Na Rusmi okupovanom ukrajinskom polostrove Krym údajne zaznamenali útok bezpilotných lietadiel na mesto Sevastopoľ. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdia to ruskí predstavitelia na tomto území vyčnievajúcom do Čierneho mora.
„Ďalší útok dronov. Zatiaľ boli nad morom zostrelené dva drony,“ povedal na komunikačnej platforme Telegram Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev.
Dodal, že ruské sily a systémy protivzdušnej obrany údajne „pokračujú v odrážaní útoku“ a vyzval miestne obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj.
Veľký raketový útok na výročie vojny
Rusi pripravujú nový masívny raketový útok na 23. až 24. februára. Web Ukrajinská pravda tiež referuje, že to povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.
„Oni (Rusi, pozn.) sa pripravujú a pokúsia sa o ďalší masívny útok 23. alebo 24. februára. Musíme byť v tomto pokojní. Navyše sme na to pripravení,“ povedal Danilov. Tvrdí, že Ukrajina už zažila útoky s použitím 115 až 120 rakiet a ak by sa na prvé výročie vojny uskutočnil ďalší podobný útok, vyrovnala by sa s tým.
V noci zo stredy na štvrtok vypálili ruské sily na Ukrajinu 36 rakiet. Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany dokázali zostreliť 16 z nich.
Európska únia (EÚ) v stredu dala do obehu návrh rezolúcie vyzývajúcej na pokoj zbraní a mier na Ukrajine, o ktorej bude na budúci týždeň pri príležitosti prvého výročia od začiatku ruskej invázie hlasovať Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN).
V 193-člennom svetovom orgáne neexistuje právo veta, takže je podľa agentúry AP jasné, že rezolúciu na konci mimoriadneho zasadnutia 23. februára Valné zhromaždenie prijme. Otázne však je, koľko hlasov za bude mať.
EÚ navrhla rezolúciu v konzultácii s členskými štátmi OSN po tom, ako ju o to požiadala Ukrajina. Cieľom je získať silnú podporu medzinárodného spoločenstva pre mier na Ukrajine v súlade s Chartou OSN, uviedol nemenovaný diplomat EÚ. Charta vyzýva na mierové urovnanie sporov a deklaruje, že všetky krajiny sa zdržia „hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“.
Ukrajina pôvodne chcela, aby Valné zhromaždenie zakotvilo 10-bodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v novembri na samite G20, uviedli diplomati v OSN. Túto myšlienku napokon odložili v prospech širšej a menej podrobnej zmienenej rezolúcie.
Tá okrem iného zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za najzávažnejšie zločiny spáchané na Ukrajine prostredníctvom „spravodlivého a nezávislého vyšetrovania a stíhania na národnej alebo medzinárodnej úrovni“, avšak neobsahuje výzvu na osobitný tribunál na stíhanie ruských vojnových zločinov. Vyzýva členské štáty OSN a medzinárodné organizácie, aby „zdvojnásobili podporu diplomatického úsilia“ o dosiahnutie mieru a podporuje úsilie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a nemenovaných krajín. Opakuje aj predchádzajúcu požiadavku Valného zhromaždenia, aby Rusko „okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské sily“ z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. Tiež vyjadruje poľutovanie nad „zúfalým stavom ľudských práv a humanitárnymi následkami“ ruskej agresie vrátane jej opakovaných útokov na kritickú infraštruktúru s ničivými následkami pre civilistov, vyjadruje „veľké znepokojenie nad vysokým počtom civilných obetí“ a vyzýva na okamžité zastavenie útokov na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, sídla, školy a nemocnice.
Valné zhromaždenie OSN od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára v tejto súvislosti prijalo päť rezolúcií. Tie nie sú právne záväzné, ako uznesenia Bezpečnostnej rady OSN, ale odrážajú svetový názor.
Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent a jeho cena sa dostala najvyššie od polovice augusta 2022. Hodnota celého trhu s kryptomenami stúpla takmer o 85 miliárd dolárov (USD) (79,44 miliardy eur). A to aj napriek plánom vlády USA na sprísnenie regulácie odvetvia.
