Európania veria, že vojna proti Ukrajine je útokom na celú Európu a Ukrajinci bojujú aj za mier a prosperitu starého kontinentu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky naprieč členskými krajinami EÚ, ktorý zrealizovala nezávislá platforma eupinions.
Takmer rok od ruskej invázie na Ukrajinu je 61 percent Európanov presvedčených, že Kyjev vo vojne zvíťazí.
O niečo skeptickejší od priemeru sú samotní Nemci – len 55 percent opýtaných očakáva, že Ukrajina dokáže zatlačiť ruského agresora. Najmenej opýtaných (51 percent) si to myslí v Taliansku. Zato Poliaci sú obzvlášť optimistickí – až 81 percent očakáva víťazstvo Ukrajiny.
Ukrajina vyhrá vojnu. Foto: Bertelsmann Stiftung
Presvedčenie, že zodpovednosť za vojnu na Ukrajine nesie Rusko, vyjadrilo 66 percent účastníkov prieskumu. Jedenásť percent verí, že sú zodpovedné Spojené štáty, päť percent verí, že NATO a päť percent obviňuje aj Ukrajinu. Tri štvrtiny opýtaných tvrdia, že len Ukrajinci sa môžu rozhodnúť, kedy budú bojovať a kedy vyjednávať.
Je to vojna medzi Ruskom a Európou
V prieskume, ktorý bol zverejnený v spolupráci s Nadáciou Kráľa Baudouina (KBF), 68 percent opýtaných uviedlo, že ruská útočná vojna sa ich týka, lebo je útokom na celú Európu.
Väčšina respondentov tvrdí, že Ukrajina bojuje aj za obhajobu spoločných európskych hodnôt. S tvrdením, že Ukrajinci bojujú aj za slobodu, mier a prosperitu Európy, súhlasí 62 percent účastníkov prieskumu.
"Táto jednota je dôležitým signálom," povedala šéfka platformy eupinions Isabell Hoffmannová z Bertelsmannovej nadácie. "Spoločné hodnoty sú základom podpory poskytovanej Ukrajine zo strany EÚ a jej členských štátov," zdôraznila. Dodala, že "čím dlhšie sa vojna bude vliecť, tým podstatnejšie je, aby Ukrajinci vedeli, že väčšina občanov EÚ uznáva ich úspechy".
Najväčšie odlišnosti výsledky prieskumu ukázali v otázke účinnosti sankcií voči Rusku. Zatiaľ čo štyridsať percent ľudí ich považuje za efektívny nástroj, rovnaký počet ich vníma ako neúčinné. Okolo dvadsať percent opýtaných nemá vo veci jednoznačný názor. Najvýraznejšie sa skepsa prejavuje u Nemcov, z ktorých si iba 36 percent myslí, že sankcie sú užitočné, zatiaľ čo 48 percent si to nemyslí.
Považujete sankcie za užitočné, neužitočné alebo sa neviete vyjadriť Foto: Bertelsmann Stiftung
Európania sú veľmi neistí
Vo všeobecnosti sa Európania v súčasnosti cítia pod veľkým tlakom. Až 66 percent je veľmi neistých: myslia si, že svet je dnes nebezpečný a v minulosti bol oveľa lepším miestom. Ďalších 28 percent súhlasí s jedným z týchto tvrdení. Len šesť percent popiera oboje.
"Úroveň neistoty je v súčasnosti mimoriadne vysoká. Vzhľadom na brutalitu vojny, jej dosahy a situáciu všeobecného ohrozenia sa tomu nemožno čudovať. Skutočne pozoruhodné však je, že vysoko neistí sú Ukrajinci ako aj všetci občania v rámci EÚ," vysvetľuje Hoffmannová.
