Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nastal čas ratifikovať žiadosti Fínska aj Švédska o členstvo v NATO, vyzval Stoltenberg Turecko

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že je načase, aby Turecko ratifikovalo žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Aliancie. Informuje o tom spráava agentúry AFP.

"Som stále presvedčený, že nastal čas ratifikovať (žiadosti o členstvo) Fínska aj Švédska," zdôraznil šéf organizácie NATO po rokovaniach s ministrom zahraničných vecí Turecka Mevlütom Čavušoglom.

"Obe žiadosti môžu byť ratifikované teraz," uviedol Stoltenberg. "Hlavnou otázkou nie je to, či budú ratifikované naraz. Hlavnou vecou je, že budú ratifikované čo najskôr," zdôraznil.

"Proces členstva Fínska v NATO by sme mohli prehodnotiť nezávisle od Švédska," povedal vo štvrtok šéf tureckej diplomacie. "Pozícia Turecka, čo sa týka členstva oboch krajín, bola od začiatku jasná a jednoznačná," dodal.

"Nebolo by realistické tvrdiť, že Švédsko plne splnilo svoje záväzky," uviedol Čavušoglu podľa agentúry AP. Ako povedal, Ankara momentálne nebadá, že by Štokholm už bol podnikol kroky, ktoré od neho Turecko žiada.

Na to, aby boli tieto dve severské krajiny prijaté do NATO, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. To Ankara obvinila, že nie je dosť tvrdé voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti schváliť v marci.

(tasr)

Minúta  |  

Súčasný ruský režim je teroristický, zhodla sa väčšina slovenských poslancov

Národná rada SR prijala vo štvrtok uznesenie k stupňujúcej sa agresii Ruskej federácie proti Ukrajine. Parlament tak opätovne odsúdil ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine a vyjadril podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti susednej krajine v jej medzinárodne uznaných hraniciach.

NR SR v súlade s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z októbra uplynulého roku k stupňujúcej sa agresii Ruska proti Ukrajine vyhlásila súčasný ruský režim za teroristický. V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z novembra minulého roku o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus parlament uznal Rusko ako štát podporujúci terorizmus.

Návrh do parlamentu predložili poslanci strany Sloboda a Solidarita a nezaradení poslanci Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Kristián Čekovský (Občiansko-demokratická platforma). Slovenský parlament zároveň rešpektuje právo ukrajinských občanov slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti a zahranično-politickej orientácii. Ďalej odsúdili predovšetkým rozsiahle útoky Ruskej federácie na civilné obyvateľstvo, civilné objekty a kritickú infraštruktúru na Ukrajine, ktoré zodpovedajú vojnovým zločinom a znamenajú straty na nevinných ľudských životoch. Parlament taktiež odsúdil násilie na civilistoch, únosy a ich mučenie páchané ozbrojenými, paramilitantnými i súkromnými ozbrojenými zložkami podporovanými Ruskom.

Národná rada zároveň odsúdila priame či nepriame vyhrážky Ruskej federácie použitím jadrových zbraní, ktoré sú hrozbou pre celoeurópsku až celosvetovú bezpečnosť. Parlament taktiež neuznáva výsledky takzvaných referend na zvrchovanom území Ukrajiny v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, považuje tieto územia naďalej za súčasť nezávislej a zvrchovanej Ukrajiny a odsudzuje akékoľvek pokusy o anexiu ukrajinských území zo strany Ruska v rozpore s medzinárodným právom.

„NR SR vyjadrila podporu širokému medzinárodnému úsiliu o vytvorenie osobitného tribunálu pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine a vyšetreniu, stíhaniu a potrestaniu páchateľov zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov," uviedli poslanci. Zároveň vyzvali príslušné slovenské orgány, aby naďalej poskytovali potrebnú súčinnosť a pomoc ukrajinským a medzinárodným orgánom v tejto oblasti.

Poslanci prijatím uznesenia taktiež odsúdili hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na našom území a zároveň vyzvali vládne inštitúcie, orgány činné v trestnom konaní, tajné služby a ďalšie kompetentné orgány, aby túto hrozbu nepodceňovali, ale naopak voči nej účinne zakročili v záujme udržania bezpečnosti a demokracie u nás. Parlament taktiež poďakoval všetkým pomáhajúcim nášmu susedovi a zdôraznil, že aj naďalej stojí pri ukrajinskom ľude a jej demokraticky zvolených zástupcoch.

(sita)

Minúta  |  

Krym údajne čelí útoku dronov. Kyjev: Rusi chystajú veľký raketový útok na 23. alebo 24. februára

Na Rusmi okupovanom ukrajinskom polostrove Krym údajne zaznamenali útok bezpilotných lietadiel na mesto Sevastopoľ. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdia to ruskí predstavitelia na tomto území vyčnievajúcom do Čierneho mora.

„Ďalší útok dronov. Zatiaľ boli nad morom zostrelené dva drony,“ povedal na komunikačnej platforme Telegram Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev.

Dodal, že ruské sily a systémy protivzdušnej obrany údajne „pokračujú v odrážaní útoku“ a vyzval miestne obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj.