Bitcoin sa podľa CoinMarketCap okolo 10.45 SEČ predával so ziskom (v priebehu 24 hodín) o 11,16 percenta po 24.616,71 USD. Druhá najväčšia digitálna mena ether vzrástla o 8,72 percenta na 1684,70 USD. Hodnota celého trhu s kryptomenami sa podľa CNBC zvýšila o viac ako 84,8 miliardy USD.
V minulom roku padla hodnoty kryptotrhu takmer o 1,4 bilióna USD, keď odvetvie zasiahli turbulencie a bankroty, čo zavŕšil kolaps veľkej kryptomenovej burzy FTX. Negatívny vplyv na kryptomeny malo aj zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré znížilo rizikový apetít investorov.
Epidémiu žltačky evidujú hygienici na košickom sídlisku Luník IX. Od decembra minulého roka zaznamenali už 109 laboratórne potvrdených prípadov vírusovej žltačky typu A.
"Viac ako dve tretiny potvrdených prípadov boli aktívne vyhľadané v ohniskách nákazy ako výsledok nariadeného lekárskeho dohľadu u kontaktov pozitívnych osôb. Najviac prípadov ochorenia bolo zaznamenaných vo vekovej skupine päťročných až deväťročných detí," uviedla pre TASR vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Košiciach Veronika Tarkovská.
V rámci opatrení osobám, ktoré sa s chorými kontaktovali, nariadili lekársky dohľad pozostávajúci zo sledovania zdravotného stavu a aktívnej imunizácie podaním očkovacej látky proti vírusovej hepatitíde typu A.
V predškolských a školských zariadeniach, ktoré navštevovali choré deti, regionálny hygienik určil rozsah a spôsob vykonávania dezinfekcie. "Výskyt vírusovej hepatitídy typu A u detí, respektíve žiakov navštevujúcich školské zariadenia nie je dôvodom na prerušenie prevádzky týchto zariadení, tunajší úrad takéto opatrenie nenariadil a ani neodporučil," informovala vedúca odboru hygieny detí a mládeže RÚVZ Jana Kollárová.
Žltačka patrí medzi ochorenia označované za takzvaných chorobu špinavých rúk. "Vzhľadom na skutočnosť, že ide o ochorenie s dlhou inkubačnou dohodou (priemerne 28 dní, maximálne 50 dní) a prenosné fekálno-orálnou cestou, základným preventívnym opatrením je dôsledné, dostatočne dlhé a časté umývanie rúk pod tečúcou pitnou vodou, umývanie ovocia a zeleniny konzumovaných v surovom stave, dostatočná tepelná úprava potravín a pitie pitnej vody," uviedli hygienici.
Európania veria, že vojna proti Ukrajine je útokom na celú Európu a Ukrajinci bojujú aj za mier a prosperitu starého kontinentu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky naprieč členskými krajinami EÚ, ktorý zrealizovala nezávislá platforma eupinions.
Takmer rok od ruskej invázie na Ukrajinu je 61 percent Európanov presvedčených, že Kyjev vo vojne zvíťazí.
O niečo skeptickejší od priemeru sú samotní Nemci – len 55 percent opýtaných očakáva, že Ukrajina dokáže zatlačiť ruského agresora. Najmenej opýtaných (51 percent) si to myslí v Taliansku. Zato Poliaci sú obzvlášť optimistickí – až 81 percent očakáva víťazstvo Ukrajiny.
Ukrajina vyhrá vojnu. Foto: Bertelsmann Stiftung
Presvedčenie, že zodpovednosť za vojnu na Ukrajine nesie Rusko, vyjadrilo 66 percent účastníkov prieskumu. Jedenásť percent verí, že sú zodpovedné Spojené štáty, päť percent verí, že NATO a päť percent obviňuje aj Ukrajinu. Tri štvrtiny opýtaných tvrdia, že len Ukrajinci sa môžu rozhodnúť, kedy budú bojovať a kedy vyjednávať.
Je to vojna medzi Ruskom a Európou
V prieskume, ktorý bol zverejnený v spolupráci s Nadáciou Kráľa Baudouina (KBF), 68 percent opýtaných uviedlo, že ruská útočná vojna sa ich týka, lebo je útokom na celú Európu.
Väčšina respondentov tvrdí, že Ukrajina bojuje aj za obhajobu spoločných európskych hodnôt. S tvrdením, že Ukrajinci bojujú aj za slobodu, mier a prosperitu Európy, súhlasí 62 percent účastníkov prieskumu.
