Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový Zéland zasiahlo silné zemetrasenie

Hlavné mesto Nového Zélandu Wellington zasiahlo v stredu silné zemetrasenie s magnitúdou 5,7.

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na americkú geologickú službu USGS, podľa ktorej sa epicentrum zemetrasenia nachádzalo v Cookovom prielive medzi Severným a Južným ostrovom. Otrasy boli citeľné aj v hlavnom meste Auckland.

Podľa novozélandských médií, odvolávajúcich sa na stránku GeoNet, malo zemetrasenie zaznamenané o 19.38 miestneho času (07.38 stredoeurópskeho času) magnitúdu 6,1. Registrovaných bolo aj niekoľko slabších dotrasov.

Novozélandská civilná ochrana informovala, že bezprostredne neboli hlásené žiadne materiálne škody. Nebolo vydané ani varovanie pred prívalovými vlnami cunami.

Zemetrasenie nastalo v čase, keď sa na Novom Zélande začalo s odstraňovaním následkov ničivej tropickej búrky Gabrielle. Tá si na Severnom ostrove vyžiadala životy najmenej štyroch ľudí a rozsiahle škody. Pre intenzívne zrážky a silný vietor sú na Novom Zélande bez elektriny desaťtisíce domácností.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Vodcom al-Káidy je podľa všetkého Egypťan Sajf Ádil. Nachádza sa v Iráne

Dlhoročný egyptský extrémista Sajf Ádil, ktorý sa podľa predpokladov nachádza v Iráne, sa v súčasnosti považuje za vodcu teroristickej siete al-Káida. Uvádza sa to správe Organizácie Spojených národov, založenej na poznatkoch tajných služieb jej členských krajín. Informoval o tom denníka The Guardian.

Šesťdesiatdvaročný Ádil bol dlhodobo tipovaný ako najpravdepodobnejší kandidát na nástupcu Ajmana Zawahrího, ktorý bol vlani zabitý počas amerického vzdušného útoku v afganskej metropole Kábul. K oficiálnemu vyhláseniu al-Káidy v tomto duchu však doposiaľ nedošlo, ako ani k inému potvrdeniu, že sa tento bývalý vojak egyptských špeciálnych jednotiek ujal funkcie.

V tohtotýždňovej správe výboru Bezpečnostnej rady OSN pre monitorovanie sankcií na džihádistické organizácie Islamský štát (IS) a al-Káida sa uvádza, že podniknúť kroky na oficiálne uznanie Ádilovej novej úlohy zabraňuje al-Káide politická citlivosť voči Iránu a Afganistanu riadenému hnutím Taliban.

"Prevažný názor členských štátov je ten, že (Ádil) je v súčasnosti faktickým vodcom al-Káidy. Vodcovstvo (tohto hnutia) nateraz predstavuje kontinuitu – ale nemôže byť zatiaľ deklarované, lebo al-Káida je citlivá na to, že afganský Taliban nepriznáva Zawahrího prítomnosť v Kábule (v čase jeho zabitia), a preto, že Ádil sa nachádza v iránskej islamskej republike," dodáva správa.

Taliban bol zo zabitia Zawahrího v rozpakoch, keďže Spojené štáty i ostatných predtým ubezpečil, že nebude na afganskom území ukrývať jednotlivcov ani skupiny, ktorí ohrozujú Západ či jeho spojencov, dopĺňa The Guardian.

"Prítomnosť Zawahrího v centre Kábulu… demonštrovala pokračujúci a kooperatívny vzťah medzi al-Káidou a Talibanom," uvádza sa v správe OSN. Taliban tvrdí, že o prítomnosti Zawahrího v afganskom hlavnom meste nevedel.

Ádil je západnými predstaviteľmi považovaný za znepokojivú hrozbu s preukázanou organizačnou schopnosťou a odhodlaním, ktorými si získal rešpekt v kruhoch islamistických extrémistov.

