Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ISW: Rusko by mohlo väzňov využiť ako „potravu pre delá"

Ruské ministerstvo obrany robí nábor väzňov, aby ich potom vo vojne proti Ukrajine využilo ako „potravu pre delá", domnievajú sa analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v správe, ktorú zverejnili v noci na stredu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Nábor väzňov podľa ISW naznačuje, že by Kremeľ mohol použiť taktiku takzvaných ľudských vĺn, keď je do útoku nasadené veľké množstvo vojakov často s nedostatočným výcvikom.

O nábore väzňov ruským ministerstvom obrany predtým informovala aj ukrajinská tajná služba či spravodajská televízia CNN.

Integrácia väzňov do jednotiek samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (ĽLR) podľa amerických analytikov tiež poukazuje na to, že ruská armáda sa nechystá reštrukturalizovať svoje konvenčné jednotky. Je možné, že sa tak chce vyhnúť ďalšiemu znižovaniu bojovej morálky.

Západné krajiny sú podľa ISW znepokojené odhodlaním Ukrajincov udržať mesto Bachmut. Podľa amerických expertov nie sú ukrajinské jednotky schopné súčasne brániť Bachmut a spustiť jarnú protiofenzívu. Vyzvali preto Ukrajinu, aby ofenzívu uprednostnila pred obranou Bachmutu, uvádza sa v správe ISW.

ISW sa naďalej domnieva, že rozhodnutie Ukrajiny brániť Bachmut je strategicky rozumným úsilím napriek stratám na strane Kyjeva. Obrana tohto mesta totiž viaže veľkú časť bojovníkov Vagnerovej skupiny a výsadkárov.

Denník The Washington Post začiatkom týždňa napísal, že americkí predstavitelia tiež neoficiálne naznačili Ukrajine, že západná pomoc Kyjevu je obmedzená. Podľa predstaviteľov USA je najnovší balík pomoci pre Kyjev najlepšou šancou na rozhodnú zmenu vedenia vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Karas nevidí dôvod na zmenu ústavy v súvislosti s darovaním stíhačiek Ukrajine

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na zmenu Ústavy SR v súvislosti s darovaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre médiá po stredajšom rokovaní vlády.

„Poskytujem podporné stanovisko tak premiérovi, ako aj rezortu ministra obrany. Nie som poverený komunikáciou v tejto veci. Viac komunikovať nebudem. Svoje stanovisko som tlmočil, myslím si, že sa podľa tohto postupu aj pôjde," priblížil Karas.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s dočasne povereným premiérom SR Eduardom Hegerom (OĽaNO) na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko odmietlo obvinenia z únosov ukrajinských detí ako absurdné

Rusko odmietlo obvinenia Spojených štátov o únosoch ukrajinských detí na Moskvou ovládané územia a označilo ich za „absurdné". TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Ruské veľvyslanectvo v USA v stredu uviedlo, že tieto deti a ich príbuzní boli odvezení do bezpečia skôr, ako sa začne útok ukrajinských ozbrojených síl.

Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým obvinilo Moskvu, že prostredníctvom rozsiahlej siete nezákonne presunulo tisícky ukrajinských detí na územia pod kontrolou ruskej vlády. Tieto „deportácie" sú podľa neho vojnovým zločinom.

Ruská ambasáda v USA takisto tvrdí, že deti boli v skutočnosti zachránené. „Robíme všetko pre to, aby maloletí občania zostali so svojimi rodinami a aby sme sa v prípade neprítomnosti alebo smrti rodičov postarali o siroty," uviedlo ruské veľvyslanectvo, ktoré zároveň zo zodpovednosti za smrť a zranenia detí obvinilo „kyjevský režim".

Počas minulého roka prišlo v dôsledku „konania" Kyjeva a prostredníctvom Západom dodaných zbraní o život v oblastiach Donbasu 153 detí, 279 utrpelo zranenia, cituje z vyhlásenia ambasády agentúra DPA. Ukrajinské ozbrojené sily americkými raketometmi typu HIMARS zasiahli civilnú infraštruktúru, školy, škôlky a nemocnice.