"Táto jednota je dôležitým signálom," povedala šéfka platformy eupinions Isabell Hoffmannová z Bertelsmannovej nadácie. "Spoločné hodnoty sú základom podpory poskytovanej Ukrajine zo strany EÚ a jej členských štátov," zdôraznila. Dodala, že "čím dlhšie sa vojna bude vliecť, tým podstatnejšie je, aby Ukrajinci vedeli, že väčšina občanov EÚ uznáva ich úspechy".
Najväčšie odlišnosti výsledky prieskumu ukázali v otázke účinnosti sankcií voči Rusku. Zatiaľ čo štyridsať percent ľudí ich považuje za efektívny nástroj, rovnaký počet ich vníma ako neúčinné. Okolo dvadsať percent opýtaných nemá vo veci jednoznačný názor. Najvýraznejšie sa skepsa prejavuje u Nemcov, z ktorých si iba 36 percent myslí, že sankcie sú užitočné, zatiaľ čo 48 percent si to nemyslí.
Považujete sankcie za užitočné, neužitočné alebo sa neviete vyjadriť Foto: Bertelsmann Stiftung
Európania sú veľmi neistí
Vo všeobecnosti sa Európania v súčasnosti cítia pod veľkým tlakom. Až 66 percent je veľmi neistých: myslia si, že svet je dnes nebezpečný a v minulosti bol oveľa lepším miestom. Ďalších 28 percent súhlasí s jedným z týchto tvrdení. Len šesť percent popiera oboje.
"Úroveň neistoty je v súčasnosti mimoriadne vysoká. Vzhľadom na brutalitu vojny, jej dosahy a situáciu všeobecného ohrozenia sa tomu nemožno čudovať. Skutočne pozoruhodné však je, že vysoko neistí sú Ukrajinci ako aj všetci občania v rámci EÚ," vysvetľuje Hoffmannová.
"Naše údaje nenaznačujú, že by túto vysokú mieru neistoty sprevádzalo oslabenie podpory Ukrajiny v jej boji za nezávislosť a sebaurčenie," dodala šéfka platformy
Spojené štáty poskytnú Česku v rámci vojenskej spolupráce ďalších 200 miliónov dolárov (takmer 187 miliónov eur) na modernizáciu armády. Vo štvrtok to oznámil nový veľvyslanec USA v Česku Bijan Sabet, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Tieto peniaze sú určené na posilnenie kapacity Česka na odstrašovanie, obranu proti zvýšenej hrozbe z Ruska a na pomoc pri nahradení vojenských kapacít, ktoré Česká republika poskytla alebo poskytne Ukrajine," uviedol Sabet na svojej prvej oficiálnej tlačovej konferencii.
Ide o ďalšiu finančnú podporu zo strany USA. Na jeseň minulého roka Česku prisľúbili 106 miliónov dolárov.
Podľa veľvyslanca by to malo posilniť spojenectvo medzi ČR a Spojenými štátmi. Ambasádor tiež Česko pochválil za pomoc, ktorú poskytlo Ukrajine či ukrajinským utečencom. Dodal, že obe krajiny budú Ukrajine naďalej pomáhať.
Sabet je veľvyslancom USA v Česku oficiálne od stredy, keď odovzdal poverovacie listiny českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Pozícia amerického veľvyslanca v Prahe bola dva roky neobsadená. Sabetov predchodca Stephen King z funkcie odišiel s nástupom prezidenta Joea Bidena začiatkom roka 2021. Sabet za svoje priority označil oblasti demokracie, bezpečnosti a energetiky.
Americký ekonóm David Malpass odstúpi z postu prezidenta Svetovej banky. Organizácia združujúca 189 krajín v stredu oznámila, že Malpass vo funkcii skončí k 30. júnu, i keď jeho päťročné funkčné obdobie by trvalo až do apríla 2024.
Šesťdesiatšesťročný ekonóm, ktorý predtým pôsobil na americkom ministerstve financií, vo vyhlásení uviedol, že sa rozhodol zamerať na nové výzvy.
