Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Líbya: Pri stroskotaní lode zrejme zahynulo 73 migrantov, tvrdí OSN

Najmenej 73 migrantov smerujúcich do Európy zostalo nezvestných a je zrejme mŕtvych po stroskotaní lode pri pobreží Líbye. Oznámila to v stredu Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá je súčasťou systému OSN.

Podľa informácií IOM k stroskotaniu člna prevážajúceho približne 80 migrantov došlo ešte v utorok a líbyjským úradom sa doposiaľ podarilo nájsť len zhruba 11 tiel.

Siedmim migrantom sa podľa IOM podarilo stroskotanie prežiť a doplávať naspäť na pobrežie Líbye. Boli však „v mimoriadne zlom stave" a museli ich hospitalizovať.

Loď vyplávala z lokality ležiacej zhruba 80 kilometrov východne od líbyjskej metropoly Tripolis.

K nešťastiam tohto druhu dochádza v centrálnej časti Stredozemného mora opakovane a migračná trasa prechádzajúca touto oblasťou je vôbec najnebezpečnejšou na svete, čo sa týka počtu obetí.

Od začiatku tohto roka tam zahynulo už minimálne 130 migrantov, uvádza IOM. V priebehu roka 2022 tam prišlo o život viac než 1450 migrantov. Celkový počet mŕtvych a nezvestných tam od roku 2014 prevýšil číslo 17-tisíc.

„Táto situácia je neúnosná. Zainteresované štáty musia podniknúť konkrétne kroky na zvýšenie pátracích a záchranných kapacít, na vytvorenie bezpečných vyloďovacích mechanizmov, ako aj bezpečných a regulárnych možností pre migráciu," uvádza sa v stredajšom vyhlásení IOM.

Nestabilná Líbya sa v posledných rokoch stala jednou z hlavných tranzitných krajín pre migrantov z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa za pomoci prevádzačov snažia dostať do krajín EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov: Západ sa na Ukrajine dostal do bodu, odkiaľ niet návratu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny „na rusofóbnu základňu" už dostal „do bodu, z ktorého niet návratu". Budúcnosť ruskej zahraničnej politiky podľa jeho slov tkvie v ukončení dominancie Západu v medzinárodnom živote.

Lavrov sa takto vyjadril v prejave v ruskej Štátnej dume, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian. Politika Západu podľa jeho slov spočíva už mnoho rokov v „obmedzovaní (vplyvu) Ruska" vrátane rozširovania hraníc NATO a „premeny bratskej Ukrajiny na protiruskú, rusofóbnu vojenskú základňu".

Nemecko, Francúzsko a Poľsko zároveň šéf ruskej diplomacie obvinil zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu", ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami".

„V našej aktualizovanej koncepcii zahraničnej politiky budeme hovoriť o potrebe ukončiť monopol Západu na vytváranie rámca pre medzinárodný život, ktorý by sa mal odteraz určovať nie v jeho sebeckých záujmoch, ale na spravodlivom, univerzálnom základe rovnováhy záujmov, ako to vyžaduje Charta OSN, ktorá zakotvuje princíp suverénnej rovnosti všetkých štátov," dodal Lavrov.

Na Ukrajine zosadili vo februári 2014 proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010. Zvrhli ho prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane.

Protesty – tzv. euromajdan – vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu. Janukovyča po zosadení na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Chodia len hlasovať, ale berú päťtisíc. Matovič chce výrazne znížiť platy poslancom

Plat poslanca Národnej rady (NR) SR by mohol byť po novom vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Predpokladá to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorú do parlamentu predložil líder OĽANO Igor Matovič. K platu by mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla peniaze z príspevku strane zo štátneho rozpočtu.

V súčasnosti je plat poslanca vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Matovič navrhuje, aby sa plat poslanca znížil trojnásobne. Návrh sa týka aj súčasných poslancov.

Strana, ktorá by vyplácala príspevok na plat poslanca, by bola podľa návrhu povinná v posledný deň mesiaca zverejniť na svojom webe informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený tento príspevok k platu poslanca, jeho výšku a dôvody, z ktorých mu bol príspevok vyplatený. Návrh by mohol byť účinný od 1. júna.

Výška poslaneckého platu za rok 2022 bola 3270 eur. K nemu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostával v roku 2022 ešte 2180 eur, poslanec z iného kraja mal v minulom roku paušálne náhrady vo výške 2544 eur. K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky, tie dostávajú predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov.

