Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trenčiansky kraj vyhlásil tender za vyše 470 miliónov eur!

TRENČÍN – Verejná súťaž sa týka obstarania služieb prímestskej autobusovej dopravy na nasledujúcich 10 rokov.

„Predpokladaná hodnota zákazky bola určená na 470 504 719, 10 eur. Boli v nej zahrnuté všetky predpokladané náklady v súvislosti s poskytovaním služby prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme na obdobie 10 rokov spolu s predpokladanou valorizáciou nákladov,“ uviedla pre Trenčiansky Štandard Lenka Kukučková, vedúca oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK).

Župa mala pôvodne ešte jeden zámer - rozdeliť zákazku na tri časti podľa príslušných regiónov, no nakoniec ponechala súčasné rozdelenie Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) Trenčín, ktoré zabezpečuje prímestskú dopravu v šiestich okresoch a SAD Prievidza, ktoré ju zabezpečuje v zvyšných troch.

„Rozdelenie na dve oblasti tak, ako je tomu doteraz, sa počas prípravy súťažných podkladov ukázalo ako najvhodnejšie z hľadiska potrieb kraja,“ ozrejmila rozhodnutie Kukučková.

Dopravcovia môžu svoje ponuky predkladať do 6. apríla 2023. Víťaz vyhlásenej súťaže by mal začať poskytovať svoje služby od 31. októbra tohto roku.

Minúta  |  

Pavel dostal pokutu za netransparentné údaje o darcoch v kampani

Úrad pre dohľad nad hospodárením politických strán a hnutí (ÚDHPSH) udelil českému prezidentovi Petrovi Pavlovi pokutu 60-tisíc českých korún (takmer 2 500 eur).

Vo štvrtok na to upozornil magazín Reportér. Magazín zistil podľa prevodov na transparentnom účte, ktorý Pavel používal počas predvolebnej kampane, že súčasný prezident v pondelok 13. marca odoslal 60.000 korún na účet ÚDHPSH. Pokutu následne potvrdil aj člen úradu Jan Outlý.

Prehľad sponzorov, ktorý Pavel ako kandidát zverejnil pred voľbami, vo výraznej väčšine neobsahoval povinné informácie. "Pri fyzických osobách dátum narodenia a obec pobytu, pri právnických osobách názov, IČO a sídlo," vysvetlil Outlý.

Úrad Pavlovi pokutu udelil ešte predtým, ako sa oficiálne ujal funkcie. Preto si nemohol uplatniť priestupkovú imunitu. Český prezident vo štvrtok zverejnil svoj plán na prvých sto dní vo funkcii. V ňom načrtol, že dôraz chce okrem iného klásť aj na transparentnú pravidelnú komunikáciu a tiež transparentné fungovanie Kancelárie prezidenta republiky (KPR).

(tasr)

Minúta  |  

Lagardová: Európska centrálna banka bude naďalej pokračovať v boji proti inflácii

Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať vo svojej kľúčovej úlohe boja proti vysokej inflácii, ktorú aj naďalej chce dostať na úroveň inflačného cieľa dve percentá.

Uviedla to vo štvrtok po rozhodnutí ECB zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov šéfka ECB Christine Lagardová.

"Od svojho záväzku bojovať s infláciou nemienime ustúpiť a sme odhodlaní dostať infláciu v strednodobom horizonte späť na úroveň 2-percentného inflačného cieľa. O tom netreba pochybovať, v tom centrálna banka svoje rozhodnutie nemení," povedala Lagardová. Dodala však, že o tempe, v akom bude ECB v boji proti inflácii postupovať, rozhodnú vždy dostupné ekonomické údaje.

Poukázala najmä na vysokú jadrovú infláciu. Ako dodala, rastúce mzdy a klesajúce ceny energií čiastočne vymažú pokles kúpnej sily, s čím v dôsledku vysokej inflácie zápasia v súčasnosti mnohé domácnosti. Na druhej strane, takýto vývoj bude tlačiť výdavky spotrebiteľov opäť nahor.

Čo sa týka momentálneho napätia na trhu, ktoré vyvolal pád dvoch bánk v USA a problémy švajčiarskej Credit Suisse, Lagardová uviedla, že ECB vývoj dôsledne monitoruje. Ako povedala, banka je pripravená reagovať na situáciu podľa potreby s cieľom udržať cenovú a finančnú stabilitu v menovej únii.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev: Šéfovia diplomacie Ukrajiny a Číny diskutovali o územnej celistvosti

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Číny vo štvrtok v spoločnom telefonáte diskutovali o dôležitosti princípu zachovania územnej celistvosti. Na Twitteri to uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, Informuje o tom správa agentúry AFP a televízie Sky News.

