Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) vykonala v spolupráci s maďarskými kolegami z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy protidrogovú akciu s krycím názvom Baracka.
Zameraná bola na dokumentovanie organizovanej skupiny páchateľov slovenskej štátnej príslušnosti, ktorá mala páchať drogovú trestnú činnosť na území Slovenska i Maďarska od roku 2021. Počas akcie zadržali 12 osôb slovenskej štátnej príslušnosti. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.
(tasr, min)
TRENČÍN - O dotácie na aktivity v oblasti životného prostredia je možné požiadať mesto do 15. marca 2023. V tomto roku má v rozpočte pripravených až osemtisíc eur.
Mesto Trenčín vyhlásilo dotačné kolo v súlade so Všeobecne záväzným nariadením o poskytovaní dotácií zo svojho rozpočtu. O dotácie môžete požiadať už iba elektronicky na webstránke www.trencin.egrant.sk. Informovalo o tom mesto na svojej webovej stránke.
Postup je jednoduchší, ako by ste čakali
Postup na podanie žiadosti má len tri kroky: uchádzač vyplní formulár, priloží projekt, s ktorým sa o grant uchádza a odošle. Mesto dôrazne žiada, aby uchádzači žiadosti nenosili na úrad v papierovej forme a pripomína, že žiadateľ musí mať vysporiadané všetky záväzky voči mestu.
Všetky dôležité informácie o podmienkach poskytovania dotácií uchádzači nájdu aj na webovej stránke mesta po kliknutí na „Dotácie“.
Slovensko sa v pláne obnovy zaviazalo na to, že učiteľky v materských školách i vychovávateľky v školských kluboch detí budú mať povinne ukončený prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, teda bakalára.
Poverený minister školstva Ján Horecký sa s tým však nestotožňuje, vzhľadom na to, že na Slovensku je viacero stredných pedagogických škôl, na ktorých študuje viac než šesťtisíc prevažne študentiek. Minister nechcel, aby absolventky týchto škôl boli považované za nekvalifikované pre svoju prácu, keď majú za sebou štyri roky vzdelávania.
Z toho dôvodu chce Horecký v rámci vyjednávania s Európskou komisiou obhájiť ich postavenie v tom zmysle, že ako jediní pedagogickí zamestnanci nemusia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Chce dosiahnuť, aby bolo rešpektované ich stredoškolské vzdelanie, ale doplnené o inovačné vzdelávanie. Dodal, že to ešte nie je odsúhlasené. Horecký to uviedol po rokovaní vlády, reagoval tak na kritiku Slovenskej komory učiteľov (SKU).
SKU sa vymedzila voči návrhu na zavedenie povinného inovačného vzdelávania pre učiteľky materských škôl. Považuje ho za diskriminačný voči pedagógom v materských školách. Upozorňuje na to, že návrh ukladá učiteľom v materských školách povinnosť absolvovať každých sedem rokov konkrétny typ inovačného vzdelávania, a to bez zohľadnenia širokého spektra ich vzdelania od maturity až po magisterské štúdium s dvoma atestáciami.
Pedagógovia v škôlkach sú pritom podľa SKU jedinou skupinou pedagógov, ktorej návrh takúto povinnosť ukladá. Upozornila na to v tlačovej správe. „Zároveň ich ako jedinú skupinu učiteľov vymaňuje z nároku na príplatok, čo je zarážajúce a dehonestujúce, pričom učiteľky MŠ na rozdiel od učiteľov iných stupňov škôl nemajú iné možnosti získania príplatku," uviedla ďalej komora.
Návrh je súčasťou novely školského zákona prostredníctvom 50 až sto hodinových školení zvyšovať kvalifikáciu pedagógov v materských školách. Podľa komory majú tieto školenia nejasný obsah a pochybnú kvalitu. Návrh argumentuje tým, že v materských školách pribúdajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, no SKU poukázala na to, že ďalšie skupiny škôl to tak nemajú.
„Uvedená ‚reforma‘ vyplýva z míľnikov plánu obnovy, kde sa Slovensko zaviazalo zvýšiť kvalifikáciu učiteľov MŠ a zaviesť študijné programy pre predprimárne vzdelávanie na vysokých školách. Máme za to, že 50 hodín školenia, ktorými chce ministerstvo školstva nehanebne a trápne obísť požiadavky zvyšovania kvalifikácie zamestnancov MŠ, je výsmechom všetkým, ktorí sa snažia o inklúziu," uvádza SKU. Apeluje na poslancov Národnej rady SR, kam návrh mieri, aby ho aspoň mierne upravili pozmeňovacím návrhom tak, aby výsledná podoba nebola diskriminujúca a nevynechávala pedagógov v materských školách z nároku na príplatok za inovačné vzdelávanie, a to vzhľadom na ich nízke ohodnotenie i nízky počet týchto pedagógov.
(sita)
Konflikt na Ukrajine „poskytuje NATO nový cieľ" a východnú Európu popohnal k tomu, aby sa začala zbavovať vybavenia z čias Sovietskeho zväzu. Uviedol to v stredu Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) vo svojej výročnej správe. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky inštitútu.
IISS vo výročnej správe Military Balance pripomenul, že rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu pretvára bezpečnostné prostredie v Európe a jej následky sa prejavujú aj v ďalších častiach sveta. Približne 20 európskych krajín v reakcii na kroky Ruska oznámilo, že svoje výdavky na obranu zvyšujú okamžite alebo sa k tomu zaviazali v dlhšom časovom období.
Švédsko a Fínsko oficiálne požiadali o členstvo v NATO a krajiny východnej Európy sa začali viac zameriavať na svoju obranu, pripomína IISS. Takisto začali dopĺňať svoju techniku modernejšími západnými vojenskými systémami.
Dlhodobá pozornosť USA sa zameriava na Čínu. Jej vojenská modernizácia vyvoláva znepokojenie vo Washingtone, ktorý to považuje za stupňujúcu sa výzvu pre ministerstvo obrany. IISS pripomína napätie vo vzťahoch medzi Pekingom a USA, zvýšenú asertívnosť Číny voči Taiwanu, či rozsiahle čínske vojenské cvičenia v okolí tohto ostrova.
Na kroky Číny reagujú aj ďalšie krajiny v oblasti východnej Ázie. Južná Kórea modernizuje ozbrojené sily a Japonsko plánuje posilniť vojenskú spôsobilosť novými investíciami a spoluprácou, dodáva IISS.
Severná Kórea vlani uskutočnila rekordný počet testov zbraní a balistických striel vrátane medzikontinentálnej balistickej strely (ICBM).
(tasr)
Európska komisia (EK) postúpila Maďarsko Súdnemu dvoru Európskej únie (EÚ). Urobila tak v súvislosti s hlasovaním Maďarska proti pozícii Únie k odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za hlasovanie proti pozícii Únie k odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o zaradení kanabisu a látok súvisiacich s kanabisom, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady EÚ 2021/3. Komisia o tom informuje na svojej webstránke.
Maďarsko 2. decembra 2020 na 63. zasadnutí Komisie OSN pre omamné látky dvakrát hlasovalo proti pozícii Únie počas hlasovania o odporúčaniach WHO pri zaraďovaní látok pod medzinárodnú kontrolu.
Rozhodnutie Rady, ktorým sa určuje pozícia Únie, pre členské štáty je však záväzné, keďže podľa práva EÚ spadajú rozhodnutia o medzinárodnom zozname látok podľa Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 v znení protokolu z roku 1972 a Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971 do výlučnej právomoci Európskej únie.
Komisia preto začala konanie o porušení povinnosti proti Maďarsku, poslala mu formálnu výzvu aj odôvodnené stanovisko. Na obe však Budapešť nereagovala podľa eurokomisie dostačujúco a preto sa EK rozhodla obrátiť na Súdny dvor.
(sita)
Výsledkom rokovania odborárov a vedenia Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) je dohoda o ďalších krokoch, ktoré sa už uskutočnia v rámci spoločného kolektívneho vyjednávania. Za odborárov pri DPMK o tom v stredu informovala Andrea Vindišová s tým, že štrajková pohotovosť naďalej trvá.
