Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidenti SR sa stretli po dvojročnej prestávke opäť stretli na spoločnom obede

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu privítala na tradičnom novoročnom obede svojich predchodcov vo funkcii hlavy štátu Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku. Ako skonštatovala, stretnutiu dominovali témy vnútornej politiky.

Čaputová ocenila, že po dvojročnej prestávke z dôvodu pandémie sa stretnutie uskutočnilo. "Mať osobitnú príležitosť sa porozprávať je celkom vzácne. Som rada, že som mohla nadviazať na tradíciu mojich predchodcov," uviedla.

Ako doplnila, s bývalými prezidentmi je v kontakte aj počas roka na rôznych podujatiach. So Schusterom sa stretla napríklad počas svojho týždňa v Košiciach.

Podľa Schustera má Čaputová ako hlava štátu najťažšie obdobie. Poukázal na energetickú krízu, vojnu či odvolanú vládu. "Je toho veľa naraz. Treba ju podporiť," myslí si. Dodal, že počas jeho pôsobenia sa bojovalo o vstup do NATO či EÚ. Teraz nastalo podľa neho obdobie, keď sa začínajú tieto organizácie aj kritizovať. Prezidentka sa zaujímala aj o jeho zdravotný stav a čo robí mimo politiky. Komentoval, že politiku sleduje, ale nikto ho nepočúva.

Gašparovič súhlasil, že Slovensko prežíva najťažšie chvíle. "Nemá to teda ľahké ani prezidentka, ale musíme to riešiť všetci," poznamenal.

Kisku príjemne prekvapilo, že jeho nástupkyňa sa zaujímala aj o neziskovú organizáciu Dobrý anjel a situáciu rodín, ktorej člen má onkologické ochorenie. "Vysvetlil som jej, že, žiaľ, situácia je nepriaznivá, že keď dieťa ochorie na rakovinu, stále vyše 80 percent rodín sa zadlží, a teraz, keď je inflácia vyše 15-percentná, sa situácia najchudobnejších ešte viacej zhoršuje," načrtol.

Kiska potvrdil, že stretnutie sa odohrávalo v priateľskom duchu. "Bodaj by to na Slovensku fungovalo ako medzi nami prezidentmi. Aj keď máme rozdielne názory na veci, aspoň pri obede u prezidentky musíme byť slušní a sa dohodnúť," doplnil Schuster.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Slovensko by sa nestalo prvou krajinou NATO, ktorá by Ukrajine venovala bojové lietadlá

Slovensko by sa nestalo prvou krajinou NATO, ktorá by Ukrajine venovala bojové lietadlá. Povedal to v stredu minister obrany SR Jaroslav Naď po skončení dvojdňového stretnutia ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

Podľa neho sa na rokovaniach v Bruseli potvrdilo, že niektoré krajiny už Ukrajine poskytli lietadlá alebo náhradné dielce k nim. „Ak niekto na Slovensku hovorí, že by sme v tom boli prví, tak nemá pravdu. Treba to jasne povedať," odkázal.

Naď pripomenul, že v utorok ministerské debaty začali vo formáte Ramstein. Zástupcovia vyše 60 krajín z celého sveta, ktorí podporujú Ukrajinu aj vojensky, rokovali o troch oblastiach: poskytnutí stíhačiek typu MiG-29 alebo F-16, tankov a systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

„Ja som povedal, aké sú možnosti doma na Slovensku. Krajiny rokovali aj bilaterálne, aj v menších skupinách, aby sme sa navzájom vedeli doplniť. Myslím si, že sa veci hýbu správnym smerom. Ukrajina dostala veľké množstvo podpory," vysvetlil Naď.

Stredajšie rokovania už vo formáte ministrov 30-člennej Aliancie boli podľa Naďa zamerané na posilňovanie obrany východného krídla vrátane Slovenska a na systémy protivzdušnej obrany.  

„Hovorili sme tiež o novom záväzku z hľadiska zvyšovania obranného rozpočtu. Slovensko splnilo svoj dvojpercentný záväzok. Ale nie všetky spojenecké krajiny to dosiahli. Je tam teda tlak, aby sa obranné výdavky zvyšovali," opísal situáciu.

Podľa jeho slov cítiť jednotu spojencov v tom, že treba viac investovať do obrany, pričom varovaním je ruská agresia na Ukrajine.

Naď dodal, že okrem samotných dvoch percent treba hovoriť aj o tom, či tieto peniaze idú na modernizáciu ozbrojených síl. Upozornil, že Slovensko spomedzi siedmich krajín východného krídla NATO, ktoré naplnili dvojpercentný rozpočtový cieľ, dáva na obranu najmenej – pričom za posledné desaťročia svoju obrannú infraštruktúru zanedbávalo.

