Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krym údajne čelí útoku dronov. Kyjev: Rusi chystajú veľký raketový útok na 23. alebo 24. februára

Na Rusmi okupovanom ukrajinskom polostrove Krym údajne zaznamenali útok bezpilotných lietadiel na mesto Sevastopoľ. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdia to ruskí predstavitelia na tomto území vyčnievajúcom do Čierneho mora.

„Ďalší útok dronov. Zatiaľ boli nad morom zostrelené dva drony,“ povedal na komunikačnej platforme Telegram Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev.

Dodal, že ruské sily a systémy protivzdušnej obrany údajne „pokračujú v odrážaní útoku“ a vyzval miestne obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj.

Veľký raketový útok na výročie vojny

Rusi pripravujú nový masívny raketový útok na 23. až 24. februára. Web Ukrajinská pravda tiež referuje, že to povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„Oni (Rusi, pozn.) sa pripravujú a pokúsia sa o ďalší masívny útok 23. alebo 24. februára. Musíme byť v tomto pokojní. Navyše sme na to pripravení,“ povedal Danilov. Tvrdí, že Ukrajina už zažila útoky s použitím 115 až 120 rakiet a ak by sa na prvé výročie vojny uskutočnil ďalší podobný útok, vyrovnala by sa s tým.

V noci zo stredy na štvrtok vypálili ruské sily na Ukrajinu 36 rakiet. Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany dokázali zostreliť 16 z nich.

(sita)

Minúta  |  

Valné zhromaždenie OSN bude o týždeň hlasovať o rezolúcii vyzývajúcej na pokoj zbraní a mier na Ukrajine

Európska únia (EÚ) v stredu dala do obehu návrh rezolúcie vyzývajúcej na pokoj zbraní a mier na Ukrajine, o ktorej bude na budúci týždeň pri príležitosti prvého výročia od začiatku ruskej invázie hlasovať Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN).

V 193-člennom svetovom orgáne neexistuje právo veta, takže je podľa agentúry AP jasné, že rezolúciu na konci mimoriadneho zasadnutia 23. februára Valné zhromaždenie prijme. Otázne však je, koľko hlasov za bude mať.

EÚ navrhla rezolúciu v konzultácii s členskými štátmi OSN po tom, ako ju o to požiadala Ukrajina. Cieľom je získať silnú podporu medzinárodného spoločenstva pre mier na Ukrajine v súlade s Chartou OSN, uviedol nemenovaný diplomat EÚ. Charta vyzýva na mierové urovnanie sporov a deklaruje, že všetky krajiny sa zdržia „hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“.

Ukrajina pôvodne chcela, aby Valné zhromaždenie zakotvilo 10-bodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v novembri na samite G20, uviedli diplomati v OSN. Túto myšlienku napokon odložili v prospech širšej a menej podrobnej zmienenej rezolúcie.

https://standard.sk/319855/nova-sprava-rand-corporation-dlha-vojna-nie-je-v-zaujme-usa-ukrajina-by-mala-zacat-rokovat-o-mieri/

Tá okrem iného zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za najzávažnejšie zločiny spáchané na Ukrajine prostredníctvom „spravodlivého a nezávislého vyšetrovania a stíhania na národnej alebo medzinárodnej úrovni“, avšak neobsahuje výzvu na osobitný tribunál na stíhanie ruských vojnových zločinov. Vyzýva členské štáty OSN a medzinárodné organizácie, aby „zdvojnásobili podporu diplomatického úsilia“ o dosiahnutie mieru a podporuje úsilie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a nemenovaných krajín. Opakuje aj predchádzajúcu požiadavku Valného zhromaždenia, aby Rusko „okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské sily“ z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. Tiež vyjadruje poľutovanie nad „zúfalým stavom ľudských práv a humanitárnymi následkami“ ruskej agresie vrátane jej opakovaných útokov na kritickú infraštruktúru s ničivými následkami pre civilistov, vyjadruje „veľké znepokojenie nad vysokým počtom civilných obetí“ a vyzýva na okamžité zastavenie útokov na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, sídla, školy a nemocnice.