"Naše údaje nenaznačujú, že by túto vysokú mieru neistoty sprevádzalo oslabenie podpory Ukrajiny v jej boji za nezávislosť a sebaurčenie," dodala šéfka platformy
Spojené štáty poskytnú Česku v rámci vojenskej spolupráce ďalších 200 miliónov dolárov (takmer 187 miliónov eur) na modernizáciu armády. Vo štvrtok to oznámil nový veľvyslanec USA v Česku Bijan Sabet, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Tieto peniaze sú určené na posilnenie kapacity Česka na odstrašovanie, obranu proti zvýšenej hrozbe z Ruska a na pomoc pri nahradení vojenských kapacít, ktoré Česká republika poskytla alebo poskytne Ukrajine," uviedol Sabet na svojej prvej oficiálnej tlačovej konferencii.
Ide o ďalšiu finančnú podporu zo strany USA. Na jeseň minulého roka Česku prisľúbili 106 miliónov dolárov.
Podľa veľvyslanca by to malo posilniť spojenectvo medzi ČR a Spojenými štátmi. Ambasádor tiež Česko pochválil za pomoc, ktorú poskytlo Ukrajine či ukrajinským utečencom. Dodal, že obe krajiny budú Ukrajine naďalej pomáhať.
Sabet je veľvyslancom USA v Česku oficiálne od stredy, keď odovzdal poverovacie listiny českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Pozícia amerického veľvyslanca v Prahe bola dva roky neobsadená. Sabetov predchodca Stephen King z funkcie odišiel s nástupom prezidenta Joea Bidena začiatkom roka 2021. Sabet za svoje priority označil oblasti demokracie, bezpečnosti a energetiky.
Americký ekonóm David Malpass odstúpi z postu prezidenta Svetovej banky. Organizácia združujúca 189 krajín v stredu oznámila, že Malpass vo funkcii skončí k 30. júnu, i keď jeho päťročné funkčné obdobie by trvalo až do apríla 2024.
Šesťdesiatšesťročný ekonóm, ktorý predtým pôsobil na americkom ministerstve financií, vo vyhlásení uviedol, že sa rozhodol zamerať na nové výzvy.
V čase, keď nastúpil na post šéfa Svetovej banky bol pritom kritikom tejto inštitúcie, pretože sa podľa neho príliš zameriavala na vlastnú expanziu, miesto svojho kľúčového poslania, ktorým je boj proti chudobe.
Podľa Clemence Landersovej z Centra pre globálny rozvoj vo Washingtone, Malpass ako šéf Svetovej banky venoval značnú energiu pomoci rozvojovým krajinám s dlhmi, no zároveň podľa nej banka „prenechala veľa priestoru“ sesterskej agentúre, Medzinárodnému menovému fondu a regionálnym rozvojovým agentúram.
„Je jednoducho dosť veľa vecí, ktoré Svetová banka trochu premeškala,“ skonštatovala a pripomenula napríklad kritiku, že organizácia nebola dosť agresívna pri podpore projektov na boj proti klimatickej zmene alebo v pomoci chudobným krajinám získať prístup k vakcínam proti COVID-19.
Čína vo štvrtok uvalila obchodné a investičné sankcie na amerických vojenských dodávateľov Lockheed Martin a Raytheon za dodávky zbraní Taiwanu. Peking tak zvyšuje úsilie o izoláciu Taiwanu, ktorý považuje za súčasť svojho územia. Informuje o tom správa agentúry AP.
Čínske ministerstvo obchodu uviedlo, že tieto spoločnosti nesmú do Číny dovážať tovar ani v krajine investovať.
Nie je úplne jasné, aký vplyv môžu mať sankcie na Lockheed Martin a Raytheon. Spojené štáty totiž zakazujú predaj väčšiny vojenských technológií do Číny, ale niektorí vojenskí dodávatelia majú aj civilné divízie pôsobiace v leteckom priemysle a na ďalších trhoch.
Taiwan a Čína sa rozdelili v roku 1949 po občianskej vojne. Ostrov nikdy nebol súčasťou Čínskej ľudovej republiky, ale komunistická strana tvrdí, že je povinná zjednotiť ho s pevninou, v krajnom prípade aj silou.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina by sa do ruskej ofenzívy na Ukrajine zapojila jedine v tom prípade, že by na ňu zaútočila ukrajinská armáda. Informuje o tom správa agentúry AFP.