Ako pre TASR povedala, uvedená dohoda sa týka spravodlivého ohodnotenia zamestnancov a neprepúšťania v tomto roku. „K úplnému ukončeniu štrajkovej pohotovosti dôjde iba na základe prijatých a podpísaných opatrení, ktorými budú naplnené požiadavky - dôvody vyhlásenej štrajkovej pohotovosti," uviedla. Bližšie informácie odborári neposkytli.
Počas utorkového (14. 2.) ostrého štrajku, ktorý vyhlásili odborári, sa uskutočnilo rokovanie medzi vedením DPMK a zúčastnenými mestskými poslancami - prevažne šéfmi poslaneckých klubov. Garantovali v ňom napríklad dofinancovanie DPMK vo výške minimálne 30 miliónov eur či zvýšenie tarifných miezd zamestnancov v priemere o 15 percent. V rámci schvaľovania rozpočtu na rok 2023 o tom ešte definitívne musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Odborári po tomto rokovaní uviedli, že s vyhlásením nie sú spokojní, keďže ich požiadavky neboli naplnené v plnom rozsahu.
Generálny riaditeľ DPMK Vladimír Padyšák vysvetlil, že vyhlásenie je len východiskom k ďalšiemu kolektívnemu vyjednávaniu. Pre TASR v stredu potvrdil, že kolektívne vyjednávanie sa zatiaľ nezačalo, no po deklarovanom finančnom krytí budú môcť s odborármi rokovať o navýšení platov.
Utorkový ostrý štrajk paralyzoval košickú MHD. Zapojilo sa do neho 98 percent zamestnancov. Nepremávali takmer žiadne autobusy MHD a ani električky. Ostrý štrajk po rokovaniach s vedením DPMK odborári prerušili od uplynulej polnoci.
(tasr)
Čadčianska polícia obvinila v súvislosti s piatkovou (10. 2.) zrážkou v lyžiarskom stredisku Veľká Rača 19-ročného muža z prečinu usmrtenia. Po zrážke zomrel osemročný chlapec. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Zuzana Šefčíková.
Doplnila, že v lyžiarskom stredisku Veľká Rača Oščadnica, časť Lalíky, mal obvinený muž jazdiť na lyžiach zjazdom z hornej časti zjazdovky. „Pred jej zlomom do prudšieho klesania z doposiaľ presne nezistených príčin narazil zozadu do maloletého lyžiara jazdiaceho pred ním. Maloletý utrpel zranenia nezlučiteľné so životom," uviedla Šefčíková.
„Ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom vyšetrovania. Z dôvodu možného zmarenia alebo sťaženia vyšetrovania nebudeme poskytovať žiadne bližšie informácie," dodala krajská policajná hovorkyňa.
(tasr)
Ukrajina dostane od Spojeného kráľovstva a niekoľkých ďalších európskych krajín balík pomoci v hodnote viac ako 200 miliónov libier (225 miliónov eur). Jeho súčasťou bude vojenské vybavenie vrátane náhradných dielov do tankov a delostreleckej munície. Oznámilo to v stredu britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.
Na prvom spoločnom balíku pomoci pre Ukrajinu sa Británia dohodla s Holandskom, Nórskom, Švédskom, Dánskom a Litvou. Obsahovať má „životne dôležité" potreby Ukrajiny, ako sú delostrelecká munícia či náhradné diely pre vojenské vybavenie vrátane tankov, a tiež nástroje na sledovanie a prieskum.
Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že nový balík pomoci „významne posilní schopnosti ukrajinských ozbrojených síl" pri obrane svojej krajiny. Neskôr by sa v tomto smere mala podpora pre Ukrajinu ešte navýšiť.
(tasr)
Zálohový systém funguje od 1. januára 2022 a návratnosť PET fliaš a plechoviek prekročila 70 percent, pričom optimistické scenáre rátali so 60 percentami. Minister životného prostredia Ján Budaj je presvedčený, že za úspešne zvládnutým zavedením zálohového systému stoja všetci priaznivci čistého a ekologického Slovenska. Minister Budaj a riaditeľ Správcu zálohového systému Marián Áč o tom informovali na dnešnej tlačovej besede.
„So Správcom zálohového systému sme prekonali stanovený cieľ návratnosti, už v prvom roku sme dosiahli viac ako 70 percent. Je to veľký úspech, ale je to zásluha najmä obyvateľov Slovenska, ktorí sa stotožnili so zálohovaním,“ vyhlásil minister Budaj. Riaditeľ Správu zálohového systému uviedol, že sa v prvom roku zaregistrovalo viac ako 3 900 zálohových produktov a vytvorila sa sieť 3 008 odberných miest, z nich až 1 824 je takých, ktoré sa do systému zapájali dobrovoľne. Zálohomaty využíva až takmer 75 percent všetkých odberných miest. „Spoločnými silami sme už v implementačnom roku vyzbierali viac ako 820 miliónov zálohovaných obalov, pričom na trh bolo uvedených približne 1,1 miliardy zálohovaných obalov,“ informoval riaditeľ Áč a dodal, že približne 57 percent vyzbieraných obalov tvoria plastové fľaše a 43 percent plechovky.
Správca zálohového systému vylaďuje procesy, aby fungovali z pohľadu zákazníka pohodlne, motivačne a bez problémov. Okrem toho plánuje systematicky rozširovať odbernú sieť a posilniť oblasti, v ktorých dnes zákazníci nemajú vo svojom blízkom okolí možnosť vrátiť zálohované obaly. Už minulý rok sa vytvorila možnosť vrátenia obalov aj na iných miestach, ako napríklad v aquaparkoch, v niektorých firmách, na kúpaliskách či festivaloch. Cieľom v roku 2023 je aj zabezpečenie udržateľnej, efektívnej a ekologickej prepravy posilnením a optimalizáciou vozového parku, či posilnením infraštruktúry medziskladov.
„Verím, že dosiahnuť tohtoročný 80-percentný cieľ návratnosti je reálny. Slovensko navyše má všetky predpoklady na to, aby dosiahlo 90.percentnú návratnosť plastových nápojových obalov skôr, ako to požaduje Európska únia, teda pred rokom 2029,“ zdôraznil minister Budaj. Slovensko sa stáva krajinou, ktorá inšpiruje okolité štáty v zavedení zálohového systému.
(sita)
Bývalí prezidenti SR - Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska - sa zhodli, že predčasné parlamentné voľby mali byť skôr ako v septembri. Uviedli to v stredu po spoločnom novoročnom obede so súčasnou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou.
„Všetci sme sa zhodli na tom, že termín predčasných volieb mal byť skôr, že jún by bol lepší," uviedol Kiska. „Tiež sa prikláňam k tomu, že voľby čo najskôr a nech sa rozdajú nové karty tým novým," skonštatoval Schuster.
Gašparovič prezidentke odporúčal, aby sa o dátume volieb rokovalo nielen s koalíciou, ale aj s opozíciou. „Vtedy sa skôr nájde konsenzus a možno by sa upravili veci, ktoré pre budúcnosť Slovenska nebudú dobré," myslí si. Stále vidí priestor na zmenu termínu.
Úradnícku vládu vnímajú podľa exprezidentov politici zväčša ako hrozbu. Schuster ju nazval „strašidlom". „Máme dobrý príklad z Čiech, kde pôsobila veľmi úspešne. Na ich mieste by som ju tiež neprijal. Keby aj tu sa podarilo zostaviť takú vládu, potom by mali horšie volebné výsledky," komentoval.
Podľa Kisku hrozba úradníckej vlády vždy spôsobí, že vládnuci politici sa zobudia a niečo sa stane. Gašparovič dodal, že aj po páde vlády Ivety Radičovej bola pripravená vláda odborníkov, čo podľa neho vtedajšiu politickú scénu vystrašilo.