„Urobili sme veľký krok dopredu, boli sme pochválení, ale ani zďaleka nie sme v cieli," vysvetlil. Pripomenul, že Poľsko už má trojpercentné výdavky a v roku 2024 chce zvýšiť obranný rozpočet na štyri percentá HDP. Pobaltské krajiny smerujú k trom percentám a Rumunsko ohlásilo, že na obranu bude dávať najmenej 2,5 percenta HDP.

Ministri sa venovali aj príprave samitu NATO vo Vilniuse (11. – 12. 7.), kde podľa Naďa možno očakávať ďalšie rozhodnutia spojencov ohľadom výdavkov na obranu.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Novela zákona o turistických trasách je zameraná na rozvoj vidieka

Novela zákona o turistických trasách je zameraná na rozvoj vidieka a plne rešpektuje vlastnícke práva, ale aj práva voľného pohybu osôb po krajine. Uviedla to poslankyňa Národnej rady SR Anna Zemanová (SaS) na dnešnej tlačovej besede.

„Intenzívne sme rokovali nielen s poslancami, ale aj so zástupcami rezortov, turistov, Horskou záchrannou službou, Asociáciou horských vodcov aj so zástupcami prírodného turizmu. Taktiež sme rokovali s rezortom vnútra, pôdohospodárstva i životného prostredia," tvrdí Zemanová.

Česi a Slováci musia byť hrdí na to, aký majú stav značkovania turistických ciest. Myslí si to Eva Škutová z Klubu slovenských turistov. „Treba si uvedomiť, že nie je novodobým výmyslom chodiť do lesa po nejakých značkovaných chodníkoch. Celých 149 rokov značkovali tieto chodníky turistické spolky. Ešte od Márie Terézie je u nás slobodný prístup do lesa, ale vzhľadom na to, že chceme chrániť prírodu, nechceme, aby nám ľudia behali krížom krážom po lese," uviedla Škutová.

Dodala, že ľudí chcú predovšetkým sústrediť na turistický chodník, ktorý zabezpečí, aby niečo videli a aby ich pohyb bol bezpečný. „Za posledných 32 rokov sa dostávame do sporu s majiteľmi pozemkov. Pokiaľ ide o nový chodník, od majiteľov si pýtame povolenie. Je problém aj s takými pozemkami, kde turistické chodníky existovali 80 rokov," tvrdí Škutová.

Predseda Slovenského cykloklubu Michal Hlatký považuje turistické značenie ako celok aj za dôležitý produkt cestovného ruchu na Slovensku. „Mnoho destinácií by bez vyznačených turistických trás nemalo turistom čo ponúknuť," uviedol Hlatký. Dodal, že značkári veľakrát bojovali so základnými problémami, ktoré neboli dlhé roky riešené.

Poslanci Národnej rady SR dnes posunuli do druhého čítania novelu zákona o turistických trasách. Cieľom návrhu je vytvoriť doposiaľ neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register a upraviť proces zápisu údajov do tohto registra. Zároveň sa má zákonom upraviť problematika turistického značenia a za účelom ochrany turistických trás a turistického značenia upraviť priestupky a iné správne delikty na tomto úseku. Návrh do parlamentu predložili poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) Anna Zemanová, Ján Benčík, Tomáš Lehotský a Marián Viskupič, poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Mária Šofranko a Ján Szőllős a nezaradení poslanci Jaromír Šíbl a Tomáš Šudík.

„Doteraz platná a účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne. Návrh zákona podporili podpisom pod petíciou tisíce ľudí online a ďalší prostredníctvom petičných hárkov, čo predstavuje dokopy podporu viac ako osemtisíc občanov," uviedli v návrhu predkladatelia. Upraviť by sa mal i zákon o Horskej záchrannej službe v časti týkajúcej sa horských vodcov a horských sprievodcov. Ide o jednoznačné vymedzenie, na akých trasách môžu sprevádzať len horskí sprievodcovia a taktiež to presne určiť v turistickom registri. Ďalej by sa mal upraviť i zákon o vnútrozemskej plavbe. Správcovi vodného toku by sa tak stanovila povinnosť zabezpečiť vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických máp pre vodné toky, ktoré sú súčasťou vodných turistických trás.

(sita)

Minúta  |  

Líbya: Pri stroskotaní lode zrejme zahynulo 73 migrantov, tvrdí OSN

Najmenej 73 migrantov smerujúcich do Európy zostalo nezvestných a je zrejme mŕtvych po stroskotaní lode pri pobreží Líbye. Oznámila to v stredu Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá je súčasťou systému OSN.

