Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsko poskytne Ukrajine 6,9 miliardy eur. Tvrdí, že ide o peniaze navyše, ktoré mu chýbať nebudú

Nórsko poskytne Kyjevu v priebehu piatich rokov 75 miliárd nórskych korún (6,9 miliardy eur), čím sa stane jedným z najväčších darcov pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej vojenskej agresii. Balík pomoci vo štvrtok ohlásil nórsky parlament, informuje správa agentúry AP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa 169-člennému parlamentu v Osle poďakoval za dar prostredníctvom videospojenia. Po ňom vystúpilo desať lídrov nórskych parlamentných strán, ktorí vyjadrili podporu prisľúbenej pomoci.

Proti sa vyslovila len opozičná socialistická Červená strana, ktorá má v parlamente osem kresiel. Nepáčilo sa jej to, že časť peňazí z avizovanej pomoci je určená na zbrane.

Sľúbené finančné prostriedky majú byť počas nasledovných piatich rokov rovnomerne rozdelené medzi vojenskú a humanitárnu pomoc. To zároveň znamená, že ročne z Osla do Kyjeva pošlú 15 miliárd nórskych korún (1,37 miliardy eur).

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe pripomenul, že takmer rok trvajúca ruská invázia je "prvým (takýmto) útokom v Európe od druhej svetovej vojny". Dodal, že finančný dar prisľúbený Kyjevu pochádza z príjmov Nórska z ropy a tamojšiu ekonomiku by nemal nijako ovplyvniť. "Sú to peniaze z Nórska, ktoré by sme momentálne… nepoužili," vysvetlil.

Nórsko je jedným z najväčších vývozcov fosílnych palív v Európe. Vojna na Ukrajine tak zvýšila jeho príjmy, keďže európske krajiny, ktoré boli predtým v tomto smere závislé od Ruska, teraz hľadajú alternatívne zdroje energie. Nórsko však odmieta obvinenia, že z tohto konfliktu profituje.

(tasr)

Minúta  |  

Skupina poslancov predložila do parlamentu ešte striktnejší návrh na zatvorenie obchodov počas nedieľ

Skupina poslancov NR SR predložila do parlamentu ešte striktnejší návrh na zatvorenie obchodov počas nedieľ. Z pôvodného návrhu vypustili štyri sviatky, počas ktorých sa mali maloobchodné prevádzky otvoriť.

Ako uviedol v tlačovej správe predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský, nie je možné viesť diskusiu o úprave návrhu, ktorý už bol NR SR predložený v upravenom znení. Navrhovatelia sa podľa jeho slov nesnažili o úpravu dôvodovej správy a využívajú staré dáta a vyvrátené argumenty.

„Pán poslanec Vašečka hneď po hlasovaní prezentoval, že sa chce stretnúť so zamestnávateľmi, zamestnancami a dotknutými organizáciami, aby o návrhu diskutovali. Napriek tomu je však zjavne rozhodnutý,“ podotkol Daniel Krakovský.

Dodal, že nerozumie, prečo navrhovatelia tvrdia, že chcú o návrhu diskutovať, no na druhú stranu hneď predložia striktnejší návrh. Takýmto spôsobom sa totiž môže stať, že obchody budú zatvorené dva dni po sebe počas viacerých sviatkov. Podľa jeho slov navrhovatelia odmietajú akékoľvek argumenty proti prijatiu návrhu a pretláčajú svoju predstavu.

„Prijatie tohto zákona ovplyvní nielen maloobchod, ale aj množstvo služieb naň naviazaných a môže mať dnes nepredvídateľné dôsledky,“ upozornil Krakovský. Zároveň dodal, že návrh len minimálne ovplyvní percento pracujúcich v nedeľu, a naopak, môže priniesť viac večernej práce, ak sa podnikatelia rozhodnú rozšíriť svoje otváracie hodiny. V týchto dňoch je už približne polovica maloobchodných prevádzok dobrovoľne zatvorená bez nutnosti zákazu.

„Prijatím tohto zákazu ovplyvníme veľkú skupinu obyvateľstva, ktorá bude hľadať alternatívy a v konečnom dôsledku okrem straty v štátnom rozpočte a zvýšenia nezamestnanosti utrpia najmä malí domáci podnikatelia už dnes zasiahnutí pandémiou, infláciou a energetickou krízou," uzavrel predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov.

(sita)

Minúta  |  

Parlament prijal uznesenie k brutálnej vražde v Michalovciach

Plénum dnes prijalo uznesenie k brutálnej vražde v Michalovciach rovnako ako aj k jej zneužívaniu. Národná rada (NR) SR tak ostro odsúdila vraždu v Michalovciach na Nový rok, ktorej obeťou sa stala nevinná zdravotná sestra Erika, a zároveň tak vyjadrila úprimnú sústrasť pozostalým, rodine a jej blízkym.