(tasr)
Finančná odmena za volebnú účasť neznie poverenému ministrovi školstva Jánovi Horeckému zle. Otázne ale podľa neho je, či na to máme dostatok prostriedkov, prípadne nemáme iné záležitosti, na ktoré prostriedky potrebujeme viac.
Príspevok 500 eur za účasť vo voľbách môže byť podľa ministra školstva signálom, že na voľbách, demokracii i názore každého jednotlivca záleží. Horecký to povedal po dnešnom rokovaní vlády.
Ako ďalej pripomenul, podobný mechanizmus majú i vo Švajčiarsku, preto to nevníma ako nejakú kuriozitu. Myslí si však, že podobný efekt by sa dal dosiahnuť i so stoeurovou odmenou pre voliča, a to aj vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je dostatok prostriedkov na všetko potrebné. Dodal však, že to nevie posúdiť. Nepáči sa mu, že sa väčšmi hovorí o tom, kto daný návrh priniesol, než o samotnom obsahu návrhu.
Šéf rezortu školstva vníma ako pozitívum návrhu to, ako štát motivuje k účasti vo voľbách, aká je táto účasť dôležitá. Dodal však, že on sám by takýto návrh nepodal, ani v takej výške, keďže sumu 500 eur vynásobenú počtom voličov podľa neho vieme využiť aj lepšie. Bol by rád, ak by čosi také niečo nebolo vôbec potrebné.
Horeckého výroky na sociálnej sieti skritizoval bývalý minister školstva a poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling. Pripomenul, že stále počúvame, že nie sú peniaze, a to či už ide o platy v školstve, alebo energie. „Modernizačný dlh v školách ani nespomínam. Na platy v zdravotníctve. Pre mestá a obce, ktoré bagrový balíček úplne zničil… Podľa premiéra Hegera nemáme ani sto miliónov na obedy zadarmo," napísal Gröhling v statuse. Dodal, že školstvo má v roku 2023 po odrátaní platov ešte menej prostriedkov, než v predchádzajúci rok. „A minister školstva spokojne povie toto. Nevychádzam z údivu," vyjadril sa bývalý šéf rezortu školstva.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) predložilo do parlamentu návrh, na základe ktorého by mal štát každému, kto príde voliť v nasledujúcich predčasných voľbách do Národnej rady SR, vyplatiť 500 eur bez akýchkoľvek daní a odvodov.
(sita)
Izraelská spoločnosť, ktorá sa špecializuje na manipuláciu volieb najmä prostredníctvom sociálnych sietí ovplyvnila desiatky hlasovaní na celom svete. Vyplýva to zo zistení tímu investigatívnych novinárov združených v projekte Forbidden Stories, o ktorých v stredu informovala agentúra AFP.
Novinári fantómovú a právne neexistujúcu spoločnosť prezývajú „Team Jorge" podľa pseudonymu jedného z jej vedúcich predstaviteľov, Tala Hanana.
Hanan je 50-ročný bývalý príslušník izraelských špeciálnych jednotiek. Chváli sa tým, že dokáže ovládať údajne bezpečné účty aplikácie Telegram, tisíce falošných účtov na sociálnych sieťach a uverejňovať tam správy, konštatovala AFP.
„Team Jorge" spolu s Hananom tvoria bývalí príslušníci izraelských bezpečnostných služieb a tajnej služby Mossad, píše AFP. V roku 2018 bol údajne zapletený do škandálu britskej konzultačnej spoločnosti Cambridge Analytica.
Išlo o vývoj softvéru, ktorý napr. v prezidentských voľbách v USA v roku 2016 nasmeroval voličov na Donalda Trumpa.
„Jorge" tvrdí, že so svojou novou „firmou" zasahoval do 33 volebných kampaní na prezidentskej úrovni. Prezradil to novinárom, ktorí sa vydávali za potenciálnych klientov.
Iný predstaviteľ „firmy" povedal, že dve tretiny z nich boli v anglicky a francúzsky hovoriacich krajinách Afriky, pričom 27 kampaní bolo úspešných.
V Európe sa „Team Jorge" údajne podieľal na referende o vyhlásení nezávislosti Katalánska v roku 2014. Španielska vláda ho označila za protiústavné, katalánski separatisti ho napriek tomu zorganizovali. Uvádza sa to na webovej stránke Radio France, ktorej novinár sa tiež zapojil do vyšetrovania.
„Team Jorge" na svoje aktivity vyvinul platformu, ktorá umožňuje vytvárať falošné účty na sociálnych sieťach, aktivovať ich a oživovať, čo vyvoláva dojem, že sú pravé.
„Na začiatku januára 2023 systém prevádzkoval 39.213 rôznych falošných profilov, ktoré si možno prezrieť v akomsi katalógu. Sú tam avatarovia všetkých etník a národností, všetkých pohlaví, slobodní alebo vo vzťahu...," uvádza sa na webovej stránke Radio France.
„Metódy a techniky opísané Teamom Jorge predstavujú pre veľké technologické platformy nové výzvy," napísal denník The Guardian. Doplnil, že dôkazy o globálnom súkromnom trhu s predvolebnými dezinformáciami by mali byť výstrahou pre demokracie na celom svete.
Samotný Hanan povedal: „Popieram akékoľvek pochybenie," a na podrobné otázky novinárov neodpovedal.
Podľa denníka The Guardian trom reportérom v utajení prezradil, že jeho služby, často nazývané „čierne operácie", boli k dispozícii spravodajským agentúram, volebným tímom i súkromným spoločnostiam.
Forbidden Stories je nezisková platforma, ktorá vznikla v roku 2017 z iniciatívy francúzskeho dokumentaristu Laurenta Richarda s podporou organizácie Reportéri bez hraníc. Združuje viac ako 30 rôznych médií vrátane francúzskeho Le Monde, nemeckého Der Spiegel a španielskeho El País.
(tasr)
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu privítala na tradičnom novoročnom obede svojich predchodcov vo funkcii hlavy štátu Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku. Ako skonštatovala, stretnutiu dominovali témy vnútornej politiky.
Čaputová ocenila, že po dvojročnej prestávke z dôvodu pandémie sa stretnutie uskutočnilo. "Mať osobitnú príležitosť sa porozprávať je celkom vzácne. Som rada, že som mohla nadviazať na tradíciu mojich predchodcov," uviedla.
Ako doplnila, s bývalými prezidentmi je v kontakte aj počas roka na rôznych podujatiach. So Schusterom sa stretla napríklad počas svojho týždňa v Košiciach.
Podľa Schustera má Čaputová ako hlava štátu najťažšie obdobie. Poukázal na energetickú krízu, vojnu či odvolanú vládu. "Je toho veľa naraz. Treba ju podporiť," myslí si. Dodal, že počas jeho pôsobenia sa bojovalo o vstup do NATO či EÚ. Teraz nastalo podľa neho obdobie, keď sa začínajú tieto organizácie aj kritizovať. Prezidentka sa zaujímala aj o jeho zdravotný stav a čo robí mimo politiky. Komentoval, že politiku sleduje, ale nikto ho nepočúva.
Gašparovič súhlasil, že Slovensko prežíva najťažšie chvíle. "Nemá to teda ľahké ani prezidentka, ale musíme to riešiť všetci," poznamenal.
Kisku príjemne prekvapilo, že jeho nástupkyňa sa zaujímala aj o neziskovú organizáciu Dobrý anjel a situáciu rodín, ktorej člen má onkologické ochorenie. "Vysvetlil som jej, že, žiaľ, situácia je nepriaznivá, že keď dieťa ochorie na rakovinu, stále vyše 80 percent rodín sa zadlží, a teraz, keď je inflácia vyše 15-percentná, sa situácia najchudobnejších ešte viacej zhoršuje," načrtol.
Kiska potvrdil, že stretnutie sa odohrávalo v priateľskom duchu. "Bodaj by to na Slovensku fungovalo ako medzi nami prezidentmi. Aj keď máme rozdielne názory na veci, aspoň pri obede u prezidentky musíme byť slušní a sa dohodnúť," doplnil Schuster.