V čase, keď nastúpil na post šéfa Svetovej banky bol pritom kritikom tejto inštitúcie, pretože sa podľa neho príliš zameriavala na vlastnú expanziu, miesto svojho kľúčového poslania, ktorým je boj proti chudobe.
Podľa Clemence Landersovej z Centra pre globálny rozvoj vo Washingtone, Malpass ako šéf Svetovej banky venoval značnú energiu pomoci rozvojovým krajinám s dlhmi, no zároveň podľa nej banka „prenechala veľa priestoru“ sesterskej agentúre, Medzinárodnému menovému fondu a regionálnym rozvojovým agentúram.
„Je jednoducho dosť veľa vecí, ktoré Svetová banka trochu premeškala,“ skonštatovala a pripomenula napríklad kritiku, že organizácia nebola dosť agresívna pri podpore projektov na boj proti klimatickej zmene alebo v pomoci chudobným krajinám získať prístup k vakcínam proti COVID-19.
Čína vo štvrtok uvalila obchodné a investičné sankcie na amerických vojenských dodávateľov Lockheed Martin a Raytheon za dodávky zbraní Taiwanu. Peking tak zvyšuje úsilie o izoláciu Taiwanu, ktorý považuje za súčasť svojho územia. Informuje o tom správa agentúry AP.
Čínske ministerstvo obchodu uviedlo, že tieto spoločnosti nesmú do Číny dovážať tovar ani v krajine investovať.
Nie je úplne jasné, aký vplyv môžu mať sankcie na Lockheed Martin a Raytheon. Spojené štáty totiž zakazujú predaj väčšiny vojenských technológií do Číny, ale niektorí vojenskí dodávatelia majú aj civilné divízie pôsobiace v leteckom priemysle a na ďalších trhoch.
Taiwan a Čína sa rozdelili v roku 1949 po občianskej vojne. Ostrov nikdy nebol súčasťou Čínskej ľudovej republiky, ale komunistická strana tvrdí, že je povinná zjednotiť ho s pevninou, v krajnom prípade aj silou.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina by sa do ruskej ofenzívy na Ukrajine zapojila jedine v tom prípade, že by na ňu zaútočila ukrajinská armáda. Informuje o tom správa agentúry AFP.
"Som pripravený bojovať z územia Bieloruska spoločne s Rusmi len v jednom prípade: ak čo i len jeden vojak (z Ukrajiny) vstúpi na naše územie so zbraňou a úmyslom zabíjať mojich ľudí," povedal Lukašenko podľa agentúry Belta na tlačovej konferencii v Minsku pred zahraničnými novinármi.
"Ak spáchajú agresiu proti Bielorusku, reakcia bude veľmi tvrdá a vojna nadobudne úplne iný charakter," citovala Lukašenka stanica Sky News.
Bieloruský líder tiež uviedol, že v piatok sa plánuje stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Počas ruskej invázie na Ukrajinu Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.
Agentúra Reuters pripomína, že Lukašenko už viackrát poprel obvinenia Kyjeva a Západu, že Bielorusko by mohlo byť zatiahnuté do vojny na Ukrajine na strane Moskvy.
Súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Vo štvrtok to pre TASR uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Dianie v parlamente pripomína skôr chaos než zodpovednú správu vecí verejných," skonštatovala hlava štátu. Obracia sa zároveň na politických lídrov, aby sa postarali o nápravu.
Predčasné parlamentné voľby sa majú konať 30. septembra. V posledný januárový deň o tom rozhodli poslanci Národnej rady SR.
Opozícia žiadala skorší, májový, respektíve júnový termín volieb, za konanie volieb do konca prvej polovice roka sa najskôr prihovárala aj prezidentka. Bola však ochotná akceptovať aj septembrový termín, ak by bol jediným, na ktorom by sa našiel potrebný konsenzus a hlasy v parlamente.
Hlasy o konaní volieb v skoršom termíne ako na konci septembra však neutíchajú, v stredu (15. 2.) ho označili za potrebný aj bývalí prezidenti SR.
S návrhom na konanie volieb 24. júna iniciovala mimoriadnu schôdzu strana Smer-SD. Rokovanie sa má začať popoludní.
