Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čelila kritike pre zákony transgender agendy. Škótska premiérka Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje z funkcie. Oznámila to na stredajšej tlačovej konferencii, informuje TASR.

Pripomenula, že v novembri 2014 sa stala prvou ženou vo funkcii predsedu škótskej vlády a v úrade bola najdlhšie zo všetkých škótskych premiérov.

Zároveň oznámila, že vo svojej Škótskej národnej strane (SNP) odštartovala proces voľby nového lídra. Vo funkcii šéfky vlády ostane, kým nebude zvolený nový líder SNP. Očakáva od neho, že nebude pod tlakom polarizovaných názorov v spoločnosti.

Poprela tvrdenia pozorovateľov, že odstupuje v dôsledku „krátkodobých tlakov".

Škótska premiérka sa ocitla pod tlakom po neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva po tom, čo krajina vystúpila z Európskej únie. Sturgeonová nastúpila na čelo škótskej vlády v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve.

Sturgeonová v ostatných týždňoch čelila kritike verejnosti aj v súvislosti s podporou legislatívy ohľadom transrodových osôb po tom, čo vyšiel najavo prípad Adama Grahama, ktorý znásilnil dve ženy, avšak po zadržaní sa vyhlásil za ženu a súd ho napokon poslal do ženskej väznice. Z nej ho po troch dňoch premiestnili do mužského nápravnovýchovného zariadenia, pričom aj Sturgeonová pripustila, že „násilník by nemal byť v ženskej väznici", ako o tom minulý týždeň informoval denník The Guardian. Následne sa ukázalo, že podobných prípadov bolo v Škótsku viac. Škótsky zákon podporujúci práva transrodových osôb napokon zablokovala centrálna vláda v Londýne.

https://standard.sk/317742/najprogresivnejsia-krajina-na-svete-skotsko-bojuje-o-nezavislost-a-zmenu-pohlavia/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Ukrajina dosiahla reálny pokrok smerom k členstvu v EÚ

Šéfka európskej komisie Ursula von der Leyenová ocenila „hmatateľný pokrok", ktorý podľa nej dosiahla Ukrajina na ceste k otvoreniu prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Uviedla to počas stredajšieho vystúpenia v Európskom parlamente v Štrasburgu, informuje agentúra AFP.

Európska rada udelila vlani v júni štatút kandidátskej krajiny Ukrajine aj Moldavsku so stanovením série priorít, ktoré musia riešiť v rámci prístupového procesu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára označil za „možné", že Ukrajina začne oficiálne prístupové rozhovory s EÚ už tento rok. Kyjev chce podľa neho vstúpiť do eurobloku v čo najskoršom možnom termíne.

Viaceré členské krajiny EÚ sú však v otázke možného zrýchleného vstupu Kyjeva skeptické a poukazujú na to, že Ukrajina musí najskôr prijať reformy zamerané proti korupcii a na očistenie politického a ekonomického života.

„Ukrajinci dosahujú hmatateľný pokrok aj napriek vojne, i napriek tomu, že musia bojovať proti agresorovi," povedala predsedníčka eurokomisie počas debaty v EP konanej pri príležitosti blížiaceho sa ročného výročia ruského vpádu na Ukrajinu. Poslanci reagovali na jej slová potleskom.

Podľa von der Leyenovej si Kyjev dobre uvedomuje, že prístupový proces do EÚ je založený na zásluhách, teda konkrétnych krokoch každej kandidátskej krajiny. Prístupový proces bežne trvá roky a často aj viac než desaťročie, pripomína AFP.

Ukrajinci však už podľa Ursuly von der Leyenovej zaviedli mnohé legislatívne reformy, čo im malo podľa niektorých názorov trvať celé roky. Tento pokrok sa im darí dosahovať preto, lebo sa snažia o vstup do EÚ „celým srdcom a dušou," domnieva sa šéfka EK.

Optimizmus v súvislosti s prístupovými ambíciami Ukrajiny počas stredajšej debaty vyjadril aj líder najväčšej politickej frakcie v EP, šéf európskych ľudovcov Manfred Webber.

Europoslanci budú podľa neho v tomto smere podporovať Ukrajincov aj napriek neochote lídrov niektorých krajín EÚ. Konkrétne pri tom spomenul nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorí podľa neho príliš nepodporovali ani to, aby bol Kyjevu udelený štatút kandidátskej krajiny.

Európsky parlament bude vo štvrtok hlasovať o návrhu rezolúcie k ročnému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu, zatiaľ čo Európska komisia pripravuje v poradí už desiaty balík ekonomických sankcií voči Kremľu.

(tasr)

Minúta  |  

Štátny tajomník ministerstva obrany: Rozhodnutie o darovaní Kupov na Ukrajinu by sme mali urobiť rýchlo

Darovanie sovietskeho systému protivzdušnej obrany Kup na Ukrajinu je v podobnom štádiu ako aktuálne darovanie stíhačiek MiG-29. Po rokovaní vlády to uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer. Myslí si, že by rozhodnutie o ich darovaní mali urobiť rýchlo.