(tasr)
Slovensko by sa nestalo prvou krajinou NATO, ktorá by Ukrajine venovala bojové lietadlá. Povedal to v stredu minister obrany SR Jaroslav Naď po skončení dvojdňového stretnutia ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli.
Podľa neho sa na rokovaniach v Bruseli potvrdilo, že niektoré krajiny už Ukrajine poskytli lietadlá alebo náhradné dielce k nim. „Ak niekto na Slovensku hovorí, že by sme v tom boli prví, tak nemá pravdu. Treba to jasne povedať," odkázal.
Naď pripomenul, že v utorok ministerské debaty začali vo formáte Ramstein. Zástupcovia vyše 60 krajín z celého sveta, ktorí podporujú Ukrajinu aj vojensky, rokovali o troch oblastiach: poskytnutí stíhačiek typu MiG-29 alebo F-16, tankov a systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.
„Ja som povedal, aké sú možnosti doma na Slovensku. Krajiny rokovali aj bilaterálne, aj v menších skupinách, aby sme sa navzájom vedeli doplniť. Myslím si, že sa veci hýbu správnym smerom. Ukrajina dostala veľké množstvo podpory," vysvetlil Naď.
Stredajšie rokovania už vo formáte ministrov 30-člennej Aliancie boli podľa Naďa zamerané na posilňovanie obrany východného krídla vrátane Slovenska a na systémy protivzdušnej obrany.
„Hovorili sme tiež o novom záväzku z hľadiska zvyšovania obranného rozpočtu. Slovensko splnilo svoj dvojpercentný záväzok. Ale nie všetky spojenecké krajiny to dosiahli. Je tam teda tlak, aby sa obranné výdavky zvyšovali," opísal situáciu.
Podľa jeho slov cítiť jednotu spojencov v tom, že treba viac investovať do obrany, pričom varovaním je ruská agresia na Ukrajine.
Naď dodal, že okrem samotných dvoch percent treba hovoriť aj o tom, či tieto peniaze idú na modernizáciu ozbrojených síl. Upozornil, že Slovensko spomedzi siedmich krajín východného krídla NATO, ktoré naplnili dvojpercentný rozpočtový cieľ, dáva na obranu najmenej – pričom za posledné desaťročia svoju obrannú infraštruktúru zanedbávalo.
„Urobili sme veľký krok dopredu, boli sme pochválení, ale ani zďaleka nie sme v cieli," vysvetlil. Pripomenul, že Poľsko už má trojpercentné výdavky a v roku 2024 chce zvýšiť obranný rozpočet na štyri percentá HDP. Pobaltské krajiny smerujú k trom percentám a Rumunsko ohlásilo, že na obranu bude dávať najmenej 2,5 percenta HDP.
Ministri sa venovali aj príprave samitu NATO vo Vilniuse (11. – 12. 7.), kde podľa Naďa možno očakávať ďalšie rozhodnutia spojencov ohľadom výdavkov na obranu.
(tasr)
Novela zákona o turistických trasách je zameraná na rozvoj vidieka a plne rešpektuje vlastnícke práva, ale aj práva voľného pohybu osôb po krajine. Uviedla to poslankyňa Národnej rady SR Anna Zemanová (SaS) na dnešnej tlačovej besede.
„Intenzívne sme rokovali nielen s poslancami, ale aj so zástupcami rezortov, turistov, Horskou záchrannou službou, Asociáciou horských vodcov aj so zástupcami prírodného turizmu. Taktiež sme rokovali s rezortom vnútra, pôdohospodárstva i životného prostredia," tvrdí Zemanová.
Česi a Slováci musia byť hrdí na to, aký majú stav značkovania turistických ciest. Myslí si to Eva Škutová z Klubu slovenských turistov. „Treba si uvedomiť, že nie je novodobým výmyslom chodiť do lesa po nejakých značkovaných chodníkoch. Celých 149 rokov značkovali tieto chodníky turistické spolky. Ešte od Márie Terézie je u nás slobodný prístup do lesa, ale vzhľadom na to, že chceme chrániť prírodu, nechceme, aby nám ľudia behali krížom krážom po lese," uviedla Škutová.
Dodala, že ľudí chcú predovšetkým sústrediť na turistický chodník, ktorý zabezpečí, aby niečo videli a aby ich pohyb bol bezpečný. „Za posledných 32 rokov sa dostávame do sporu s majiteľmi pozemkov. Pokiaľ ide o nový chodník, od majiteľov si pýtame povolenie. Je problém aj s takými pozemkami, kde turistické chodníky existovali 80 rokov," tvrdí Škutová.
Predseda Slovenského cykloklubu Michal Hlatký považuje turistické značenie ako celok aj za dôležitý produkt cestovného ruchu na Slovensku. „Mnoho destinácií by bez vyznačených turistických trás nemalo turistom čo ponúknuť," uviedol Hlatký. Dodal, že značkári veľakrát bojovali so základnými problémami, ktoré neboli dlhé roky riešené.
Poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania novelu zákona o turistických trasách. Cieľom návrhu je vytvoriť doposiaľ neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register a upraviť proces zápisu údajov do tohto registra. Zároveň sa má zákonom upraviť problematika turistického značenia a za účelom ochrany turistických trás a turistického značenia upraviť priestupky a iné správne delikty na tomto úseku. Návrh do parlamentu predložili poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) Anna Zemanová, Ján Benčík, Tomáš Lehotský a Marián Viskupič, poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Mária Šofranko a Ján Szőllős a nezaradení poslanci Jaromír Šíbl a Tomáš Šudík.
„Doteraz platná a účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne. Návrh zákona podporili podpisom pod petíciou tisíce ľudí online a ďalší prostredníctvom petičných hárkov, čo predstavuje dokopy podporu viac ako osemtisíc občanov," uviedli v návrhu predkladatelia. Upraviť by sa mal i zákon o Horskej záchrannej službe v časti týkajúcej sa horských vodcov a horských sprievodcov. Ide o jednoznačné vymedzenie, na akých trasách môžu sprevádzať len horskí sprievodcovia a taktiež to presne určiť v turistickom registri. Ďalej by sa mal upraviť i zákon o vnútrozemskej plavbe. Správcovi vodného toku by sa tak stanovila povinnosť zabezpečiť vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických máp pre vodné toky, ktoré sú súčasťou vodných turistických trás.
(sita)
Najmenej 73 migrantov smerujúcich do Európy zostalo nezvestných a je zrejme mŕtvych po stroskotaní lode pri pobreží Líbye. Oznámila to v stredu Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá je súčasťou systému OSN.
Podľa informácií IOM k stroskotaniu člna prevážajúceho približne 80 migrantov došlo ešte v utorok a líbyjským úradom sa doposiaľ podarilo nájsť len zhruba 11 tiel.
Siedmim migrantom sa podľa IOM podarilo stroskotanie prežiť a doplávať naspäť na pobrežie Líbye. Boli však „v mimoriadne zlom stave" a museli ich hospitalizovať.
Loď vyplávala z lokality ležiacej zhruba 80 kilometrov východne od líbyjskej metropoly Tripolis.
K nešťastiam tohto druhu dochádza v centrálnej časti Stredozemného mora opakovane a migračná trasa prechádzajúca touto oblasťou je vôbec najnebezpečnejšou na svete, čo sa týka počtu obetí.
Od začiatku tohto roka tam zahynulo už minimálne 130 migrantov, uvádza IOM. V priebehu roka 2022 tam prišlo o život viac než 1450 migrantov. Celkový počet mŕtvych a nezvestných tam od roku 2014 prevýšil číslo 17-tisíc.
„Táto situácia je neúnosná. Zainteresované štáty musia podniknúť konkrétne kroky na zvýšenie pátracích a záchranných kapacít, na vytvorenie bezpečných vyloďovacích mechanizmov, ako aj bezpečných a regulárnych možností pre migráciu," uvádza sa v stredajšom vyhlásení IOM.