Parlament prijatím uznesenia vyzdvihol kvalitnú prácu orgánov činných v trestnom konaní za rýchle vypátranie páchateľa. Taktiež skonštatovala, že odsúdeniahodný čin je dielom jednotlivca, a nie celej rómskej komunity. Predkladateľom uznesenia je rómsky poslanec NR SR Peter Pollák (OĽaNO).

„Parlament vyslovil znepokojenie nad zneužívaním tohto odsúdeniahodného činu niektorými politikmi či extrémistami, ktorí uplatnili princíp kolektívnej viny a z tejto tragickej udalosti vo svojich nenávistných výrokoch či videách obviňujú celú rómsku komunitu s cieľom politického zisku," uviedol poslanec.

Plénum zároveň odsúdilo akékoľvek prejavy "protirómskeho rasizmu" vrátane princípu kolektívnej viny či "stereotypizácie Rómov", ktoré sú spomenuté aj v uznesení prijatom v septembri uplynulého roku. „NR SR vtedy prijala uznesenie k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie si holokaustu. Uvádzajú sa tam demonštratívne a deklaratívne príklady protirómskeho rasizmu, medzi ktoré patrí aj stereotypizácia Rómov ako osôb, ktoré sa dopúšťajú kriminálneho správania, či kolektivizácia viny," tvrdí Pollák.

Parlament odporučil vláde SR hľadať riešenia pre kultivovanie diskusie o marginalizovaných rómskych komunitách a menšinách vo verejnom priestore.

Národná rada SR v stredu 15. februára neprijala uznesenie k brutálnej vražde ženy v Michalovciach a dlhodobej tolerancii antisociálneho správania niektorých komunít. Uznesenie do parlamentu predložil nezaradený poslanec Ondrej Ďurica (Republika). Parlament by bol prijatím uznesenia odsúdil brutálnu vraždu z 1. januára tohto roku.

„Národná rada SR by tak vyjadrila hlbokú sústrasť pozostalým, rodine a jej blízkym. Zároveň by vyjadrila aj uistenie všetkým poctivým a slušným občanom Slovenska, že ich bezpečnosť a životy musia byť pre štát najvyššou prioritou," uviedol predkladateľ v návrhu. Parlament by prijatím uznesenia skonštatoval, že vražda, ktorej sa podľa medializovaných informácií dopustil mladík – vrah z miestnej rómskej osady, je vyústením dlhodobej tolerancie a nečinnosti štátnej moci voči protispoločenskému správaniu niektorých komunít.

Vraha, ktorý v prvý deň roka 2023 v Michalovciach dobodal 46-ročnú ženu, vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Zadržaný muž má 18 rokov a svoju obeť predtým nepoznal, jeho motívom boli peniaze. Žena si 1. januára o 6.30 vyberala peniaze z bankomatu, vrah ju usmrtil niekoľkými bodnými ranami.

(sita)

Minúta  |  

Sulík: Aj s Čaputovou sme sa predsa dohodli na voľbách v septembri. Prekvapilo ma, že chce konať tak, ako si želá Fico

Šéfa opozičnej SaS Richarda Sulíka prekvapilo vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej o tom, že predčasné parlamentné voľby by mali byť skôr. Tvrdí, že dohoda na voľbách 30. septembra sa urobila aj s ňou. Nevidí dôvod meniť dohodu na septembrovom termíne, čo bol kompromis strán bývalej koalície.

Poslanci SaS sa zároveň nezúčastnia na rokovaní o júnovom termíne volieb, ktoré inicioval Smer-SD. "Neviem, prečo sa prezidentka rozhodla konať tak, ako si želá Robert Fico, každopádne 30. september je kompromisný termín," vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii Sulík.

"Pokiaľ nie je evidentný pochopiteľný dôvod meniť už raz urobené rozhodnutie, zvykneme dohody dodržať," skonštatoval a odvolal sa na dohodu strán OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina na septembrovom termíne volieb. "Všetky projekty, ktoré sa plánujú na voľbách zúčastniť, majú dostatok času na prípravu," dodal.

Prezidentka má podľa Sulíka možnosť nepodpísať všetky zákony, ak s nimi nesúhlasí. Lídra OĽaNO Igora Matoviča a jeho posledné návrhy označil za šaša. "Treba ho nechať vymýšľať jednu hlúposť za druhou, aby celý národ pochopil, že takýto šašo do parlamentu nepatrí," povedal s tým, že do parlamentu treba voliť ľudí, ktorí majú základnú súdnosť. Myslí si, že v NR SR momentálne prechádzajú aj dobré návrhy. Nevidí dôvod na skorší termín volieb len preto, že si to želá Smer-SD alebo prezidentka.

https://standard.sk/320868/prezidentka-situacia-v-parlamente-pripomina-chaos-a-ziada-si-skorsi-termin-predcasnych-volieb/

Sulík súhlasí s júnovým termínom a môže o ňom rokovať, ale zatiaľ je podľa neho dohoda na septembri. Na zmenu názoru potrebuje Sulík uchopiteľný dôvod a mimoriadna schôdza iniciovaná Smerom-SD ním podľa neho nie je.