„Systémy protivzdušnej obrany sú jedny z najprioritnejších, ak nie úplne top prioritou, pre ukrajinské sily a Slovensko má čo ponúknuť," povedal Majer. Skonštatoval, že Slovensko môže ponúknuť Ukrajine aj časť zo systémov Kup, napríklad raketu či odpaľovacie zariadenia. To však podľa neho ešte doriešené nie je.

Majer hovorí, že využívanie systému Kup sa komplikuje a bude sa komplikovať v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.

Slovensko podľa štátneho tajomníka potrebuje pracovať na náhradnom novom systéme protivzdušnej obrany. Jedným z možných alternatív je systém Mantis. „Mantis je systém kratšieho dosahu, Patriot zase dlhšieho dosahu a potom sú systémy medzi tým, potrebujeme to vyskladať ako celok," poznamenal.

(tasr)

Minúta  |  

Letecká spoločnosť Lufthansa hlási rozsiahly výpadok počítačových systémov

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa v stredu oznámila, že pre závažnú poruchu svojich informačných systémov musela zrušiť a presunúť množstvo vlastných letov, ako aj letov svojich dcérskych aerolínií. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Spoločnosť nespresnila, ktorých letísk sa výpadok počítačových systémov najviac dotkol, avšak podľa odletovej tabule na frankfurtskom letisku zrušila Lufthansa naozaj množstvo letov.

Aerolínie sa na Twitteri pasažierom ospravedlnili za vzniknuté komplikácie.

Agentúra AFP pripomína, že Lufthansa je najväčšou leteckou spoločnosťou v Európe. Vlastní tiež aerolínie Eurowings, Swiss Airlines, Brussels Airlines a Austrian Airlines.

„Nie sme si istí, či sa výpadok informačných systémov týka len spoločnosti Lufthansa," uviedol hovorca aerolínií pre AFP. Dodal, že predstavitelia spoločnosti zvolali krízový štáb, ktorý sa snaží zistiť príčinu a rozsah výpadkov.

Nemecký denník Bild zároveň opísal, že na letiskách vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove panuje chaos najmä v súvislosti s odbavovaním cestujúcich a nástupmi do lietadiel.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsky minister: Švédsko a Fínsko by mali do NATO vstúpiť spoločne

Pre všetky krajiny Severoatlantickej aliancie by bolo výhodnejšie, keby do nej Fínsko a Švédsko vstúpili spoločne. Na stretnutí v Bruseli to v stredu vyhlásil fínsky minister obrany Mikko Savola. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Pre Fínsko, Švédsko aj celé NATO by bolo lepšie, keby obe krajiny získali členstvo čo najskôr," uviedol Savola. Dodal, že by to bolo výhodnejšie najmä v súvislosti s plánovaním, keďže fínski a švédski predstavitelia už teraz úzko spolupracujú.

Obe severské krajiny požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ich žiadosti o členstvo už ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Za najväčšiu prekážku je v tomto smere považovaná práve Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však v utorok naznačil, že hlavnou otázkou nie je to, či budú žiadosti Švédska a Fínska ratifikované spoločne. „Hlavné je, aby boli obe tieto krajiny potvrdené ako riadni členovia (Aliancie) čo najskôr," povedal. „Som presvedčený, že obe sa stanú riadnymi členmi a tvrdo pracujem na tom, aby sa tak stalo čo najskôr," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA obvinila exfunkcionára NDS z machinácií pri verejnom obstarávaní a brania úplatku

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila ďalšieho človeka, ktorý pôsobil v Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Podľa informácií portálu Aktuality.sk údajne ide o Milana Hamara, ktorý v minulosti pôsobil ako poradca riaditeľa úseku prevádzky NDS. Bol aj členom dozornej rady štátnej akciovky.

„Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie 3. februára 2023 proti osobe Milana Hamara pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a zločin prijímania úplatku. Obvinený vraj ako vedúci zamestnanec NDS v období rokov 2017 až 2020 presadil a následne v prospech konkrétneho vopred dohodnutého uchádzača zmanipuloval viacero verejných obstarávaní NDS na nákup materiálno-technického vybavenia v celkovej hodnote cca 2,64 milióna eur," informovala portál hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Po zrealizovaní niektorých zákaziek údajne požadoval úplatok od úspešného uchádzača.

Podľa vyšetrovateľov vraj v štátnej NDS fungovala organizovaná skupina, ktorá zarábala na úplatkoch zmanipulovaných tendrov. Polícia túto kauzu nazvala Tunel a v rámci nej urobila už viacero razií. Špeciálny tím Tunel na NAKA vedie v rámci NDS päť vyšetrovacích spisov.

„Koncom roku 2021 obvinila deväť osôb pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchané organizovanou skupinou a pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe," uviedla pre portál Bárdyová. Medzi obvinenými je bývalý prevádzkový riaditeľ NDS Peter Homola a taktiež exfunkcionár NDS a príbuzný bývalého šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR Karola Mitríka.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.