmer denne razie na Západnom brehu. Pokračujú tak v záťahu, ktorý sa začal vlani v reakcii na útoky Palestínčanov s obeťami na životoch.

Tento rok zabili príslušníci izraelských síl už vyše 40 Palestínčanov, medzi ktorými sú militantní bojovníci i civilisti. Za rovnaký čas zahynula pri dvoch útokov Palestínčanov aj desiatka Izraelčanov.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár požaduje rehabilitáciu odvolaného sudcu Romana Fitta

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) požaduje plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu Okresného súdu (OS) Bratislava III Romana Fitta. Na sociálnej sieti to uviedol v reakcii na uznesenie Súdnej rady SR, že vlaňajší postup okresného súdu odmietnuť vydanie vyšetrovacieho spisu s utajovanou prílohou príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) bol v súlade so zákonom.

"Očakávam od ministra spravodlivosti okamžité ospravedlnenie za nekompetentné konanie ministerky Kolíkovej a požadujem plnú rehabilitáciu odvolaného predsedu súdu, rovnako aj finančnú kompenzáciu," zdôraznil Kollár. Očakáva, že dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) vyvodí voči postupu polície patričné kroky.

Príslušníci NAKA sa mali 25. apríla 2022 na OS Bratislava III dožadovať spisu exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa a exnámestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu. Tiež utajovaných príloh. Vtedajšia šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) odvolala vlani v júni Fitta z pozície šéfa tohto súdu. Dôvodom bolo podľa jej slov manažérske zlyhanie a nie skutočnosť, či mal súd príslušníkom NAKA spis odovzdať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.