Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent

Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent a jeho cena sa dostala najvyššie od polovice augusta 2022. Hodnota celého trhu s kryptomenami stúpla takmer o 85 miliárd dolárov (USD) (79,44 miliardy eur). A to aj napriek plánom vlády USA na sprísnenie regulácie odvetvia.

Bitcoin sa podľa CoinMarketCap okolo 10.45 SEČ predával so ziskom (v priebehu 24 hodín) o 11,16 percenta po 24.616,71 USD. Druhá najväčšia digitálna mena ether vzrástla o 8,72 percenta na 1684,70 USD. Hodnota celého trhu s kryptomenami sa podľa CNBC zvýšila o viac ako 84,8 miliardy USD.

V minulom roku padla hodnoty kryptotrhu takmer o 1,4 bilióna USD, keď odvetvie zasiahli turbulencie a bankroty, čo zavŕšil kolaps veľkej kryptomenovej burzy FTX. Negatívny vplyv na kryptomeny malo aj zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré znížilo rizikový apetít investorov.

(tasr)

Minúta  |  

V MHD Trenčín predĺžili platnosť starých kariet

TRENČÍN - Bezplatné akceptovanie dopravných kariet bývalého dopravcu SAD Trenčín potrvá minimálne do 31. mája 2023.

Zástupcovia mesta sa dohodli na predĺžení platnosti s aktuálnym prevádzkovateľom MHD, spoločnosťou Transdev. Informovali o tom na webstránke mesta.

Naďalej budú akceptovať aj ďalšie dopravné karty, napríklad študentské karty ISIC.

Mesto však odporúča cestujúcim, ktorí využívajú MHD, vymeniť si staré dopravné karty SAD za dopravné karty aktuálneho dopravcu.

Informačné centrum Transdev nájdete na Palackého ulici č. 6790. Navštíviť ho môžete každý pracovný deň od 9:00 do 17:00.

Minúta  |  

Na košickom Luníku IX sa šíri žltačka, od decembra evidujú vyše sto prípadov

Epidémiu žltačky evidujú hygienici na košickom sídlisku Luník IX. Od decembra minulého roka zaznamenali už 109 laboratórne potvrdených prípadov vírusovej žltačky typu A.

"Viac ako dve tretiny potvrdených prípadov boli aktívne vyhľadané v ohniskách nákazy ako výsledok nariadeného lekárskeho dohľadu u kontaktov pozitívnych osôb. Najviac prípadov ochorenia bolo zaznamenaných vo vekovej skupine päťročných až deväťročných detí," uviedla pre TASR vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Košiciach Veronika Tarkovská.

V rámci opatrení osobám, ktoré sa s chorými kontaktovali, nariadili lekársky dohľad pozostávajúci zo sledovania zdravotného stavu a aktívnej imunizácie podaním očkovacej látky proti vírusovej hepatitíde typu A.

V predškolských a školských zariadeniach, ktoré navštevovali choré deti, regionálny hygienik určil rozsah a spôsob vykonávania dezinfekcie. "Výskyt vírusovej hepatitídy typu A u detí, respektíve žiakov navštevujúcich školské zariadenia nie je dôvodom na prerušenie prevádzky týchto zariadení, tunajší úrad takéto opatrenie nenariadil a ani neodporučil," informovala vedúca odboru hygieny detí a mládeže RÚVZ Jana Kollárová.

Žltačka patrí medzi ochorenia označované za takzvaných chorobu špinavých rúk. "Vzhľadom na skutočnosť, že ide o ochorenie s dlhou inkubačnou dohodou (priemerne 28 dní, maximálne 50 dní) a prenosné fekálno-orálnou cestou, základným preventívnym opatrením je dôsledné, dostatočne dlhé a časté umývanie rúk pod tečúcou pitnou vodou, umývanie ovocia a zeleniny konzumovaných v surovom stave, dostatočná tepelná úprava potravín a pitie pitnej vody," uviedli hygienici.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Európanov verí, že Ukrajina vo vojne zvíťazí. V účinnosti sankcií sú rozdelení

Európania veria, že vojna proti Ukrajine je útokom na celú Európu a Ukrajinci bojujú aj za mier a prosperitu starého kontinentu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky naprieč členskými krajinami EÚ, ktorý zrealizovala nezávislá platforma eupinions.

Takmer rok od ruskej invázie na Ukrajinu je 61 percent Európanov presvedčených, že Kyjev vo vojne zvíťazí.

O niečo skeptickejší od priemeru sú samotní Nemci – len 55 percent opýtaných očakáva, že Ukrajina dokáže zatlačiť ruského agresora. Najmenej opýtaných (51 percent) si to myslí v Taliansku. Zato Poliaci sú obzvlášť optimistickí – až 81 percent očakáva víťazstvo Ukrajiny.

Ukrajina vyhrá vojnu. Foto: Bertelsmann Stiftung

Presvedčenie, že zodpovednosť za vojnu na Ukrajine nesie Rusko, vyjadrilo 66 percent účastníkov prieskumu. Jedenásť percent verí, že sú zodpovedné Spojené štáty, päť percent verí, že NATO a päť percent obviňuje aj Ukrajinu. Tri štvrtiny opýtaných tvrdia, že len Ukrajinci sa môžu rozhodnúť, kedy budú bojovať a kedy vyjednávať.

Je to vojna medzi Ruskom a Európou

V prieskume, ktorý bol zverejnený v spolupráci s Nadáciou Kráľa Baudouina (KBF), 68 percent opýtaných uviedlo, že ruská útočná vojna sa ich týka, lebo je útokom na celú Európu.