Matovič argumentuje, že príspevok politickým stranám je voči nim zbytočne štedrý. „Zároveň platí, že ľudia cítia veľký pocit nespravodlivosti, ak na vlastné oči vidia poslancov, ktorí nevykazujú žiadnu reálnu aktivitu, zjavne chodia len na hlasovania, ale berú zhruba päťtisícový plat," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Dve mimoriadne schôdze k návrhom Smeru-SD na júnové voľby a k migom budú v piatok

Dve mimoriadne schôdze Národnej rady SR k návrhom Smeru-SD budú v piatok 16. februára od 8:30. Informoval o tom dnes v pléne predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Schôdze pôjdu po sebe. Na jednej sa budú poslanci zaoberať návrhom Smeru-SD na termín predčasných volieb 24. júna a témou ďalšej je dodanie bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine.

Mimoriadnu schôdzu k migom sa v utorok 14. februára nepodarilo otvoriť, plénum neschválilo program. Kollár pred začatím schôdze informoval, že minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) musel odísť do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany vo formáte Ramstein (krajiny podporujúce Ukrajinu) a následne rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO.

Požiadal koaličných partnerov, aby sa zatiaľ o tejto téme nerokovalo a zároveň dal verejný prísľub, že bez predchádzajúceho prerokovania v Národnej rade SR stíhačky na Ukrajinu neodídu. „Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam a navyše táto téma vôbec nie je taká horúca, ako sa to snaží niekto komunikovať,“ uviedol Naď na sociálnej sieti.

Poslanci Smeru-SD a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa podpísaní pod návrhom žiadajú, aby parlament skonštatoval, že vláda, ktorej bola 15. decembra 2022 vyslovená nedôvera, nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Chcú, aby Národná rada SR vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastnícke Slovenskej republiky Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

"Hitparáda populizmu." Za ľudí nepodporí návrh OĽaNO na vyplácanie 500 eur za účasť vo voľbách

Je to na poslancoch v parlamente, či chcú podporovať takúto hitparádu populizmu, alebo či chcú byť zodpovední. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) tak reagovala na návrh hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na vyplácanie 500 eur za účasť vo voľbách.

Dodala, že apelovali na poslancov, aby zastavili takéto návrhy, ktoré vedú Slovensko ku krachu a nič dobré mu neprinesú. S takýmito návrhmi podľa nej štátna pokladnica do volieb neprežije. Remišová uviedla, že ich strana za návrh nezahlasuje, avšak podotkla, že zodpovedné by bolo, ak by za takéto návrhy nehlasovali žiadni poslanci parlamentu.

Hnutie OĽaNO predložilo do parlamentu návrh, na základe ktorého by mal štát každému, kto príde voliť v nasledujúcich predčasných voľbách do Národnej rady SR, vyplatiť 500 eur bez akýchkoľvek daní a odvodov.

(sita)

Minúta  |  

Von der Leyenová chce desiaty balík sankcií voči Rusku do 24. februára

Európska únia zavedie proti Rusku desiaty balík sankcií, aby ho potrestala za už rok trvajúcu vojnu na Ukrajine, v rámci ktorej útočí aj na civilistov. Oznámila to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, informuje spravodajca TASR.

Desiaty balík obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur, čo má ruské hospodárstvo pripraviť o kľúčové technológie a priemyselný tovar, ktorý nemôže získať cez tretie krajiny. „Sú to životne dôležité tovary, ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory. Zameriavame sa aj na tovar pre stavebný sektor, ktorý môže využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy," vysvetlila.

EÚ ďalej obmedzí vývoz tovarov s dvojakým použitím a pokročilých technológií a bude monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a vrtuľníkov.

„Týmto sme zakázali všetky technologické produkty používané na bojisku. Postaráme sa o to, aby (Rusko) nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín," uviedla šéfka EK.

Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid. Na sankčný zoznam pribudne zatiaľ sedem iránskych subjektov. EÚ je pripravená aj subjekty z iných krajín, ktoré poskytujú Rusku citlivé technológie.

Do tretice sa nové sankcie zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu, ktorá podľa Von der Leyenovej „šíri toxické lži". Komisia navrhla uviesť na zoznam ruských propagandistov, ako aj ďalšie postavy z politiky a armády.

„Desiaty balík zavádza nové opatrenia na zabránenie obchádzania sankcií. Budeme sledovať oligarchov, ktorí sa snažia ukryť alebo predať svoj majetok, aby unikli sankciám. Spolu s členskými štátmi vytvoríme prehľad všetkých zmrazených aktív ruskej centrálnej banky držaných v EÚ. Musíme vedieť, kde sa nachádzajú a akú majú hodnotu. Je to kľúčové vzhľadom na možné využitie verejných ruských aktív na financovanie obnovy Ukrajiny," vysvetlila.

Osobitný vyslanec EÚ David O'Sullivan dostal za úlohu oslovovať tretie krajiny, aby zabezpečil dôsledné uplatňovanie sankcií a zabránil ich obchádzaniu.

„Vyzývam členské štáty, aby urýchlene prijali tento nový balík sankcií," odkázala šéfka eurokomisie s tým, že cieľom EÚ a skupiny G7 je zaviesť sankčný balík ešte pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.