V dôsledku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa množstvo detí stalo sirotami či stratilo kontakt so svojimi rodičmi. Pred ruskými útokmi sú na úteku milióny Ukrajincov, pripomína DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko: Záchranári ešte stále nachádzajú pod sutinami domov živých ľudí

Tureckí záchranári pokračujú v pátraní po ľuďoch, ktorí pod sutinami domov prežili mohutné zemetrasenie, ktoré Turecko a Sýriu zasiahlo pred desiatimi dňami.

V provincii Kahramanmaraš tak v stredu ráno vyslobodili 42-ročnú ženu, informovala štátna televízia TRT. Agentúra DPA, ktorá sa na TRT vo svojej správe odvolala, podotkla, že záchranu tejto ženy po 222 hodinách pod troskami nebolo možné nezávisle overiť.

DPA uviedla, že dvaja bratia, ktorých zachránili v utorok ráno v Kahramanmaraši, povedali v rozhovore pre televíznu stanicu CNN Türk, že v závale mali prístup k proteínovému prášku, rozpúšťali ho vo vlastnom moči a tak konzumovali.

Medzičasom sa v niektorých častiach zemetrasením postihnutých oblastí provincie Hatay začalo s odstraňovaním sutín a upratovacími prácami, informoval reportér stanice TRT.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok uviedol, že predtým, než sa začne s odstraňovaním trosiek, sa záchranári vždy uistia, či pod nimi nezostal nikto živý.

Erdogan tiež dodal, že zemetraseniami a dotrasmi bolo v Turecku zničených takmer 20-tisíc budov.

Turecko a Sýriu zasiahli minulý pondelok v krátkom časovom slede dve silné zemetrasenia.

V Turecku v ich dôsledku podľa tamojších úradov zahynulo 35 418 ľudí. So započítaním obetí zo Sýrie celková bilancia tejto prírodnej katastrofy prekročila hranicu 40-tisíc mŕtvych.

V núdzových prístreškoch sa v súčasnosti v Turecku nachádza približne 1,6 milióna ľudí. Ďalších asi 600-tisíc ľudí buď opustilo oblasť zemetrasenia vlastnými silami alebo boli evakuovaní.

Agentúra DPA dodala, že turecké orgány činné v trestnom konaní medzičasom zadržali niekoľko dodávateľov stavebných prác pre podozrenie, že by mohli niesť časť zodpovednosti za zrútenie bytových domov a ďalších budov.

Okrem toho turecká polícia zadržala najmenej 20 používateľov sociálnych médií, ktorí zverejnili „provokatívne" komentáre.

Aj prezident republiky Erdogan sa ohradil voči niektorým príspevkom na sociálnych sieťach, pričom avizoval právne kroky v rámci výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený v desiatich provinciách postihnutých zemetrasením.

(tasr)

Minúta  |  

Čelila kritike pre zákony transgender agendy. Škótska premiérka Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová po ôsmich rokoch odstupuje z funkcie. Oznámila to na stredajšej tlačovej konferencii, informuje TASR.

Pripomenula, že v novembri 2014 sa stala prvou ženou vo funkcii predsedu škótskej vlády a v úrade bola najdlhšie zo všetkých škótskych premiérov.

Zároveň oznámila, že vo svojej Škótskej národnej strane (SNP) odštartovala proces voľby nového lídra. Vo funkcii šéfky vlády ostane, kým nebude zvolený nový líder SNP. Očakáva od neho, že nebude pod tlakom polarizovaných názorov v spoločnosti.

Poprela tvrdenia pozorovateľov, že odstupuje v dôsledku „krátkodobých tlakov".