Sulík: Veď sme sa predsa dohodli na septembri. Čaputová koná podľa Ficovho želania
Šéfa opozičnej SaS Richarda Sulíka vyhlásenie prezidentky prekvapilo. Tvrdí, že dohoda na voľbách 30. septembra sa urobila aj s ňou. Nevidí dôvod meniť dohodu na septembrovom termíne, čo bol kompromis strán bývalej koalície.
Poslanci SaS sa zároveň nezúčastnia na rokovaní o júnovom termíne volieb, ktoré inicioval Smer-SD. „Neviem, prečo sa prezidentka rozhodla konať tak, ako si želá Robert Fico, každopádne 30. september je kompromisný termín,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii Sulík.
„Pokiaľ nie je evidentný pochopiteľný dôvod meniť už raz urobené rozhodnutie, zvykneme dohody dodržať,“ skonštatoval a odvolal sa na dohodu strán OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina na septembrovom termíne volieb. „Všetky projekty, ktoré sa plánujú na voľbách zúčastniť, majú dostatok času na prípravu,“ dodal.
Matovič je šašo
Prezidentka má podľa Sulíka možnosť nepodpísať všetky zákony, ak s nimi nesúhlasí. Lídra OĽaNO Igora Matoviča a jeho posledné návrhy označil za šaša. „Treba ho nechať vymýšľať jednu hlúposť za druhou, aby celý národ pochopil, že takýto šašo do parlamentu nepatrí,“ povedal s tým, že do parlamentu treba voliť ľudí, ktorí majú základnú súdnosť. Myslí si, že v NR SR momentálne prechádzajú aj dobré návrhy. Nevidí dôvod na skorší termín volieb len preto, že si to želá Smer-SD alebo prezidentka.
O júnovom termíne síce rokovať môžeme, no platí, že dohodnutí sme na septembri
Sulík súhlasí s júnovým termínom a môže o ňom rokovať, ale zatiaľ je podľa neho dohoda na septembri. Na zmenu názoru potrebuje Sulík uchopiteľný dôvod a mimoriadna schôdza iniciovaná Smerom-SD ním podľa neho nie je.
Poslanci SaS podľa Sulíka nepodporia ani otvorenie schôdze týkajúcej sa stíhačiek MiG-29, ktoré by Slovensko mohlo dať Ukrajine. Nepovedal, či aj zvyšok bývalej koalície nepodporí túto schôdzu. „Zo strednodobého hľadiska pre SR nie sú tieto lietadlá použiteľné, boli nahradené F16-kami. Ak bude vyjasnená právna stránka veci, dajme migy k dispozícii Ukrajine,“ vyhlásil Sulík.
Matovič: Prezidentka sa riadi prieskumom
Prezidentka Zuzana Čaputová sa pri zmene názoru na termín predčasných parlamentných volieb riadi prieskumom. Tvrdí to líder OĽaNO Igor Matovič. Vyhlásil, že hoci prezidentka bola najprv za skorší termín volieb, následne iniciatívne prišla s tým, že vie žiť so septembrom. "To, že sú voľby v septembri, je jej zásluha. To, že ju to dodatočne mrzí, pretože si pozrela nejaký prieskum, to mi je ľúto," povedal v parlamente novinárom. Dodal, že prezidentka "všetko robí podľa prieskumu".
Klub OĽaNO otvorenie schôdze nepodporí
Poslanecký klub OĽaNO avizoval, že nepodporí otvorenie mimoriadnej schôdze k zmene termínu volieb. Podľa slov svojho hovorcu Matúša Bystrianskeho hnutie nerozumie "otočke" prezidentky. "Vyhovárať sa na prípadnú poslaneckú iniciatívu poslancov nie je zo strany prezidentky poctivé, keďže skorší termín nezabráni žiadnej poslaneckej iniciatíve a hlavne ona ako prezidentka má pri každom návrhu v rukách právo veta," uviedlo OĽaNO. Podotklo, že prezidentka takto zbytočne vnáša chaos do spoločnosti a nahráva opozícii.
Za ľudí: Cirkus Smeru o júnovom termíne volieb nebudeme podporovať
Strana Za ľudí uviedla, že nebude v žiadnom prípade podporovať "cirkus" Smeru v súvislosti s iniciovaním júnového termínu predčasných parlamentných volieb. "Okrem toho, z hľadiska legislatívnej smršte je úplne jedno, či voľby budú v júni alebo v septembri, pretože všetky dôležité parlamentné schôdze prebehnú do júna. Nevidíme dôvod, aby sme v strane Za ľudí robili komparz Smeru pri akýchkoľvek jeho návrhoch," uviedli z tlačového oddelenia strany.