Telefonát bol prvým oficiálnym rozhovorom oboch politikov od nástupu Čchina do funkcie vlani v decembri a zriedkavým verejne priznaným kontaktom medzi oboma krajinami.

"Dnes sme počas telefonátu s čínskym ministrom zahraničných vecí Čchin Kangom diskutovali o tom, aké dôležité je pre Ukrajinu zachovanie územnej celistvosti," napísal Kuleba v tvíte.

Čína už predtým vydala vyhlásenie o vzájomnom telefonáte ministrov. Vyzvala tiež Kyjev a Moskvu, aby "čo najskôr" obnovili mierové rozhovory. Odôvodnila to obavami, že konflikt "sa môže vystupňovať a vymknúť spod kontroly".

Peking "dúfa, že všetky strany (konfliktu) zachovajú pokoj a zdržanlivosť, čo najskôr obnovia mierové rozhovory a vrátia sa na cestu politického urovnania", povedal šéf čínskej diplomacie Čchin ukrajinskému ministrovi Kulebovi v telefonáte. Podľa Čchina "Čína dúfa, že Ukrajina a Rusko nestratia nádej na dialóg a rokovania, nech budú akokoľvek ťažké či náročné".

Západné krajiny kritizujú Čínu, že neodsúdila inváziu Moskvy na Ukrajinu a že zostáva jej blízkym spojencom. Peking minulý mesiac poprel tvrdenia Spojených štátov, že uvažuje nad dodávkou zbraní Rusku, čím by ho vo vojne podporila.

Peking minulý mesiac zverejnil dokument so stanoviskom k ruskej vojne na Ukrajine, v ktorom vyzýva na dialóg a snaží sa zaujať pozíciu neutrálneho sprostredkovateľa v konflikte. Predstavil aj vlastný mierový plán pre Rusko a Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Strana Demokrati bola zapísaná do registra politických strán

Stanovy strany Demokrati boli dnes zaregistrované do Registra politických strán a politických hnutí na Ministerstve vnútra SR. Platné sú tým aj zmeny týkajúce sa názvu strany a jej predsedu. Informoval o tom v tlačovej správe Martin Kvetko.

„Nové stanovy sme schválili na republikovom sneme v utorok 7. marca. Teším sa, že dnes nadobudli účinnosť. V stanovách máme jasne definovanú víziu a programové ciele. Sme stredovou stranou, ktorá presadzuje demokratické princípy a právny štát," uviedol predseda strany Demokrati Eduard Heger.

Dodal, že ich cieľom je budovať moderné, úspešné a bezpečné Slovensko. Do politiky podľa jeho slov prinášajú politiku založené na slušnosti, odbornosti, vzájomnom rešpekte a konštruktívnom dialógu. Heger doplnil, že si želá, aby išlo o štandardnú, dobre fungujúcu politickú stranu, ktorá bude spoľahlivou voľbou pre každého demokrata. Ponúkajú alternatívu voči stranám s korupčným pozadím (Smer-SD, Hlas-SD…), ako aj voči antisystémovo zameranými stranám (Republika, Kotlebovci-ĽSNS).

Predstavitelia strany rokujú o možnej spolupráci s ďalšími stranami. Predsedom strany Demokrati je Eduard Heger. Podpredsedníčkami strany sú Andrea Cocherová a Andrea Letanovská, podpredsedovia sú Miroslav Kollár a Jaroslav Naď. Ďalšími členmi predsedníctva sú Vladimír Bilčík, Ján Budaj, Kristián Čekovský, Karel Hirman, Rastislav Káčer, Pavel Nechala, František Oľha a Peter Markovič, ktorý je zároveň generálnym sekretárom strany.

(sita)

Minúta  |  

Prieskum: Necelých 70 percent Slovákov si myslí, že budúca vláda by sa mala prioritne venovať oblasti zdravotníctva

Takmer 70 percent Slovákov si myslí, že vláda, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb, by sa mala prioritne venovať oblasti zdravotníctva. Podľa 64 percent respondentov by tiež urgentne mala riešiť zmierňovanie dopadov inflácie a 56 percent si myslí, že by sa mala zameriavať na stabilné a nekonfliktné vládnutie. Vyplýva to z výsledkov prieskumu „Ako sa máte Slovensko?".

Prioritou novej vlády by podľa 55 percent opýtaných mal byť aj boj proti korupcii. Približne 52 percent z nich si myslí, že by sa vláda mala zameriavať na znižovanie zadĺženia Slovenska a bezpečnosť v uliciach. Zber údajov bol realizovaný od 16. do 24. marca na vzorke tisíc respondentov. Iniciátormi prieskumu sú prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame, spolupracujú na ňom so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Ide o prvý z predvolebných prieskumov „Ako sa máte Slovensko?". Tieto prieskumy sú realizované od marca 2020, keď na Slovensku začali platiť karanténne opatrenia, a skúmajú postoje slovenského obyvateľstva.