Škótska premiérka sa ocitla pod tlakom po neúspešnej snahe o usporiadanie nového referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva po tom, čo krajina vystúpila z Európskej únie. Sturgeonová nastúpila na čelo škótskej vlády v novembri 2014, po referende o nezávislosti, v ktorom 55 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve.

Sturgeonová v ostatných týždňoch čelila kritike verejnosti aj v súvislosti s podporou legislatívy ohľadom transrodových osôb po tom, čo vyšiel najavo prípad Adama Grahama, ktorý znásilnil dve ženy, avšak po zadržaní sa vyhlásil za ženu a súd ho napokon poslal do ženskej väznice. Z nej ho po troch dňoch premiestnili do mužského nápravnovýchovného zariadenia, pričom aj Sturgeonová pripustila, že „násilník by nemal byť v ženskej väznici", ako o tom minulý týždeň informoval denník The Guardian. Následne sa ukázalo, že podobných prípadov bolo v Škótsku viac. Škótsky zákon podporujúci práva transrodových osôb napokon zablokovala centrálna vláda v Londýne.

https://standard.sk/317742/najprogresivnejsia-krajina-na-svete-skotsko-bojuje-o-nezavislost-a-zmenu-pohlavia/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Ukrajina dosiahla reálny pokrok smerom k členstvu v EÚ

Šéfka európskej komisie Ursula von der Leyenová ocenila „hmatateľný pokrok", ktorý podľa nej dosiahla Ukrajina na ceste k otvoreniu prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Uviedla to počas stredajšieho vystúpenia v Európskom parlamente v Štrasburgu, informuje agentúra AFP.

Európska rada udelila vlani v júni štatút kandidátskej krajiny Ukrajine aj Moldavsku so stanovením série priorít, ktoré musia riešiť v rámci prístupového procesu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára označil za „možné", že Ukrajina začne oficiálne prístupové rozhovory s EÚ už tento rok. Kyjev chce podľa neho vstúpiť do eurobloku v čo najskoršom možnom termíne.

Viaceré členské krajiny EÚ sú však v otázke možného zrýchleného vstupu Kyjeva skeptické a poukazujú na to, že Ukrajina musí najskôr prijať reformy zamerané proti korupcii a na očistenie politického a ekonomického života.

„Ukrajinci dosahujú hmatateľný pokrok aj napriek vojne, i napriek tomu, že musia bojovať proti agresorovi," povedala predsedníčka eurokomisie počas debaty v EP konanej pri príležitosti blížiaceho sa ročného výročia ruského vpádu na Ukrajinu. Poslanci reagovali na jej slová potleskom.

Podľa von der Leyenovej si Kyjev dobre uvedomuje, že prístupový proces do EÚ je založený na zásluhách, teda konkrétnych krokoch každej kandidátskej krajiny. Prístupový proces bežne trvá roky a často aj viac než desaťročie, pripomína AFP.

Ukrajinci však už podľa Ursuly von der Leyenovej zaviedli mnohé legislatívne reformy, čo im malo podľa niektorých názorov trvať celé roky. Tento pokrok sa im darí dosahovať preto, lebo sa snažia o vstup do EÚ „celým srdcom a dušou," domnieva sa šéfka EK.

Optimizmus v súvislosti s prístupovými ambíciami Ukrajiny počas stredajšej debaty vyjadril aj líder najväčšej politickej frakcie v EP, šéf európskych ľudovcov Manfred Webber.

Europoslanci budú podľa neho v tomto smere podporovať Ukrajincov aj napriek neochote lídrov niektorých krajín EÚ. Konkrétne pri tom spomenul nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorí podľa neho príliš nepodporovali ani to, aby bol Kyjevu udelený štatút kandidátskej krajiny.

Európsky parlament bude vo štvrtok hlasovať o návrhu rezolúcie k ročnému výročiu ruskej invázie na Ukrajinu, zatiaľ čo Európska komisia pripravuje v poradí už desiaty balík ekonomických sankcií voči Kremľu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.