Nestabilná Líbya sa v posledných rokoch stala jednou z hlavných tranzitných krajín pre migrantov z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa za pomoci prevádzačov snažia dostať do krajín EÚ.
(tasr)
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny „na rusofóbnu základňu" už dostal „do bodu, z ktorého niet návratu". Budúcnosť ruskej zahraničnej politiky podľa jeho slov tkvie v ukončení dominancie Západu v medzinárodnom živote.
Lavrov sa takto vyjadril v prejave v ruskej Štátnej dume, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian. Politika Západu podľa jeho slov spočíva už mnoho rokov v „obmedzovaní (vplyvu) Ruska" vrátane rozširovania hraníc NATO a „premeny bratskej Ukrajiny na protiruskú, rusofóbnu vojenskú základňu".
Nemecko, Francúzsko a Poľsko zároveň šéf ruskej diplomacie obvinil zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu", ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami".
„V našej aktualizovanej koncepcii zahraničnej politiky budeme hovoriť o potrebe ukončiť monopol Západu na vytváranie rámca pre medzinárodný život, ktorý by sa mal odteraz určovať nie v jeho sebeckých záujmoch, ale na spravodlivom, univerzálnom základe rovnováhy záujmov, ako to vyžaduje Charta OSN, ktorá zakotvuje princíp suverénnej rovnosti všetkých štátov," dodal Lavrov.
Na Ukrajine zosadili vo februári 2014 proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010. Zvrhli ho prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane.
Protesty – tzv. euromajdan – vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu. Janukovyča po zosadení na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
(tasr)
Plat poslanca Národnej rady (NR) SR by mohol byť po novom vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Predpokladá to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorú do parlamentu predložil líder OĽANO Igor Matovič. K platu by mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla peniaze z príspevku strane zo štátneho rozpočtu.
V súčasnosti je plat poslanca vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Matovič navrhuje, aby sa plat poslanca znížil trojnásobne. Návrh sa týka aj súčasných poslancov.
Strana, ktorá by vyplácala príspevok na plat poslanca, by bola podľa návrhu povinná v posledný deň mesiaca zverejniť na svojom webe informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený tento príspevok k platu poslanca, jeho výšku a dôvody, z ktorých mu bol príspevok vyplatený. Návrh by mohol byť účinný od 1. júna.
Výška poslaneckého platu za rok 2022 bola 3270 eur. K nemu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostával v roku 2022 ešte 2180 eur, poslanec z iného kraja mal v minulom roku paušálne náhrady vo výške 2544 eur. K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky, tie dostávajú predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov.
Matovič argumentuje, že príspevok politickým stranám je voči nim zbytočne štedrý. „Zároveň platí, že ľudia cítia veľký pocit nespravodlivosti, ak na vlastné oči vidia poslancov, ktorí nevykazujú žiadnu reálnu aktivitu, zjavne chodia len na hlasovania, ale berú zhruba päťtisícový plat," dodal.
(tasr)
Dve mimoriadne schôdze Národnej rady SR k návrhom Smeru-SD budú v piatok 16. februára od 8:30. Informoval o tom dnes v pléne predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Schôdze pôjdu po sebe. Na jednej sa budú poslanci zaoberať návrhom Smeru-SD na termín predčasných volieb 24. júna a témou ďalšej je dodanie bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine.
Mimoriadnu schôdzu k migom sa v utorok 14. februára nepodarilo otvoriť, plénum neschválilo program. Kollár pred začatím schôdze informoval, že minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) musel odísť do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany vo formáte Ramstein (krajiny podporujúce Ukrajinu) a následne rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO.
Požiadal koaličných partnerov, aby sa zatiaľ o tejto téme nerokovalo a zároveň dal verejný prísľub, že bez predchádzajúceho prerokovania v Národnej rade SR stíhačky na Ukrajinu neodídu. „Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam a navyše táto téma vôbec nie je taká horúca, ako sa to snaží niekto komunikovať,“ uviedol Naď na sociálnej sieti.
Poslanci Smeru-SD a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa podpísaní pod návrhom žiadajú, aby parlament skonštatoval, že vláda, ktorej bola 15. decembra 2022 vyslovená nedôvera, nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Chcú, aby Národná rada SR vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastnícke Slovenskej republiky Ukrajine.
(sita)
Je to na poslancoch v parlamente, či chcú podporovať takúto hitparádu populizmu, alebo či chcú byť zodpovední. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) tak reagovala na návrh hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na vyplácanie 500 eur za účasť vo voľbách.
Dodala, že apelovali na poslancov, aby zastavili takéto návrhy, ktoré vedú Slovensko ku krachu a nič dobré mu neprinesú. S takýmito návrhmi podľa nej štátna pokladnica do volieb neprežije. Remišová uviedla, že ich strana za návrh nezahlasuje, avšak podotkla, že zodpovedné by bolo, ak by za takéto návrhy nehlasovali žiadni poslanci parlamentu.
Hnutie OĽaNO predložilo do parlamentu návrh, na základe ktorého by mal štát každému, kto príde voliť v nasledujúcich predčasných voľbách do Národnej rady SR, vyplatiť 500 eur bez akýchkoľvek daní a odvodov.
(sita)
Európska únia zavedie proti Rusku desiaty balík sankcií, aby ho potrestala za už rok trvajúcu vojnu na Ukrajine, v rámci ktorej útočí aj na civilistov. Oznámila to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, informuje spravodajca TASR.
Desiaty balík obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur, čo má ruské hospodárstvo pripraviť o kľúčové technológie a priemyselný tovar, ktorý nemôže získať cez tretie krajiny. „Sú to životne dôležité tovary, ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory. Zameriavame sa aj na tovar pre stavebný sektor, ktorý môže využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy," vysvetlila.
EÚ ďalej obmedzí vývoz tovarov s dvojakým použitím a pokročilých technológií a bude monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a vrtuľníkov.
„Týmto sme zakázali všetky technologické produkty používané na bojisku. Postaráme sa o to, aby (Rusko) nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín," uviedla šéfka EK.
Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid. Na sankčný zoznam pribudne zatiaľ sedem iránskych subjektov. EÚ je pripravená aj subjekty z iných krajín, ktoré poskytujú Rusku citlivé technológie.
Do tretice sa nové sankcie zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu, ktorá podľa Von der Leyenovej „šíri toxické lži". Komisia navrhla uviesť na zoznam ruských propagandistov, ako aj ďalšie postavy z politiky a armády.
„Desiaty balík zavádza nové opatrenia na zabránenie obchádzania sankcií. Budeme sledovať oligarchov, ktorí sa snažia ukryť alebo predať svoj majetok, aby unikli sankciám. Spolu s členskými štátmi vytvoríme prehľad všetkých zmrazených aktív ruskej centrálnej banky držaných v EÚ. Musíme vedieť, kde sa nachádzajú a akú majú hodnotu. Je to kľúčové vzhľadom na možné využitie verejných ruských aktív na financovanie obnovy Ukrajiny," vysvetlila.
Osobitný vyslanec EÚ David O'Sullivan dostal za úlohu oslovovať tretie krajiny, aby zabezpečil dôsledné uplatňovanie sankcií a zabránil ich obchádzaniu.
„Vyzývam členské štáty, aby urýchlene prijali tento nový balík sankcií," odkázala šéfka eurokomisie s tým, že cieľom EÚ a skupiny G7 je zaviesť sankčný balík ešte pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.
(tasr)
Ruské ministerstvo obrany robí nábor väzňov, aby ich potom vo vojne proti Ukrajine využilo ako „potravu pre delá", domnievajú sa analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v správe, ktorú zverejnili v noci na stredu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Nábor väzňov podľa ISW naznačuje, že by Kremeľ mohol použiť taktiku takzvaných ľudských vĺn, keď je do útoku nasadené veľké množstvo vojakov často s nedostatočným výcvikom.
O nábore väzňov ruským ministerstvom obrany predtým informovala aj ukrajinská tajná služba či spravodajská televízia CNN.