Väčšina respondentov tvrdí, že Ukrajina bojuje aj za obhajobu spoločných európskych hodnôt. S tvrdením, že Ukrajinci bojujú aj za slobodu, mier a prosperitu Európy, súhlasí 62 percent účastníkov prieskumu.

"Táto jednota je dôležitým signálom," povedala šéfka platformy eupinions Isabell Hoffmannová z Bertelsmannovej nadácie. "Spoločné hodnoty sú základom podpory poskytovanej Ukrajine zo strany EÚ a jej členských štátov," zdôraznila. Dodala, že "čím dlhšie sa vojna bude vliecť, tým podstatnejšie je, aby Ukrajinci vedeli, že väčšina občanov EÚ uznáva ich úspechy".

Najväčšie odlišnosti výsledky prieskumu ukázali v otázke účinnosti sankcií voči Rusku. Zatiaľ čo štyridsať percent ľudí ich považuje za efektívny nástroj, rovnaký počet ich vníma ako neúčinné. Okolo dvadsať percent opýtaných nemá vo veci jednoznačný názor. Najvýraznejšie sa skepsa prejavuje u Nemcov, z ktorých si iba 36 percent myslí, že sankcie sú užitočné, zatiaľ čo 48 percent si to nemyslí.

Považujete sankcie za užitočné, neužitočné alebo sa neviete vyjadriť Foto: Bertelsmann Stiftung

Európania sú veľmi neistí

Vo všeobecnosti sa Európania v súčasnosti cítia pod veľkým tlakom. Až 66 percent je veľmi neistých: myslia si, že svet je dnes nebezpečný a v minulosti bol oveľa lepším miestom. Ďalších 28 percent súhlasí s jedným z týchto tvrdení. Len šesť percent popiera oboje.

"Úroveň neistoty je v súčasnosti mimoriadne vysoká. Vzhľadom na brutalitu vojny, jej dosahy a situáciu všeobecného ohrozenia sa tomu nemožno čudovať. Skutočne pozoruhodné však je, že vysoko neistí sú Ukrajinci ako aj všetci občania v rámci EÚ," vysvetľuje Hoffmannová.

"Naše údaje nenaznačujú, že by túto vysokú mieru neistoty sprevádzalo oslabenie podpory Ukrajiny v jej boji za nezávislosť a sebaurčenie," dodala šéfka platformy

(tasr, est)

Minúta  |  

USA poskytnú Česku ďalších 200 miliónov dolárov na modernizáciu armády

Spojené štáty poskytnú Česku v rámci vojenskej spolupráce ďalších 200 miliónov dolárov (takmer 187 miliónov eur) na modernizáciu armády. Vo štvrtok to oznámil nový veľvyslanec USA v Česku Bijan Sabet, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Tieto peniaze sú určené na posilnenie kapacity Česka na odstrašovanie, obranu proti zvýšenej hrozbe z Ruska a na pomoc pri nahradení vojenských kapacít, ktoré Česká republika poskytla alebo poskytne Ukrajine," uviedol Sabet na svojej prvej oficiálnej tlačovej konferencii.

Ide o ďalšiu finančnú podporu zo strany USA. Na jeseň minulého roka Česku prisľúbili 106 miliónov dolárov.

Podľa veľvyslanca by to malo posilniť spojenectvo medzi ČR a Spojenými štátmi. Ambasádor tiež Česko pochválil za pomoc, ktorú poskytlo Ukrajine či ukrajinským utečencom. Dodal, že obe krajiny budú Ukrajine naďalej pomáhať.

Sabet je veľvyslancom USA v Česku oficiálne od stredy, keď odovzdal poverovacie listiny českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Pozícia amerického veľvyslanca v Prahe bola dva roky neobsadená. Sabetov predchodca Stephen King z funkcie odišiel s nástupom prezidenta Joea Bidena začiatkom roka 2021. Sabet za svoje priority označil oblasti demokracie, bezpečnosti a energetiky.

(tasr)

Minúta  |  

David Malpass predčasne odstúpi z postu šéfa Svetovej banky

Americký ekonóm David Malpass odstúpi z postu prezidenta Svetovej banky. Organizácia združujúca 189 krajín v stredu oznámila, že Malpass vo funkcii skončí k 30. júnu, i keď jeho päťročné funkčné obdobie by trvalo až do apríla 2024.

Šesťdesiatšesťročný ekonóm, ktorý predtým pôsobil na americkom ministerstve financií, vo vyhlásení uviedol, že sa rozhodol zamerať na nové výzvy.

V čase, keď nastúpil na post šéfa Svetovej banky bol pritom kritikom tejto inštitúcie, pretože sa podľa neho príliš zameriavala na vlastnú expanziu, miesto svojho kľúčového poslania, ktorým je boj proti chudobe.

Podľa Clemence Landersovej z Centra pre globálny rozvoj vo Washingtone, Malpass ako šéf Svetovej banky venoval značnú energiu pomoci rozvojovým krajinám s dlhmi, no zároveň podľa nej banka „prenechala veľa priestoru“ sesterskej agentúre, Medzinárodnému menovému fondu a regionálnym rozvojovým agentúram.

„Je jednoducho dosť veľa vecí, ktoré Svetová banka trochu premeškala,“ skonštatovala a pripomenula napríklad kritiku, že organizácia nebola dosť agresívna pri podpore projektov na boj proti klimatickej zmene alebo v pomoci chudobným krajinám získať prístup k vakcínam proti COVID-19.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.