Svoju kariéru začal ešte v egyptskej odnoži organizácie Islamský džihád v 80. rokoch. Pripisuje sa mu zodpovednosť za útoky na americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike z roku 1998, ktorými sa odštartovala teroristická aktivita al-Káidy v medzinárodnom meradle. Americké ministerstvo spravodlivosti ponúka za informácie vedúce k jeho zadržaniu odmenu desať miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Americké stíhačky pri Aljaške vzlietli k štyrom ruským lietadlám

Dve americké stíhačky F-16 vzlietli k štyrom ruským lietadlám, ktoré sa dostali do medzinárodného vzdušného priestoru v blízkosti Aljašky. Informovala o tom správa agentúry AFP.

K incidentom podobného druhu dochádza v oblasti v blízkosti amerického štátu Aljaška opakovane. O najnovšom informovalo v utorok spoločné Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD).

Medzi štyrmi ruskými lietadlami, ktorých prelet bol zaznamenaný v pondelok, bol aj strategický bombardér Tupolev Tu-95 a viacúčelová stíhačka Su-35.

"Ruské lietadlá zostali v medzinárodnom vzdušnom priestore a nevstúpili do amerického ani kanadského vzdušného priestoru," uvádza sa vo vyhlásení NORAD, spoločného americko-kanadského veliteľstva, ktoré zaisťuje ochranu oboch krajín pred prípadnými leteckými či raketovými útokmi.

Vo vyhlásení NORAD sa zdôrazňuje, že pondelkový prelet ruských lietadiel v blízkosti Aljašky — napriek súčasným vyhroteným vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom — nepredstavoval hrozbu ani nebol kvalifikovaný ako provokatívny akt.

Americký vzdušný priestor narušil začiatkom februára objekt letiaci vo veľkej výške, ktorý Spojené štáty označili za čínsky špionážny balón a napokon ho pri východnom pobreží USA zostrelili. Peking tvrdí, že išlo o zatúlaný civilný balón využívaný len na meteorologické účely.

(tasr)

Minúta  |  

Rast cien sa v januári 2023 zmiernil. Stále však zostal nad úrovňou 15 percent

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v januári 2023 medzimesačne vzrástli o 2,6 percenta a medziročne o 15,2 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Medzimesačne rástli ceny v jedenástich z dvanástich odborov (výdavkových skupín domácností).

Najväčší vplyv na infláciu mal nárast cien v odbore bývanie a energie o 3,9 percenta, v ktorých sa premietla úprava regulovaných cien energií. Ceny plynu v porovnaní s decembrom 2022 boli vyššie o 11,9 percenta, tepelnej energie o 13,6 percenta. Nižší rast zaznamenala elektrina, o 2,5 percenta.

Ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 15,2 percenta, čo je stále na úrovni 22-ročných rekordov. Vyššie ceny boli vo všetkých dvanásť sledovaných výdavkových skupinách (odboroch) domácností, päť odborov malo medziročný rast nad úrovňou dvanásť percent.

Najväčší vplyv na hodnotu inflácie mali podobne ako v predošlom roku dynamicky rastúce ceny dvoch položiek, ktoré tvoria najväčšie podiely vo výdavkoch domácností – bývania s energiami a potravín s nealko nápojmi. Spolu tvoria takmer 50 percent výdavkov domácností SR.

Potraviny boli v januári medziročne drahšie o 28,6 percenta a nepretržite rastú už tretí rok. Zvýšenie cien o viac ako štvrtinu sa prejavilo až v piatich z deviatich skupín potravín, pričom rast nad 30 percent bol pri cenách mäsa, ako aj mlieka, syrov a vajec alebo olejov a tukov. O štvrtinu boli vyššie ceny chleba a obilnín a o viac ako 20 percenta ceny zeleniny.