Poslanci SaS podľa Sulíka nepodporia ani otvorenie schôdze týkajúcej sa stíhačiek MiG-29, ktoré by Slovensko mohlo dať Ukrajine. Nepovedal, či aj zvyšok bývalej koalície nepodporí túto schôdzu. "Zo strednodobého hľadiska pre SR nie sú tieto lietadlá použiteľné, boli nahradené F16-kami. Ak bude vyjasnená právna stránka veci, dajme migy k dispozícii Ukrajine," vyhlásil Sulík.

Čaputová vo štvrtok pre TASR uviedla, že súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb.

(tasr)

Minúta  |  

Nastal čas ratifikovať žiadosti Fínska aj Švédska o členstvo v NATO, vyzval Stoltenberg Turecko

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že je načase, aby Turecko ratifikovalo žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Aliancie. Informuje o tom spráava agentúry AFP.

"Som stále presvedčený, že nastal čas ratifikovať (žiadosti o členstvo) Fínska aj Švédska," zdôraznil šéf organizácie NATO po rokovaniach s ministrom zahraničných vecí Turecka Mevlütom Čavušoglom.

"Obe žiadosti môžu byť ratifikované teraz," uviedol Stoltenberg. "Hlavnou otázkou nie je to, či budú ratifikované naraz. Hlavnou vecou je, že budú ratifikované čo najskôr," zdôraznil.

"Proces členstva Fínska v NATO by sme mohli prehodnotiť nezávisle od Švédska," povedal vo štvrtok šéf tureckej diplomacie. "Pozícia Turecka, čo sa týka členstva oboch krajín, bola od začiatku jasná a jednoznačná," dodal.

"Nebolo by realistické tvrdiť, že Švédsko plne splnilo svoje záväzky," uviedol Čavušoglu podľa agentúry AP. Ako povedal, Ankara momentálne nebadá, že by Štokholm už bol podnikol kroky, ktoré od neho Turecko žiada.

Na to, aby boli tieto dve severské krajiny prijaté do NATO, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. To Ankara obvinila, že nie je dosť tvrdé voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti schváliť v marci.

(tasr)

Minúta  |  

Súčasný ruský režim je teroristický, zhodla sa väčšina slovenských poslancov

Národná rada SR prijala vo štvrtok uznesenie k stupňujúcej sa agresii Ruskej federácie proti Ukrajine. Parlament tak opätovne odsúdil ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine a vyjadril podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti susednej krajine v jej medzinárodne uznaných hraniciach.

NR SR v súlade s rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z októbra uplynulého roku k stupňujúcej sa agresii Ruska proti Ukrajine vyhlásila súčasný ruský režim za teroristický. V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z novembra minulého roku o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus parlament uznal Rusko ako štát podporujúci terorizmus.

Návrh do parlamentu predložili poslanci strany Sloboda a Solidarita a nezaradení poslanci Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Kristián Čekovský (Občiansko-demokratická platforma). Slovenský parlament zároveň rešpektuje právo ukrajinských občanov slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti a zahranično-politickej orientácii. Ďalej odsúdili predovšetkým rozsiahle útoky Ruskej federácie na civilné obyvateľstvo, civilné objekty a kritickú infraštruktúru na Ukrajine, ktoré zodpovedajú vojnovým zločinom a znamenajú straty na nevinných ľudských životoch. Parlament taktiež odsúdil násilie na civilistoch, únosy a ich mučenie páchané ozbrojenými, paramilitantnými i súkromnými ozbrojenými zložkami podporovanými Ruskom.

Národná rada zároveň odsúdila priame či nepriame vyhrážky Ruskej federácie použitím jadrových zbraní, ktoré sú hrozbou pre celoeurópsku až celosvetovú bezpečnosť. Parlament taktiež neuznáva výsledky takzvaných referend na zvrchovanom území Ukrajiny v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, považuje tieto územia naďalej za súčasť nezávislej a zvrchovanej Ukrajiny a odsudzuje akékoľvek pokusy o anexiu ukrajinských území zo strany Ruska v rozpore s medzinárodným právom.

„NR SR vyjadrila podporu širokému medzinárodnému úsiliu o vytvorenie osobitného tribunálu pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine a vyšetreniu, stíhaniu a potrestaniu páchateľov zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov," uviedli poslanci. Zároveň vyzvali príslušné slovenské orgány, aby naďalej poskytovali potrebnú súčinnosť a pomoc ukrajinským a medzinárodným orgánom v tejto oblasti.

Poslanci prijatím uznesenia taktiež odsúdili hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na našom území a zároveň vyzvali vládne inštitúcie, orgány činné v trestnom konaní, tajné služby a ďalšie kompetentné orgány, aby túto hrozbu nepodceňovali, ale naopak voči nej účinne zakročili v záujme udržania bezpečnosti a demokracie u nás. Parlament taktiež poďakoval všetkým pomáhajúcim nášmu susedovi a zdôraznil, že aj naďalej stojí pri ukrajinskom ľude a jej demokraticky zvolených zástupcoch.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.