"Som pripravený bojovať z územia Bieloruska spoločne s Rusmi len v jednom prípade: ak čo i len jeden vojak (z Ukrajiny) vstúpi na naše územie so zbraňou a úmyslom zabíjať mojich ľudí," povedal Lukašenko podľa agentúry Belta na tlačovej konferencii v Minsku pred zahraničnými novinármi.
"Ak spáchajú agresiu proti Bielorusku, reakcia bude veľmi tvrdá a vojna nadobudne úplne iný charakter," citovala Lukašenka stanica Sky News.
Bieloruský líder tiež uviedol, že v piatok sa plánuje stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Počas ruskej invázie na Ukrajinu Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.
Agentúra Reuters pripomína, že Lukašenko už viackrát poprel obvinenia Kyjeva a Západu, že Bielorusko by mohlo byť zatiahnuté do vojny na Ukrajine na strane Moskvy.
Súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Vo štvrtok to pre TASR uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Dianie v parlamente pripomína skôr chaos než zodpovednú správu vecí verejných," skonštatovala hlava štátu. Obracia sa zároveň na politických lídrov, aby sa postarali o nápravu.
Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra. V posledný januárový deň o tom rozhodli poslanci Národnej rady SR.
Opozícia žiadala skorší, májový, respektíve júnový termín volieb, za konanie volieb do konca prvej polovice roka sa najskôr prihovárala aj prezidentka. Bola však ochotná akceptovať aj septembrový termín, ak by bol jediným, na ktorom by sa našiel potrebný konsenzus a hlasy v parlamente.
Hlasy o konaní volieb v skoršom termíne ako na konci septembra však neutíchajú, v stredu (15. 2.) ho označili za potrebný aj bývalí prezidenti SR.
S návrhom na konanie volieb 24. júna iniciovala mimoriadnu schôdzu strana Smer-SD. Rokovanie sa má začať popoludní.
Sulík: Veď sme sa predsa dohodli na septembri. Čaputová koná podľa Ficovho želania
Šéfa opozičnej SaS Richarda Sulíka vyhlásenie prezidentky prekvapilo. Tvrdí, že dohoda na voľbách 30. septembra sa urobila aj s ňou. Nevidí dôvod meniť dohodu na septembrovom termíne, čo bol kompromis strán bývalej koalície.
Poslanci SaS sa zároveň nezúčastnia na rokovaní o júnovom termíne volieb, ktoré inicioval Smer-SD. „Neviem, prečo sa prezidentka rozhodla konať tak, ako si želá Robert Fico, každopádne 30. september je kompromisný termín,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii Sulík.
„Pokiaľ nie je evidentný pochopiteľný dôvod meniť už raz urobené rozhodnutie, zvykneme dohody dodržať,“ skonštatoval a odvolal sa na dohodu strán OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina na septembrovom termíne volieb. „Všetky projekty, ktoré sa plánujú na voľbách zúčastniť, majú dostatok času na prípravu,“ dodal.
Matovič je šašo
Prezidentka má podľa Sulíka možnosť nepodpísať všetky zákony, ak s nimi nesúhlasí. Lídra OĽaNO Igora Matoviča a jeho posledné návrhy označil za šaša. „Treba ho nechať vymýšľať jednu hlúposť za druhou, aby celý národ pochopil, že takýto šašo do parlamentu nepatrí,“ povedal s tým, že do parlamentu treba voliť ľudí, ktorí majú základnú súdnosť. Myslí si, že v NR SR momentálne prechádzajú aj dobré návrhy. Nevidí dôvod na skorší termín volieb len preto, že si to želá Smer-SD alebo prezidentka.