Valné zhromaždenie OSN od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára v tejto súvislosti prijalo päť rezolúcií. Tie nie sú právne záväzné, ako uznesenia Bezpečnostnej rady OSN, ale odrážajú svetový názor.

(sita)

Minúta  |  

Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent

Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent a jeho cena sa dostala najvyššie od polovice augusta 2022. Hodnota celého trhu s kryptomenami stúpla takmer o 85 miliárd dolárov (USD) (79,44 miliardy eur). A to aj napriek plánom vlády USA na sprísnenie regulácie odvetvia.

Bitcoin sa podľa CoinMarketCap okolo 10.45 SEČ predával so ziskom (v priebehu 24 hodín) o 11,16 percenta po 24.616,71 USD. Druhá najväčšia digitálna mena ether vzrástla o 8,72 percenta na 1684,70 USD. Hodnota celého trhu s kryptomenami sa podľa CNBC zvýšila o viac ako 84,8 miliardy USD.

V minulom roku padla hodnoty kryptotrhu takmer o 1,4 bilióna USD, keď odvetvie zasiahli turbulencie a bankroty, čo zavŕšil kolaps veľkej kryptomenovej burzy FTX. Negatívny vplyv na kryptomeny malo aj zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré znížilo rizikový apetít investorov.

(tasr)

Minúta  |  

V MHD Trenčín predĺžili platnosť starých kariet

TRENČÍN - Bezplatné akceptovanie dopravných kariet bývalého dopravcu SAD Trenčín potrvá minimálne do 31. mája 2023.

Zástupcovia mesta sa dohodli na predĺžení platnosti s aktuálnym prevádzkovateľom MHD, spoločnosťou Transdev. Informovali o tom na webstránke mesta.

Naďalej budú akceptovať aj ďalšie dopravné karty, napríklad študentské karty ISIC.

Mesto však odporúča cestujúcim, ktorí využívajú MHD, vymeniť si staré dopravné karty SAD za dopravné karty aktuálneho dopravcu.

Informačné centrum Transdev nájdete na Palackého ulici č. 6790. Navštíviť ho môžete každý pracovný deň od 9:00 do 17:00.

Minúta  |  

Na košickom Luníku IX sa šíri žltačka, od decembra evidujú vyše sto prípadov

Epidémiu žltačky evidujú hygienici na košickom sídlisku Luník IX. Od decembra minulého roka zaznamenali už 109 laboratórne potvrdených prípadov vírusovej žltačky typu A.

"Viac ako dve tretiny potvrdených prípadov boli aktívne vyhľadané v ohniskách nákazy ako výsledok nariadeného lekárskeho dohľadu u kontaktov pozitívnych osôb. Najviac prípadov ochorenia bolo zaznamenaných vo vekovej skupine päťročných až deväťročných detí," uviedla pre TASR vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Košiciach Veronika Tarkovská.

V rámci opatrení osobám, ktoré sa s chorými kontaktovali, nariadili lekársky dohľad pozostávajúci zo sledovania zdravotného stavu a aktívnej imunizácie podaním očkovacej látky proti vírusovej hepatitíde typu A.

V predškolských a školských zariadeniach, ktoré navštevovali choré deti, regionálny hygienik určil rozsah a spôsob vykonávania dezinfekcie. "Výskyt vírusovej hepatitídy typu A u detí, respektíve žiakov navštevujúcich školské zariadenia nie je dôvodom na prerušenie prevádzky týchto zariadení, tunajší úrad takéto opatrenie nenariadil a ani neodporučil," informovala vedúca odboru hygieny detí a mládeže RÚVZ Jana Kollárová.

Žltačka patrí medzi ochorenia označované za takzvaných chorobu špinavých rúk. "Vzhľadom na skutočnosť, že ide o ochorenie s dlhou inkubačnou dohodou (priemerne 28 dní, maximálne 50 dní) a prenosné fekálno-orálnou cestou, základným preventívnym opatrením je dôsledné, dostatočne dlhé a časté umývanie rúk pod tečúcou pitnou vodou, umývanie ovocia a zeleniny konzumovaných v surovom stave, dostatočná tepelná úprava potravín a pitie pitnej vody," uviedli hygienici.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Európanov verí, že Ukrajina vo vojne zvíťazí. V účinnosti sankcií sú rozdelení

Európania veria, že vojna proti Ukrajine je útokom na celú Európu a Ukrajinci bojujú aj za mier a prosperitu starého kontinentu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky naprieč členskými krajinami EÚ, ktorý zrealizovala nezávislá platforma eupinions.