Integrácia väzňov do jednotiek samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (ĽLR) podľa amerických analytikov tiež poukazuje na to, že ruská armáda sa nechystá reštrukturalizovať svoje konvenčné jednotky. Je možné, že sa tak chce vyhnúť ďalšiemu znižovaniu bojovej morálky.
Západné krajiny sú podľa ISW znepokojené odhodlaním Ukrajincov udržať mesto Bachmut. Podľa amerických expertov nie sú ukrajinské jednotky schopné súčasne brániť Bachmut a spustiť jarnú protiofenzívu. Vyzvali preto Ukrajinu, aby ofenzívu uprednostnila pred obranou Bachmutu, uvádza sa v správe ISW.
ISW sa naďalej domnieva, že rozhodnutie Ukrajiny brániť Bachmut je strategicky rozumným úsilím napriek stratám na strane Kyjeva. Obrana tohto mesta totiž viaže veľkú časť bojovníkov Vagnerovej skupiny a výsadkárov.
Denník The Washington Post začiatkom týždňa napísal, že americkí predstavitelia tiež neoficiálne naznačili Ukrajine, že západná pomoc Kyjevu je obmedzená. Podľa predstaviteľov USA je najnovší balík pomoci pre Kyjev najlepšou šancou na rozhodnú zmenu vedenia vojny.
(tasr)
Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na zmenu Ústavy SR v súvislosti s darovaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre médiá po stredajšom rokovaní vlády.
„Poskytujem podporné stanovisko tak premiérovi, ako aj rezortu ministra obrany. Nie som poverený komunikáciou v tejto veci. Viac komunikovať nebudem. Svoje stanovisko som tlmočil, myslím si, že sa podľa tohto postupu aj pôjde," priblížil Karas.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s dočasne povereným premiérom SR Eduardom Hegerom (OĽaNO) na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.
(tasr)
Rusko odmietlo obvinenia Spojených štátov o únosoch ukrajinských detí na Moskvou ovládané územia a označilo ich za „absurdné". TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ruské veľvyslanectvo v USA v stredu uviedlo, že tieto deti a ich príbuzní boli odvezení do bezpečia skôr, ako sa začne útok ukrajinských ozbrojených síl.
Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým obvinilo Moskvu, že prostredníctvom rozsiahlej siete nezákonne presunulo tisícky ukrajinských detí na územia pod kontrolou ruskej vlády. Tieto „deportácie" sú podľa neho vojnovým zločinom.
Ruská ambasáda v USA takisto tvrdí, že deti boli v skutočnosti zachránené. „Robíme všetko pre to, aby maloletí občania zostali so svojimi rodinami a aby sme sa v prípade neprítomnosti alebo smrti rodičov postarali o siroty," uviedlo ruské veľvyslanectvo, ktoré zároveň zo zodpovednosti za smrť a zranenia detí obvinilo „kyjevský režim".
Počas minulého roka prišlo v dôsledku „konania" Kyjeva a prostredníctvom Západom dodaných zbraní o život v oblastiach Donbasu 153 detí, 279 utrpelo zranenia, cituje z vyhlásenia ambasády agentúra DPA. Ukrajinské ozbrojené sily americkými raketometmi typu HIMARS zasiahli civilnú infraštruktúru, školy, škôlky a nemocnice.
V dôsledku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa množstvo detí stalo sirotami či stratilo kontakt so svojimi rodičmi. Pred ruskými útokmi sú na úteku milióny Ukrajincov, pripomína DPA.
(tasr)
Tureckí záchranári pokračujú v pátraní po ľuďoch, ktorí pod sutinami domov prežili mohutné zemetrasenie, ktoré Turecko a Sýriu zasiahlo pred desiatimi dňami.
V provincii Kahramanmaraš tak v stredu ráno vyslobodili 42-ročnú ženu, informovala štátna televízia TRT. Agentúra DPA, ktorá sa na TRT vo svojej správe odvolala, podotkla, že záchranu tejto ženy po 222 hodinách pod troskami nebolo možné nezávisle overiť.
DPA uviedla, že dvaja bratia, ktorých zachránili v utorok ráno v Kahramanmaraši, povedali v rozhovore pre televíznu stanicu CNN Türk, že v závale mali prístup k proteínovému prášku, rozpúšťali ho vo vlastnom moči a tak konzumovali.
Medzičasom sa v niektorých častiach zemetrasením postihnutých oblastí provincie Hatay začalo s odstraňovaním sutín a upratovacími prácami, informoval reportér stanice TRT.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok uviedol, že predtým, než sa začne s odstraňovaním trosiek, sa záchranári vždy uistia, či pod nimi nezostal nikto živý.
Erdogan tiež dodal, že zemetraseniami a dotrasmi bolo v Turecku zničených takmer 20-tisíc budov.
Turecko a Sýriu zasiahli minulý pondelok v krátkom časovom slede dve silné zemetrasenia.
V Turecku v ich dôsledku podľa tamojších úradov zahynulo 35 418 ľudí. So započítaním obetí zo Sýrie celková bilancia tejto prírodnej katastrofy prekročila hranicu 40-tisíc mŕtvych.
V núdzových prístreškoch sa v súčasnosti v Turecku nachádza približne 1,6 milióna ľudí. Ďalších asi 600-tisíc ľudí buď opustilo oblasť zemetrasenia vlastnými silami alebo boli evakuovaní.
Agentúra DPA dodala, že turecké orgány činné v trestnom konaní medzičasom zadržali niekoľko dodávateľov stavebných prác pre podozrenie, že by mohli niesť časť zodpovednosti za zrútenie bytových domov a ďalších budov.
Okrem toho turecká polícia zadržala najmenej 20 používateľov sociálnych médií, ktorí zverejnili „provokatívne" komentáre.
Aj prezident republiky Erdogan sa ohradil voči niektorým príspevkom na sociálnych sieťach, pričom avizoval právne kroky v rámci výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený v desiatich provinciách postihnutých zemetrasením.
(tasr)
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje z funkcie. Oznámila to na stredajšej tlačovej konferencii, informuje TASR.
Pripomenula, že v novembri 2014 sa stala prvou ženou vo funkcii predsedu škótskej vlády a v úrade bola najdlhšie zo všetkých škótskych premiérov.
Zároveň oznámila, že vo svojej Škótskej národnej strane (SNP) odštartovala proces voľby nového lídra. Vo funkcii šéfky vlády ostane, kým nebude zvolený nový líder SNP. Očakáva od neho, že nebude pod tlakom polarizovaných názorov v spoločnosti.
Poprela tvrdenia pozorovateľov, že odstupuje v dôsledku „krátkodobých tlakov".
Škótska premiérka sa ocitla pod tlakom po neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva po tom, čo krajina vystúpila z Európskej únie. Sturgeonová nastúpila na čelo škótskej vlády v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve.
Sturgeonová v ostatných týždňoch čelila kritike verejnosti aj v súvislosti s podporou legislatívy ohľadom transrodových osôb po tom, čo vyšiel najavo prípad Adama Grahama, ktorý znásilnil dve ženy, avšak po zadržaní sa vyhlásil za ženu a súd ho napokon poslal do ženskej väznice. Z nej ho po troch dňoch premiestnili do mužského nápravnovýchovného zariadenia, pričom aj Sturgeonová pripustila, že „násilník by nemal byť v ženskej väznici", ako o tom minulý týždeň informoval denník The Guardian. Následne sa ukázalo, že podobných prípadov bolo v Škótsku viac. Škótsky zákon podporujúci práva transrodových osôb napokon zablokovala centrálna vláda v Londýne.
(tasr, ste)
Šéfka európskej komisie Ursula von der Leyenová ocenila „hmatateľný pokrok", ktorý podľa nej dosiahla Ukrajina na ceste k otvoreniu prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Uviedla to počas stredajšieho vystúpenia v Európskom parlamente v Štrasburgu, informuje agentúra AFP.