Viac ako 50 percent respondentov si myslí, že vláda by sa mala venovať nezávislosti a nestrannosti súdnictva. Necelá polovica respondentov označila za prioritnú aj oblasť školstva a 46 percent zlepšenie fungovania verejných úradov a inštitúcií. Podľa viac ako 45 percent účastníkov prieskumu by sa mala budúca vláda venovať aj dostupnosti bývania a temer 42 percent z nich si myslí, že by sa mala sústrediť aj na riešenie domáceho násilia. Viac ako 40 percent respondentov označilo v prieskume aj oblasť nezamestnanosti. Necelých 35 percent respondentov považuje za prioritnú tému pre nasledujúcu vládu životné prostredie a 31 percent boj s dezinformáciami. Viac ako 20 percent účastníkov prieskumu je tiež toho názoru, že nová vláda by sa mala sústreďovať na podporu vedy, vývoja a inovácií, regionálne rozdiely či podmienky na podnikanie. Na konci rebríčka sa umiestnili práva sexuálnych menšín, prioritou novej vlády by mali byť podľa necelých 12 percent respondentov. Necelých 15 percent opýtaných je toho názoru, že by sa mala zameriavať na pomoc ľuďom z vojnou zasiahnutých krajín.

„Nové dáta naznačujú, že ľudia na Slovensku dnes cítia v mnohých oblastiach veľký priestor na zlepšenie. Za dôležité priority novej vlády považujú najmä tie témy, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich každodenného života, a ich dopady pociťujú už teraz, alebo ich pocítia v blízkej budúcnosti. To pre politické strany prináša príležitosť ukázať kompetentnosť a expertízu v týchto témach a rovnako je to možnosť dokázať vôľu spolupracovať a prinášať spoločné funkčné riešenia ešte pred voľbami,” vysvetľuje Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Podľa prieskumu ľudia mladší než 29 rokov, v porovnaní so staršou generáciou, zriedkavejšie považovali za dôležité, aby sa prioritami novej vlády stala väčšina oblastí, ku ktorým sa mohli vyjadriť v rámci prieskumu. Rovnako považovali za menej dôležité i oblasti týkajúce sa ich budúcnosti, napríklad zadlžovanie Slovenska či životné prostredie. Ženy sú citlivejšie na oblasti bezpečnosti v uliciach i riešenia domáceho násilia. Obyvatelia regiónov, a to najmä v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, zas považujú za dôležité, aby budúca vláda prioritne riešila regionálne rozdiely.

Respondenti dostali i otázku, ako by medzi rozličné oblasti prerozdelili imaginárnych tisíc eur. Medzi respondentmi dominovala oblasť zdravotníctva, priemerne by naň vyčlenili 220 eur. Nasledoval by sociálny systém, ktorému by dali vyše 130 eur a školstvo, ktorému by v priemere pridelili 123 eur. Na ďalších priečkach sa umiestnili nezamestnanosť, kam by respondenti pridelili 89 eur, ochrana životného prostredia, ktorá by dostala 83 eur a oblasť obrana a bezpečnosť, kam by v priemere smerovalo 76 eur.

Na oblasť dopravy by dali 72 eur. Na chvoste rebríčka sa umiestnilo súdnictvo, ktorému by účastníci prieskumu dali priemerne 37 eur. Viac ako 60 eur by dostali regionálne rozdiely, v priemere 59 eur by účastníci investovali do oblasti ľudských práv a 50 eur by smerovali aj na zlepšenie podmienok na podnikanie. V rebríčku dominujú témy, ktoré priamo dopadajú na kvalitu života slovenského obyvateľstva, na jeho konci zas skončili témy, ktoré sú obyvateľom vzdialené a priamo sa dotýkajú len určitých skupín obyvateľstva.

Takmer 81 percent respondentov očakáva, že nová vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, bude stabilnejšia. Tri štvrtiny si tiež myslia, že nová vláda bude problémy riešiť lepšie a viac ako 72 percent opýtaných je toho názoru, že budúca vláda bude lepšia. „Vysoké očakávania od novej vlády sú príjemnou ‚privrátenou‘ stranou mince, na ktorej odvrátenej strane je prevládajúca nespokojnosť a sklamanie z končiacej vlády. Znamená to, že respondenti majú ešte nádej, že politici a politické strany dokážu vládnuť lepšie a stabilnejšie. Zároveň však platí, že stabilná vláda nie je automatickou garanciou prijímania kompetentných rozhodnutí,” skonštatoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.