O júnovom termíne síce rokovať môžeme, no platí, že dohodnutí sme na septembri
Sulík súhlasí s júnovým termínom a môže o ňom rokovať, ale zatiaľ je podľa neho dohoda na septembri. Na zmenu názoru potrebuje Sulík uchopiteľný dôvod a mimoriadna schôdza iniciovaná Smerom-SD ním podľa neho nie je.
Poslanci SaS podľa Sulíka nepodporia ani otvorenie schôdze týkajúcej sa stíhačiek MiG-29, ktoré by Slovensko mohlo dať Ukrajine. Nepovedal, či aj zvyšok bývalej koalície nepodporí túto schôdzu. „Zo strednodobého hľadiska pre SR nie sú tieto lietadlá použiteľné, boli nahradené F16-kami. Ak bude vyjasnená právna stránka veci, dajme migy k dispozícii Ukrajine,“ vyhlásil Sulík.
Matovič: Prezidentka sa riadi prieskumom
Prezidentka Zuzana Čaputová sa pri zmene názoru na termín predčasných parlamentných volieb riadi prieskumom. Tvrdí to líder OĽaNO Igor Matovič. Vyhlásil, že hoci prezidentka bola najprv za skorší termín volieb, následne iniciatívne prišla s tým, že vie žiť so septembrom. "To, že sú voľby v septembri, je jej zásluha. To, že ju to dodatočne mrzí, pretože si pozrela nejaký prieskum, to mi je ľúto," povedal v parlamente novinárom. Dodal, že prezidentka "všetko robí podľa prieskumu".
Klub OĽaNO otvorenie schôdze nepodporí
Poslanecký klub OĽaNO avizoval, že nepodporí otvorenie mimoriadnej schôdze k zmene termínu volieb. Podľa slov svojho hovorcu Matúša Bystrianskeho hnutie nerozumie "otočke" prezidentky. "Vyhovárať sa na prípadnú poslaneckú iniciatívu poslancov nie je zo strany prezidentky poctivé, keďže skorší termín nezabráni žiadnej poslaneckej iniciatíve a hlavne ona ako prezidentka má pri každom návrhu v rukách právo veta," uviedlo OĽaNO. Podotklo, že prezidentka takto zbytočne vnáša chaos do spoločnosti a nahráva opozícii.
Za ľudí: Cirkus Smeru o júnovom termíne volieb nebudeme podporovať
Strana Za ľudí uviedla, že nebude v žiadnom prípade podporovať "cirkus" Smeru v súvislosti s iniciovaním júnového termínu predčasných parlamentných volieb. "Okrem toho, z hľadiska legislatívnej smršte je úplne jedno, či voľby budú v júni alebo v septembri, pretože všetky dôležité parlamentné schôdze prebehnú do júna. Nevidíme dôvod, aby sme v strane Za ľudí robili komparz Smeru pri akýchkoľvek jeho návrhoch," uviedli z tlačového oddelenia strany.
Pellegrini apeluje na voľby v júni, vyzval prezidentku, aby prišla do parlamentu
Poslanec NR SR a šéf hlasu Peter Pellegrini vyzval strany i ostatných poslancov, aby prehodnotili svoj postoj a podporili júnový termín predčasných volieb. Urobil tak na štvrtkovej tlačovej konferencii. Podotkol, že aj vďaka predošlému postoju prezidentky SR Zuzany Čaputovej vláda schválila septembrový termín volieb. Vyzval ju, aby popoludní o 14.00 h vystúpila pred poslancami. Ak sa popoludní neotvorí mimoriadna schôdza k termínu volieb, mala by podľa neho prezidentka radšej menovať úradnícku vládu
"Chcem požiadať prezidentku, aby využila svoje právo kedykoľvek predstúpiť pred parlament a prihovoriť sa poslancom NR SR. Chcem ju požiadať a vyzvať, aby sem o 14.00 h prišla, aby sa prihovorila poslancom predtým, ako sa bude rokovať o otvorení mimoriadnej schôdze o skrátení volebného obdobia, a aby požiadala poslancov aj váhou svojho úradu a osobnosti, aby sa schôdza otvorila," apeloval Pellegrini na prezidentku. Vyzval ju, aby bola rázna, ak to myslí vážne. Vláde by mala podľa neho jasne odkázať, že ak to takto pôjde ďalej, vymenuje úradnícku vládu. Apeluje aj na vetovanie "parlamentných bludov" a vracanie návrhov do NR SR.