Európska rada udelila vlani v júni štatút kandidátskej krajiny Ukrajine aj Moldavsku so stanovením série priorít, ktoré musia riešiť v rámci prístupového procesu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára označil za „možné", že Ukrajina začne oficiálne prístupové rozhovory s EÚ už tento rok. Kyjev chce podľa neho vstúpiť do eurobloku v čo najskoršom možnom termíne.
Viaceré členské krajiny EÚ sú však v otázke možného zrýchleného vstupu Kyjeva skeptické a poukazujú na to, že Ukrajina musí najskôr prijať reformy zamerané proti korupcii a na očistenie politického a ekonomického života.
„Ukrajinci dosahujú hmatateľný pokrok aj napriek vojne, i napriek tomu, že musia bojovať proti agresorovi," povedala predsedníčka eurokomisie počas debaty v EP konanej pri príležitosti blížiaceho sa ročného výročia ruského vpádu na Ukrajinu. Poslanci reagovali na jej slová potleskom.
Podľa von der Leyenovej si Kyjev dobre uvedomuje, že prístupový proces do EÚ je založený na zásluhách, teda konkrétnych krokoch každej kandidátskej krajiny. Prístupový proces bežne trvá roky a často aj viac než desaťročie, pripomína AFP.
Ukrajinci však už podľa Ursuly von der Leyenovej zaviedli mnohé legislatívne reformy, čo im malo podľa niektorých názorov trvať celé roky. Tento pokrok sa im darí dosahovať preto, lebo sa snažia o vstup do EÚ „celým srdcom a dušou," domnieva sa šéfka EK.
Optimizmus v súvislosti s prístupovými ambíciami Ukrajiny počas stredajšej debaty vyjadril aj líder najväčšej politickej frakcie v EP, šéf európskych ľudovcov Manfred Webber.
Europoslanci budú podľa neho v tomto smere podporovať Ukrajincov aj napriek neochote lídrov niektorých krajín EÚ. Konkrétne pri tom spomenul nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorí podľa neho príliš nepodporovali ani to, aby bol Kyjevu udelený štatút kandidátskej krajiny.
Európsky parlament bude vo štvrtok hlasovať o návrhu rezolúcie k ročnému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu, zatiaľ čo Európska komisia pripravuje v poradí už desiaty balík ekonomických sankcií voči Kremľu.
(tasr)
Darovanie sovietskeho systému protivzdušnej obrany Kup na Ukrajinu je v podobnom štádiu ako aktuálne darovanie stíhačiek MiG-29. Po rokovaní vlády to uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer. Myslí si, že by rozhodnutie o ich darovaní mali urobiť rýchlo.
„Systémy protivzdušnej obrany sú jedny z najprioritnejších, ak nie úplne top prioritou, pre ukrajinské sily a Slovensko má čo ponúknuť," povedal Majer. Skonštatoval, že Slovensko môže ponúknuť Ukrajine aj časť zo systémov Kup, napríklad raketu či odpaľovacie zariadenia. To však podľa neho ešte doriešené nie je.
Majer hovorí, že využívanie systému Kup sa komplikuje a bude sa komplikovať v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
Slovensko podľa štátneho tajomníka potrebuje pracovať na náhradnom novom systéme protivzdušnej obrany. Jedným z možných alternatív je systém Mantis. „Mantis je systém kratšieho dosahu, Patriot zase dlhšieho dosahu a potom sú systémy medzi tým, potrebujeme to vyskladať ako celok," poznamenal.
(tasr)
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa v stredu oznámila, že pre závažnú poruchu svojich informačných systémov musela zrušiť a presunúť množstvo vlastných letov, ako aj letov svojich dcérskych aerolínií. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Spoločnosť nespresnila, ktorých letísk sa výpadok počítačových systémov najviac dotkol, avšak podľa odletovej tabule na frankfurtskom letisku zrušila Lufthansa naozaj množstvo letov.
Aerolínie sa na Twitteri pasažierom ospravedlnili za vzniknuté komplikácie.
Agentúra AFP pripomína, že Lufthansa je najväčšou leteckou spoločnosťou v Európe. Vlastní tiež aerolínie Eurowings, Swiss Airlines, Brussels Airlines a Austrian Airlines.
„Nie sme si istí, či sa výpadok informačných systémov týka len spoločnosti Lufthansa," uviedol hovorca aerolínií pre AFP. Dodal, že predstavitelia spoločnosti zvolali krízový štáb, ktorý sa snaží zistiť príčinu a rozsah výpadkov.
Nemecký denník Bild zároveň opísal, že na letiskách vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove panuje chaos najmä v súvislosti s odbavovaním cestujúcich a nástupmi do lietadiel.
(tasr)
Pre všetky krajiny Severoatlantickej aliancie by bolo výhodnejšie, keby do nej Fínsko a Švédsko vstúpili spoločne. Na stretnutí v Bruseli to v stredu vyhlásil fínsky minister obrany Mikko Savola. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
„Pre Fínsko, Švédsko aj celé NATO by bolo lepšie, keby obe krajiny získali členstvo čo najskôr," uviedol Savola. Dodal, že by to bolo výhodnejšie najmä v súvislosti s plánovaním, keďže fínski a švédski predstavitelia už teraz úzko spolupracujú.
Obe severské krajiny požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ich žiadosti o členstvo už ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Za najväčšiu prekážku je v tomto smere považovaná práve Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však v utorok naznačil, že hlavnou otázkou nie je to, či budú žiadosti Švédska a Fínska ratifikované spoločne. „Hlavné je, aby boli obe tieto krajiny potvrdené ako riadni členovia (Aliancie) čo najskôr," povedal. „Som presvedčený, že obe sa stanú riadnymi členmi a tvrdo pracujem na tom, aby sa tak stalo čo najskôr," dodal.
(tasr)
Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila ďalšieho človeka, ktorý pôsobil v Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Podľa informácií portálu Aktuality.sk údajne ide o Milana Hamara, ktorý v minulosti pôsobil ako poradca riaditeľa úseku prevádzky NDS. Bol aj členom dozornej rady štátnej akciovky.
„Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie 3. februára 2023 proti osobe Milana Hamara pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a zločin prijímania úplatku. Obvinený vraj ako vedúci zamestnanec NDS v období rokov 2017 až 2020 presadil a následne v prospech konkrétneho vopred dohodnutého uchádzača zmanipuloval viacero verejných obstarávaní NDS na nákup materiálno-technického vybavenia v celkovej hodnote cca 2,64 milióna eur," informovala portál hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Po zrealizovaní niektorých zákaziek údajne požadoval úplatok od úspešného uchádzača.
Podľa vyšetrovateľov vraj v štátnej NDS fungovala organizovaná skupina, ktorá zarábala na úplatkoch zmanipulovaných tendrov. Polícia túto kauzu nazvala Tunel a v rámci nej urobila už viacero razií. Špeciálny tím Tunel na NAKA vedie v rámci NDS päť vyšetrovacích spisov.
„Koncom roku 2021 obvinila deväť osôb pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchané organizovanou skupinou a pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe," uviedla pre portál Bárdyová. Medzi obvinenými je bývalý prevádzkový riaditeľ NDS Peter Homola a taktiež exfunkcionár NDS a príbuzný bývalého šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR Karola Mitríka.
(sita)
Moskovská radnica nevydala povolenie na zhromaždenie nazvané Rok pekla, ktoré jeho organizátori plánovali usporiadať 24. februára pri príležitosti výročia invázie ruskej armády na Ukrajinu. Radnica sa pritom odvolala na zákaz konania verejných podujatí z dôvodu epidemiologickej situácie a protikoronavírusových obmedzení, informovala v stredu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
RFE/RL však súčasne pripomenul, že ruské médiá avizujú, že Kremeľ plánuje usporiadať v športovom komplexe Lužniki v Moskve zhromaždenie a koncert pre 200-tisíc ľudí. Uskutočniť by sa malo ešte pred výročím vojny – 22. februára – a očakáva sa na ňom aj účasť ruského prezidenta Vladimira Putina.