Index spotrebiteľských cien sa v januári 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 15 percent, za nízkopríjmové domácnosti o 16,1 percenta, za domácnosti dôchodcov o 16,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Potravinová kríza sa v Severnej Kórei zrejme zhoršila, tvrdí Soul

Južná Kórea predpokladá, že potravinová kríza v susednej Severnej Kórei sa zhoršila. Usudzuje tak aj na základe medializovaných správ o znížení prídelov potravín pre vojakov severokórejskej armády. K tomuto kroku pristúpil Pchjongjang prvýkrát po 20 rokoch, informuje správa agentúry Reuters.

Severná Kórea tým fakticky priznala vážny nedostatok potravín, uviedlo juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie s odvolaním sa na správu severokórejských štátnych médií zo začiatku februára.

Táto správa sa týkala zvolania zasadnutia ústredného výboru komunistickej strany, ktoré sa bude zaoberať "veľmi dôležitou a naliehavou úlohou stanoviť správnu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva". Zasadnutie sa uskutoční koncom februára.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie poukázalo na to, že takéto mimoriadne zasadnutie sa zvoláva v KĽDR len veľmi zriedkavo.

Severná Kórea v posledných desaťročiach trpela vážnym nedostatkom potravín vrátane hladomoru v 90. rokoch. Tento stav bol často dôsledkom prírodných katastrof, ako sú povodne a sucho.

Aj monitorovacia skupina 38 North so sídlom v USA v januári dospela k záveru, že dostupnosť potravín v Severnej Kórei pravdepodobne klesla pod minimum nevyhnutné na pokrytie základných ľudských potrieb. Skupina 38 North tvrdí, že potravinová neistota v KĽDR je najhoršia od hladomoru v 90. rokoch.

Juhokórejský minister pre zjednotenie Kwon Jong-se uviedol, že nedávne správy severokórejských médií, že dcéra vodcu Kim Čong-una sa objavuje na štátom organizovaných verejných podujatiach, by mohli byť zamerané na posilnenie jednoty a upevnenie lojality voči vládnucej rodine v situácii prehlbujúcej sa humanitárnej krízy.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská novinárka dostala šesť rokov za správu o útoku na divadlo v Mariupole

Novinárku Mariju Ponomarenkovú z ruského mesta Barnaul v Altajskom kraji ležiacom v západnej časti Sibíri odsúdil súd na šesť rokov väzenia za to, že na sociálnych sieťach zverejnila status o útoku na činoherné divadlo v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Ponomarenková okrem toho dostala päťročný zákaz novinárskej činnosti, informovala v stredu britská stanica BBC.

Prokuratúra žiadala pre Ponomarenkovú deväť rokov väzenia.

Vyšetrovateľmi bola obvinená zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde, ktorého sa dopustila svojím príspevkom na kanáli Bez cenzúry v aplikácii Telegram. Písala v ňom o smrti ľudí skrývajúcich sa v divadle v Mariupole.

Podľa denníka Novaja gazeta — Európa má tento kanál približne 1 600 predplatiteľov.

BBC pripomenula, že Rusko opakovane poprelo, že by zaútočilo na budovu divadla, v ktorom sa v daný čas skrývalo veľa civilistov vrátane detí. V snahe chrániť sa títo ľudia na plochu námestia pred budovou napísali veľkými písmenami slovo "DETI", aby bol jasne viditeľný aj z lietadla či vrtuľníka.

K záveru, že divadlo v Mariupole bolo zničené v dôsledku leteckého útoku ruskej armády, dospeli okrem iných aj vyšetrovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Amnesty International.

Obžalovaní na základe zákona o dezinfomáciách o ruskej armáde boli už viacerí známi novinári, blogeri a politici. Nepodmienečné tresty dostali napríklad politici Alexej Gorinov (sedem rokov väzenia) a Iľja Jašin (osem a pol roka), či v neprítomnosti odsúdený novinár Alexandr Nevzorov (osem rokov).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.