Okrem toho hlavu štátu vyzval, aby si predvolala predsedu SaS Richarda Sulíka a aby s ním hovorila o podpore júnového termínu. Ten je podľa Pellegriniho momentálne jazýčkom na váhach. Kritizoval pritom postoj SaS. Jej líder už totiž avizoval, že liberáli nepodporia mimoriadnu schôdzu k termínu predčasných volieb.
Fico: Prezidentka by mala okamžite pristúpiť k vymenovaniu úradníckej vlády
Prezidentka Zuzana Čaputová by mala okamžite pristúpiť k vymenovaniu úradníckej vlády. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásil predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico. Ako ďalej povedal, je evidentné, že poslanci bývalej vládnej koalície nechcú pristúpiť k skoršiemu termínu predčasných volieb, ako je 30. september. Sama Čaputová pritom podľa Fica v minulosti tvrdila, že v prípade, že voľby nebudú v prvom polroku 2023, vymenuje úradnícku vládu.
„My trváme na tom, že najsprávnejším termínom na konanie volieb, pretože voľby sú nástrojom na riešenie ústavných kríz, nie nástrojom na ich prehlbovanie, je 24. jún," zdôraznil Fico. Pokiaľ by mala súčasná vláda vládnuť až do konca septembra, bola by to podľa neho totálna katastrofa. „Neviem si predstaviť niečo horšie," skonštatoval šéf Smeru.
Pri zostavovaní úradníckej vlády by podľa Fica mala prezidentka konzultovať rozhodujúcich hráčov na politickej scéne. „Chceme vedieť, ako to má vyzerať, čo bude, kde bude, ale prezidentka by mala dať najavo zločincom vo vládnej koalícii, že je pripravená ísť do úradníckej vlády," dodal Fico.
Matovič: Ak by reálne hrozila úradnícka vláda, dohodli by sme voľby čo najskôr
Ak by reálne hrozilo, že prezidentka vymenuje úradnícku vládu, podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča by sa všetky strany dohodli na čo najskoršom termíne predčasných volieb. "Nikto nechce, aby si tu prezidentka urobila úradnícku vládu z politikov z Progresívneho Slovenska, ktorí nemajú žiadnu legitimitu," vyhlásil Matovič.
Ak by OĽaNO po vymenovaní úradníckej vlády hlasovalo za skorší termín volieb, SaS by s tým nemala problém. Líder strany Richard Sulík však tvrdí, že treba dodržiavať dohody, čiže aj dohodu na 30. septembri.
Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu plán na uzavretie komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila desaťročia trvajúci konflikt oboch krajín o región Náhorný Karabach. Oznámil to vo štvrtok arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorého citovala agentúra AFP.
Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach, horskú oblasť Azerbajdžanu obývanú prevažne Arménmi, už dve vojny. Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia.
Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné. Pašinjan vo štvrtok oznámil, že Jerevan tento týždeň ukončil "ďalšiu fázu prípravy projektu mierovej dohody a nadviazania (diplomatických) vzťahov" s Baku.
"Azerbajdžanu bol odovzdaný projekt komplexnej dohody," povedal prezident na štvrtkovom zasadnutí arménskej vlády. Ak bude dokument pre Azerbajdžan akceptovateľný a podpísaný, mal by podľa Pašinjana "priniesť trvalý mier".
Toto vyhlásenie prichádza v období, keď medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie, a to pre azerbajdžanskú blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.
Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo informácie z nedávno zverejnenej správy OSN, že šéfom teroristickej siete al-Káida je egyptský extrémista Sajf Ádil, ktorý by sa mal nachádzať v Iráne. Informuje o tom správa agentúry DPA.
"Čo sa týka jeho prítomnosti (v Iráne), poskytovanie útočiska al-Káide je ďalším príkladom rozsiahlej (iránskej) podpory terorizmu, destabilizujúcich aktivít na Blízkom východe i mimo neho," povedal novinárom hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.
Šesťdesiatdvaročný Ádil, bývalý príslušník egyptských špeciálnych síl, bol dlhodobo tipovaný ako najpravdepodobnejší kandidát na nástupcu Ajmana Zawahrího, ktorý bol vlani zabitý počas amerického vzdušného útoku v afganskej metropole Kábul.
K oficiálnemu potvrdeniu tejto skutočnosti zo strany al-Káidy však doposiaľ nedošlo.
V tohtotýždňovej správe výboru Bezpečnostnej rady OSN pre monitorovanie sankcií uvalených na džihádistické organizácie sa uvádza, že Sajf Ádil sa stal faktickým vodcom al-Káidy. Táto skutočnosť však nebola oficiálne deklarovaná, vzhľadom na politickú citlivosť celej záležitosti: konkrétne pre ohľady voči Iránu, kde sa Ádil zrejme nachádza, a afganskému vládnucemu hnutiu Taliban, ktoré oficiálne nepriznalo smrť Zawahrího pri vlaňajšom útoku dronu v Kábule.
Egypťan Zawahrí sa na čelo al-Káidy dostal ešte v roku 2011 po smrti Usámu bin Ládina, ktorého zabili americké špeciálne jednotky v jeho úkryte v Pakistane, pripomína AP.
Ádil je západnými predstaviteľmi považovaný za hrozbu pre jeho organizačné schopnosti a odhodlanie, ktorými si získal rešpekt v kruhoch islamistických extrémistov.
Svoju kariéru začal ešte v egyptskej odnoži organizácie Islamský džihád v 80. rokoch. Pripisuje sa mu zodpovednosť za útoky na americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike z roku 1998, ktorými odštartovali globálne teroristické aktivity al-Káidy. Americké ministerstvo spravodlivosti ponúka za informácie vedúce k jeho zadržaniu odmenu desať miliónov dolárov.
Do Nemecka prišlo v roku 2022 v dôsledku ruskej invázie približne 1,1 milióna ľudí z Ukrajiny. Vo štvrtkovej tlačovej správy to uviedol nemecký štatistický úrad (Destatis).
Počet imigrantov z Ukrajiny, ktorí v Nemecku za rok 2022 aj zostali (962-tisíc), je vyšší než 834-tisíc nelegálnych migrantov, ktorí prišli zo Sýrie, Afganistanu a Iraku počas predošlých utečeneckých vĺn v rokoch 2014 až 2016.
Dve tretiny (68 percent) z Ukrajincov, ktorí našli útočisko v Nemecku, pricestovalo od vlaňajšieho marca do mája, čiže počas prvých troch mesiacov vojny.
Podľa údajov z minulého októbra boli Ukrajinci v Nemecku po občanoch Turecka druhou najväčšou skupinou cudzincov. Najvyšší podiel Ukrajincov vzhľadom na celkovú populáciu evidujú v Berlíne a Hamburgu. Naopak, najnižší je ich podiel v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko; nasledujú Bavorsko, Brémy a Porýnie-Falcko.
Počet ľudí s ukrajinským občianstvom žijúcich v Nemecku stúpol od januára do októbra 2022 viac než sedemnásobne – zo 138-tisíc na 1,02 milióna. Spomedzi utečencov tvoria 63 percent ženy a dievčatá a 35 percent predstavujú deti a mládež do 18 rokov.