Podľa informácií IOM k stroskotaniu člna prevážajúceho približne 80 migrantov došlo ešte v utorok a líbyjským úradom sa doposiaľ podarilo nájsť len zhruba 11 tiel.

Siedmim migrantom sa podľa IOM podarilo stroskotanie prežiť a doplávať naspäť na pobrežie Líbye. Boli však „v mimoriadne zlom stave" a museli ich hospitalizovať.

Loď vyplávala z lokality ležiacej zhruba 80 kilometrov východne od líbyjskej metropoly Tripolis.

K nešťastiam tohto druhu dochádza v centrálnej časti Stredozemného mora opakovane a migračná trasa prechádzajúca touto oblasťou je vôbec najnebezpečnejšou na svete, čo sa týka počtu obetí.

Od začiatku tohto roka tam zahynulo už minimálne 130 migrantov, uvádza IOM. V priebehu roka 2022 tam prišlo o život viac než 1450 migrantov. Celkový počet mŕtvych a nezvestných tam od roku 2014 prevýšil číslo 17-tisíc.

„Táto situácia je neúnosná. Zainteresované štáty musia podniknúť konkrétne kroky na zvýšenie pátracích a záchranných kapacít, na vytvorenie bezpečných vyloďovacích mechanizmov, ako aj bezpečných a regulárnych možností pre migráciu," uvádza sa v stredajšom vyhlásení IOM.

Nestabilná Líbya sa v posledných rokoch stala jednou z hlavných tranzitných krajín pre migrantov z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa za pomoci prevádzačov snažia dostať do krajín EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov: Západ sa na Ukrajine dostal do bodu, odkiaľ niet návratu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny „na rusofóbnu základňu" už dostal „do bodu, z ktorého niet návratu". Budúcnosť ruskej zahraničnej politiky podľa jeho slov tkvie v ukončení dominancie Západu v medzinárodnom živote.

Lavrov sa takto vyjadril v prejave v ruskej Štátnej dume, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian. Politika Západu podľa jeho slov spočíva už mnoho rokov v „obmedzovaní (vplyvu) Ruska" vrátane rozširovania hraníc NATO a „premeny bratskej Ukrajiny na protiruskú, rusofóbnu vojenskú základňu".

Nemecko, Francúzsko a Poľsko zároveň šéf ruskej diplomacie obvinil zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu", ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami".

„V našej aktualizovanej koncepcii zahraničnej politiky budeme hovoriť o potrebe ukončiť monopol Západu na vytváranie rámca pre medzinárodný život, ktorý by sa mal odteraz určovať nie v jeho sebeckých záujmoch, ale na spravodlivom, univerzálnom základe rovnováhy záujmov, ako to vyžaduje Charta OSN, ktorá zakotvuje princíp suverénnej rovnosti všetkých štátov," dodal Lavrov.

Na Ukrajine zosadili vo februári 2014 proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010. Zvrhli ho prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane.

Protesty – tzv. euromajdan – vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu. Janukovyča po zosadení na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Chodia len hlasovať, ale berú päťtisíc. Matovič chce výrazne znížiť platy poslancom

Plat poslanca Národnej rady (NR) SR by mohol byť po novom vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Predpokladá to novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorú do parlamentu predložil líder OĽANO Igor Matovič. K platu by mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla peniaze z príspevku strane zo štátneho rozpočtu.

V súčasnosti je plat poslanca vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Matovič navrhuje, aby sa plat poslanca znížil trojnásobne. Návrh sa týka aj súčasných poslancov.

Strana, ktorá by vyplácala príspevok na plat poslanca, by bola podľa návrhu povinná v posledný deň mesiaca zverejniť na svojom webe informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený tento príspevok k platu poslanca, jeho výšku a dôvody, z ktorých mu bol príspevok vyplatený. Návrh by mohol byť účinný od 1. júna.

Výška poslaneckého platu za rok 2022 bola 3270 eur. K nemu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostával v roku 2022 ešte 2180 eur, poslanec z iného kraja mal v minulom roku paušálne náhrady vo výške 2544 eur. K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky, tie dostávajú predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov.

Matovič argumentuje, že príspevok politickým stranám je voči nim zbytočne štedrý. „Zároveň platí, že ľudia cítia veľký pocit nespravodlivosti, ak na vlastné oči vidia poslancov, ktorí nevykazujú žiadnu reálnu aktivitu, zjavne chodia len na hlasovania, ale berú zhruba päťtisícový plat," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.