Takmer rok od ruskej invázie na Ukrajinu je 61 percent Európanov presvedčených, že Kyjev vo vojne zvíťazí.

O niečo skeptickejší od priemeru sú samotní Nemci – len 55 percent opýtaných očakáva, že Ukrajina dokáže zatlačiť ruského agresora. Najmenej opýtaných (51 percent) si to myslí v Taliansku. Zato Poliaci sú obzvlášť optimistickí – až 81 percent očakáva víťazstvo Ukrajiny.

Ukrajina vyhrá vojnu. Foto: Bertelsmann Stiftung

Presvedčenie, že zodpovednosť za vojnu na Ukrajine nesie Rusko, vyjadrilo 66 percent účastníkov prieskumu. Jedenásť percent verí, že sú zodpovedné Spojené štáty, päť percent verí, že NATO a päť percent obviňuje aj Ukrajinu. Tri štvrtiny opýtaných tvrdia, že len Ukrajinci sa môžu rozhodnúť, kedy budú bojovať a kedy vyjednávať.

Je to vojna medzi Ruskom a Európou

V prieskume, ktorý bol zverejnený v spolupráci s Nadáciou Kráľa Baudouina (KBF), 68 percent opýtaných uviedlo, že ruská útočná vojna sa ich týka, lebo je útokom na celú Európu.

Väčšina respondentov tvrdí, že Ukrajina bojuje aj za obhajobu spoločných európskych hodnôt. S tvrdením, že Ukrajinci bojujú aj za slobodu, mier a prosperitu Európy, súhlasí 62 percent účastníkov prieskumu.

"Táto jednota je dôležitým signálom," povedala šéfka platformy eupinions Isabell Hoffmannová z Bertelsmannovej nadácie. "Spoločné hodnoty sú základom podpory poskytovanej Ukrajine zo strany EÚ a jej členských štátov," zdôraznila. Dodala, že "čím dlhšie sa vojna bude vliecť, tým podstatnejšie je, aby Ukrajinci vedeli, že väčšina občanov EÚ uznáva ich úspechy".

Najväčšie odlišnosti výsledky prieskumu ukázali v otázke účinnosti sankcií voči Rusku. Zatiaľ čo štyridsať percent ľudí ich považuje za efektívny nástroj, rovnaký počet ich vníma ako neúčinné. Okolo dvadsať percent opýtaných nemá vo veci jednoznačný názor. Najvýraznejšie sa skepsa prejavuje u Nemcov, z ktorých si iba 36 percent myslí, že sankcie sú užitočné, zatiaľ čo 48 percent si to nemyslí.

Považujete sankcie za užitočné, neužitočné alebo sa neviete vyjadriť Foto: Bertelsmann Stiftung

Európania sú veľmi neistí

Vo všeobecnosti sa Európania v súčasnosti cítia pod veľkým tlakom. Až 66 percent je veľmi neistých: myslia si, že svet je dnes nebezpečný a v minulosti bol oveľa lepším miestom. Ďalších 28 percent súhlasí s jedným z týchto tvrdení. Len šesť percent popiera oboje.

"Úroveň neistoty je v súčasnosti mimoriadne vysoká. Vzhľadom na brutalitu vojny, jej dosahy a situáciu všeobecného ohrozenia sa tomu nemožno čudovať. Skutočne pozoruhodné však je, že vysoko neistí sú Ukrajinci ako aj všetci občania v rámci EÚ," vysvetľuje Hoffmannová.

"Naše údaje nenaznačujú, že by túto vysokú mieru neistoty sprevádzalo oslabenie podpory Ukrajiny v jej boji za nezávislosť a sebaurčenie," dodala šéfka platformy

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.