Okrem vysokého počtu prisťahovalcov z Ukrajiny sa podľa spolkového štatistického úradu najmä od mája 2022 zvýšil aj počet tých, čo sa vrátili na Ukrajinu. Za vlaňajšok bolo evidovaných 139-tisíc návratov z Nemecka na Ukrajinu.
Odborníci upozorňujú, že je vhodné odkladať si každý mesiac desať percent príjmu a optimálna rezerva, ktorú by sme mali mať na účte pre prípad krátkodobého výpadku príjmov alebo na neočakávané výdavky, je vo výške niekoľkých mesačných príjmov. Iba sporenie však v časoch vysokej inflácie nestačí a zvyšok majetku treba pred infláciou ochrániť. Pre mnohých ľudí je ideálnou možnosťou investovanie do fondov, upozornil odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Group SK Igor Neštepný.
Príčinou nedostatku financií nebýva len prudké zdražovanie a nižší zárobok. Dôvodom sú tiež nesprávne finančné návyky a skryté plytvanie držaním financií na bežných aj na sporiacich účtoch. Pri inflácii pätnásť percent bude mať o rok každých sto eur o 15 eur nižšiu kúpnu silu. "Stačí mať na dosah sumu, ktorá pokryje trojmesačné výdavky. Zvyšok majetku je potrebné pred infláciou ochrániť," pripomenul Neštepný. Najväčšou chybou je podľa neho neinvestovať.
Neexistuje pritom nevhodné obdobie, práve naopak, malo by byť pevnou súčasťou každého finančného plánu. Mnohých ale odrádzajú predsudky, že na investovanie musia byť bohatí. "Existujú investičné plány už aj od 30 eur mesačne. Hlavné slovo má vždy čas a dĺžka investičného horizontu. Dlhodobé investovanie do akcií prináša priemerné zhodnotenie sedem až deväť percent ročne (p.a.). Napríklad priemerné zhodnotenie indexu S&P 500 za posledných 20 rokov je 7,7 percenta. Pri investovanej sume 10-tisíc eur na dobu 15 rokov a pri očakávanom zhodnotení osem percent p. a. sme získali 25 600 eur, a to už aj po odpočítaní nákladov," vysvetľuje odborník. Pri desiatich rokoch by mala byť hodnota investície okolo 17 900 eur a pri piatich rokoch 12 500 eur.
Dôležitá je dĺžka investovania. Dlhoročná prax podľa Neštepného ukazuje, že pri dostatočne dlhom investičnom horizonte bude investícia s vysokou pravdepodobnosťou zisková. Dôkazom je história WallStreet, kde niet 20-ročného obdobia, na konci ktorého by bol akciový index S&P 500 nižšie ako na jeho začiatku. Neznamená to však, že investíciu musí klient držať minimálne 20 rokov, aby dosiahol požadovaný zisk.
Riziko investovania zníži diverzifikácia alebo rozloženie investície. "To znamená, že nekupujem akcie jednej spoločnosti alebo desiatok spoločností, ale niekoľko stoviek, dokonca až niekoľko tisíc spoločností, ktoré pôsobia na rôznych kontinentoch, ekonomikách sveta a v rôznych sektoroch podnikania," priblížil odborník. Menej skúsení investori by nemali pri kolísaní cien akcií panikáriť. "Treba sa na to pripraviť a nechať čas, nech pracuje vo váš prospech. Mimochodom, každý pokles investície je príležitosť k nákupu, keďže cena akcií je nižšia," dodal Neštepný.
Izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen pricestoval vo štvrtok do ukrajinskej metropoly Kyjev.Ide o prvú návštevu izraelského ministra na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej invázie, oznámil jeho úrad. Informuje o tom správa agentúry AFP.
"Cohen dnes uskutoční oficiálnu návštevu Kyjeva, počas ktorej sa stretne s prezidentom (Volodymyrom) Zelenským a ministrom zahraničných vecí (Dmytrom) Kulebom," uviedol izraelský rezort diplomacie vo vyhlásení vydanom po príchode Cohena do ukrajinského hlavného mesta.