Pellegrini apeluje na voľby v júni, vyzval prezidentku, aby prišla do parlamentu
Poslanec NR SR a šéf hlasu Peter Pellegrini vyzval strany i ostatných poslancov, aby prehodnotili svoj postoj a podporili júnový termín predčasných volieb. Urobil tak na štvrtkovej tlačovej konferencii. Podotkol, že aj vďaka predošlému postoju prezidentky SR Zuzany Čaputovej vláda schválila septembrový termín volieb. Vyzval ju, aby popoludní o 14.00 h vystúpila pred poslancami. Ak sa popoludní neotvorí mimoriadna schôdza k termínu volieb, mala by podľa neho prezidentka radšej menovať úradnícku vládu
"Chcem požiadať prezidentku, aby využila svoje právo kedykoľvek predstúpiť pred parlament a prihovoriť sa poslancom NR SR. Chcem ju požiadať a vyzvať, aby sem o 14.00 h prišla, aby sa prihovorila poslancom predtým, ako sa bude rokovať o otvorení mimoriadnej schôdze o skrátení volebného obdobia, a aby požiadala poslancov aj váhou svojho úradu a osobnosti, aby sa schôdza otvorila," apeloval Pellegrini na prezidentku. Vyzval ju, aby bola rázna, ak to myslí vážne. Vláde by mala podľa neho jasne odkázať, že ak to takto pôjde ďalej, vymenuje úradnícku vládu. Apeluje aj na vetovanie "parlamentných bludov" a vracanie návrhov do NR SR.
Okrem toho hlavu štátu vyzval, aby si predvolala predsedu SaS Richarda Sulíka a aby s ním hovorila o podpore júnového termínu. Ten je podľa Pellegriniho momentálne jazýčkom na váhach. Kritizoval pritom postoj SaS. Jej líder už totiž avizoval, že liberáli nepodporia mimoriadnu schôdzu k termínu predčasných volieb.
Fico: Prezidentka by mala okamžite pristúpiť k vymenovaniu úradníckej vlády
Prezidentka Zuzana Čaputová by mala okamžite pristúpiť k vymenovaniu úradníckej vlády. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásil predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico. Ako ďalej povedal, je evidentné, že poslanci bývalej vládnej koalície nechcú pristúpiť k skoršiemu termínu predčasných volieb, ako je 30. september. Sama Čaputová pritom podľa Fica v minulosti tvrdila, že v prípade, že voľby nebudú v prvom polroku 2023, vymenuje úradnícku vládu.
„My trváme na tom, že najsprávnejším termínom na konanie volieb, pretože voľby sú nástrojom na riešenie ústavných kríz, nie nástrojom na ich prehlbovanie, je 24. jún," zdôraznil Fico. Pokiaľ by mala súčasná vláda vládnuť až do konca septembra, bola by to podľa neho totálna katastrofa. „Neviem si predstaviť niečo horšie," skonštatoval šéf Smeru.
Pri zostavovaní úradníckej vlády by podľa Fica mala prezidentka konzultovať rozhodujúcich hráčov na politickej scéne. „Chceme vedieť, ako to má vyzerať, čo bude, kde bude, ale prezidentka by mala dať najavo zločincom vo vládnej koalícii, že je pripravená ísť do úradníckej vlády," dodal Fico.
Matovič: Ak by reálne hrozila úradnícka vláda, dohodli by sme voľby čo najskôr
Ak by reálne hrozilo, že prezidentka vymenuje úradnícku vládu, podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča by sa všetky strany dohodli na čo najskoršom termíne predčasných volieb. "Nikto nechce, aby si tu prezidentka urobila úradnícku vládu z politikov z Progresívneho Slovenska, ktorí nemajú žiadnu legitimitu," vyhlásil Matovič.
Ak by OĽaNO po vymenovaní úradníckej vlády hlasovalo za skorší termín volieb, SaS by s tým nemala problém. Líder strany Richard Sulík však tvrdí, že treba dodržiavať dohody, čiže aj dohodu na 30. septembri.