RFE/RL píše, že na sociálnych sieťach v súvislosti s touto akciou koluje informácia o nábore komparzistov, ktorým sa bude za účasť vyplácať po 500 rubľov (niečo nad šesť eur).
Organizátorom protivojnového zhromaždenia je aktivista Maxim Lypkaň. Podľa jeho plánov sa malo konať 24. februára v centre Moskvy, na námestí Lubianka, kde sídli Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Lypkaň avizoval, že sa proti odmietnutiu vydať mu povolenie na usporiadanie protivojnového zhromaždenia odvolá na súde.
Na internete okrem toho založil hromadnú konverzáciu na koordináciu akcie v Lubianke, pričom pripomenul ústavné právo občanov Ruskej federácie na pokojný protest.
Moskovské úrady zrušili takmer všetky opatrenia proti koronavírusu v meste ešte vlani v marci. Zákaz organizovania hromadných podujatí, zavedený v roku 2020 na začiatku pandémie v Rusku, však platí naďalej.
Vlani v júli kancelária moskovského primátora uviedla, že tento zákaz zruší, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási covidovú pandémiu za ukončenú. WHO však v polovici februára deklarovala, že globálna pandémia stále trvá.
Údajne nestabilnú epidemickú situáciu využívajú úrady v Moskve, ale aj v ďalších mestách a regiónoch Ruska, ako argument na to, aby zakázali usporadúvanie proopozičných a protivojnových zhromaždení. Z rovnakého dôvodu zadržiavajú dokonca aj ľudí, ktorí vyjadrujú svoj protest proti vláde alebo vojne ako jednotlivci – čo ruský zákon umožňuje a netrestá.
Provládne zhromaždenia a akcie na podporu tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruskej armády na Ukrajine – čo je jediné v Rusku beztrestné slovné spojenie pre vojnu na Ukrajine – sa pritom konajú bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení, konštatovala RFE/RL.
(tasr)
V prípade obchodovania s ľuďmi obvinil vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície dve osoby. V súvislosti s policajnou raziou v Trebišove o tom v stredu informovala polícia na sociálnej sieti. Podľa zistení polície mali obvinení Vladimír K. a Karol K. pod hrozbou násilia a bitky nútiť dve ženy vykonávať prostitúciu.
"Ak to odmietli, tak ich mali biť. Zarobené peniaze im museli odovzdávať. Takto utŕžené peniaze mali následne minúť na kúpu alkoholu, cigariet a podobne," uviedla polícia.
Obvinení sú stíhaní väzobne. V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.
(tasr)
Škótska premiérka Nicola Sturgeonová sa v stredu chystá odstúpiť po ôsmich rokoch vo funkcii. Oznámiť to vraj chce na narýchlo zvolanej tlačovej konferencii napoludnie stredoeurópskeho času. Informuje o tom správa stanice BBC.
Škótska premiérka sa ocitla pod tlakom po neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti od Británie po tom, čo krajina vystúpila z Európskej únie.
Z úradu však Sturgeonová neodíde okamžite, ale až po zvolení svojho nástupcu.
Premiérkou sa stala v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve.
(tasr)
Telá mŕtvych ruských vojakov sú na území anektovaného ukrajinského polostrova Krym "nepretržite" spaľované, uviedla v stredu ukrajinská armáda. Informuje o tom stanica Sky News.
Na spaľovanie tiel sa využíva miestne krematórium v dedine Krasna Zorka, pred ktorým sa "nestále nachádza rad vojenských vozidiel" pozostávajúci z desiatich nákladných áut naložených telami mŕtvych vojakov a žoldnierov, spresnil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Zámerom Ruska je podľa neho "zatajiť" skutočný počet obetí.
Britské ministerstvo obrany cez víkend uviedlo, že Rusko počas uplynulých dvoch týždňov pravdepodobne utrpelo svoj najvyšší počet obetí od prvého týždňa vojenskej invázie na Ukrajine.
"Priemer za posledných sedem dní bol 824 obetí za deň, čo je štvornásobok oproti júnu až júlu 2022," uviedlo ministerstvo v Londýne vo vyhlásení.
Najtvrdšie boje na Ukrajine sa pritom v súčasnosti odohrávajú v okolí miest Bachmut a Vuhledar na ukrajinskom východe, pripomína Sky News.
(tasr)
Severná Kórea predstavila nové poštové známky s vyobrazením dcéry vodcu Kim Čong-una. Časť odborníkov to považuje za ďalší znak jej vzostupu v mocenskej hierarchii na pozíciu následníčky na najvyšší post, informovala v stredu agentúra AFP.
Štátna spoločnosť Korea Stamp Corporation predstavila novú sériu známok v utorok. Ide o príležitostné známky pripomínajúce vypustenie rakety z vlaňajšieho 18. novembra.
Séria pozostávajúca z ôsmich známok bude vydaná v piatok, doplnila AFP. Na piatich z nich je Kim a jeho dcéra. Korporácia v popiskoch k známkam na svojej webovej stránke opísala nemenované dievča ako Kimovu "milovanú dcéru".
Severokórejské štátne médiá sa o Kimových deťoch roky nezmieňovali – v novembri sa však pri odpálení doposiaľ najsilnejšej balistickej rakety v krajine Kim objavil aj so svojou dcérou. Odvtedy sa toto dievča – ktorej Pchjongjang jej meno nikdy neuviedol – objavilo na viacerých významných podujatiach.
Juhokórejská špionážna agentúra sa domnieva, že ide o Kimovo druhorodené dieťa – dcéru, ktorá sa volá Kim Ču-e a má asi desať rokov.
Niektorí koreanisti tvrdia, že objavenie sa Kimovej dcéry na známkach naznačuje, že sa pripravuje na úlohu vodcu krajiny a že známky ešte viac upevňujú jej pozíciu v rámci kultu osobnosti, ktorý sa vytvoril okolo vládnucej rodiny Kimovcov.
Myslí to aj An Čchan-il, prebehlík zo Severnej Kórey, ktorý sa stal výskumníkom a vedie Svetový inštitút pre severokórejské štúdie. Uvedené známky "vyzerajú byť oficiálnym začiatkom života Kim Ču-e ako nástupkyne svojho otca", povedal An pre agentúru AFP.
Podľa iných znalcov pomerov v KĽDR je ešte priskoro o tom hovoriť s istotou – najmä vzhľadom na to, že Kim je ešte len tridsiatnik a meno dcéry nebolo nikdy oficiálne zverejnené. Profesor Jang Mu-džin z Univerzity severokórejských štúdií v Soule vysvetlil, že režim v KĽDR vždy dbal na to, aby ľudia poznali meno "následníka trónu".
"Je stále veľmi pravdepodobné, že Kim Ču-e je len využívaná na (propagandu)… zatiaľ čo Kimov najstarší syn je pripravovaný ako nástupca za zatvorenými dverami," dodal.
"Je predčasné predpokladať, že (Kim Ču-e) bude jeho nástupníčkou, pretože v Severnej Kórei vždy na trón nastúpil syn," povedala Duyeon Kimová, hlavná analytička Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS) vo Washingtone.
Zatiaľ nie je jasné, či je Kim Čong-un ochotný porušiť tradíciu, pokiaľ ide o pohlavie svojho nástupcu, alebo či tento faktor bude hrať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní, koho Kim za svojho nástupcu vymenuje.
Od založenia Severnej Kórey v roku 1948 jej postupne vládli mužskí členovia rodiny Kimovcov. Z externých štúdií vyplýva, že len zlomok najvyšších predstaviteľov Severnej Kórey tvoria ženy – vrátane Kim Čong-unovej mladšej sestry Kim Jo-džong a ministerky zahraničných vecí Čche Son-hui.
Predtým, ako sa Kim Čong-un koncom roka 2011 ujal moci, vládol 17 rokov jeho otec Kim Čong-il a pred ním 46 rokov jeho otec a zakladateľ štátu Kim Ir-sen.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…