Veľký raketový útok na výročie vojny

Rusi pripravujú nový masívny raketový útok na 23. až 24. februára. Web Ukrajinská pravda tiež referuje, že to povedal tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„Oni (Rusi, pozn.) sa pripravujú a pokúsia sa o ďalší masívny útok 23. alebo 24. februára. Musíme byť v tomto pokojní. Navyše sme na to pripravení,“ povedal Danilov. Tvrdí, že Ukrajina už zažila útoky s použitím 115 až 120 rakiet a ak by sa na prvé výročie vojny uskutočnil ďalší podobný útok, vyrovnala by sa s tým.

V noci zo stredy na štvrtok vypálili ruské sily na Ukrajinu 36 rakiet. Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany dokázali zostreliť 16 z nich.

(sita)

Minúta  |  

Valné zhromaždenie OSN bude o týždeň hlasovať o rezolúcii vyzývajúcej na pokoj zbraní a mier na Ukrajine

Európska únia (EÚ) v stredu dala do obehu návrh rezolúcie vyzývajúcej na pokoj zbraní a mier na Ukrajine, o ktorej bude na budúci týždeň pri príležitosti prvého výročia od začiatku ruskej invázie hlasovať Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN).

V 193-člennom svetovom orgáne neexistuje právo veta, takže je podľa agentúry AP jasné, že rezolúciu na konci mimoriadneho zasadnutia 23. februára Valné zhromaždenie prijme. Otázne však je, koľko hlasov za bude mať.

EÚ navrhla rezolúciu v konzultácii s členskými štátmi OSN po tom, ako ju o to požiadala Ukrajina. Cieľom je získať silnú podporu medzinárodného spoločenstva pre mier na Ukrajine v súlade s Chartou OSN, uviedol nemenovaný diplomat EÚ. Charta vyzýva na mierové urovnanie sporov a deklaruje, že všetky krajiny sa zdržia „hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“.

Ukrajina pôvodne chcela, aby Valné zhromaždenie zakotvilo 10-bodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil v novembri na samite G20, uviedli diplomati v OSN. Túto myšlienku napokon odložili v prospech širšej a menej podrobnej zmienenej rezolúcie.

https://standard.sk/319855/nova-sprava-rand-corporation-dlha-vojna-nie-je-v-zaujme-usa-ukrajina-by-mala-zacat-rokovat-o-mieri/

Tá okrem iného zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za najzávažnejšie zločiny spáchané na Ukrajine prostredníctvom „spravodlivého a nezávislého vyšetrovania a stíhania na národnej alebo medzinárodnej úrovni“, avšak neobsahuje výzvu na osobitný tribunál na stíhanie ruských vojnových zločinov. Vyzýva členské štáty OSN a medzinárodné organizácie, aby „zdvojnásobili podporu diplomatického úsilia“ o dosiahnutie mieru a podporuje úsilie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a nemenovaných krajín. Opakuje aj predchádzajúcu požiadavku Valného zhromaždenia, aby Rusko „okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské sily“ z medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. Tiež vyjadruje poľutovanie nad „zúfalým stavom ľudských práv a humanitárnymi následkami“ ruskej agresie vrátane jej opakovaných útokov na kritickú infraštruktúru s ničivými následkami pre civilistov, vyjadruje „veľké znepokojenie nad vysokým počtom civilných obetí“ a vyzýva na okamžité zastavenie útokov na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, sídla, školy a nemocnice.

Valné zhromaždenie OSN od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára v tejto súvislosti prijalo päť rezolúcií. Tie nie sú právne záväzné, ako uznesenia Bezpečnostnej rady OSN, ale odrážajú svetový názor.

(sita)

Minúta  |  

Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent

Bitcoin si vo štvrtok polepšil o jedenásť percent a jeho cena sa dostala najvyššie od polovice augusta 2022. Hodnota celého trhu s kryptomenami stúpla takmer o 85 miliárd dolárov (USD) (79,44 miliardy eur). A to aj napriek plánom vlády USA na sprísnenie regulácie odvetvia.

Bitcoin sa podľa CoinMarketCap okolo 10.45 SEČ predával so ziskom (v priebehu 24 hodín) o 11,16 percenta po 24.616,71 USD. Druhá najväčšia digitálna mena ether vzrástla o 8,72 percenta na 1684,70 USD. Hodnota celého trhu s kryptomenami sa podľa CNBC zvýšila o viac ako 84,8 miliardy USD.

V minulom roku padla hodnoty kryptotrhu takmer o 1,4 bilióna USD, keď odvetvie zasiahli turbulencie a bankroty, čo zavŕšil kolaps veľkej kryptomenovej burzy FTX. Negatívny vplyv na kryptomeny malo aj zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré znížilo rizikový apetít investorov.

(tasr)

Minúta  |  

V MHD Trenčín predĺžili platnosť starých kariet

TRENČÍN - Bezplatné akceptovanie dopravných kariet bývalého dopravcu SAD Trenčín potrvá minimálne do 31. mája 2023.

Zástupcovia mesta sa dohodli na predĺžení platnosti s aktuálnym prevádzkovateľom MHD, spoločnosťou Transdev. Informovali o tom na webstránke mesta.

Naďalej budú akceptovať aj ďalšie dopravné karty, napríklad študentské karty ISIC.

Mesto však odporúča cestujúcim, ktorí využívajú MHD, vymeniť si staré dopravné karty SAD za dopravné karty aktuálneho dopravcu.

Informačné centrum Transdev nájdete na Palackého ulici č. 6790. Navštíviť ho môžete každý pracovný deň od 9:00 do 17:00.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.