Preskočiť na obsah
  |  

Španielsko ako prvé v Európe schválilo zákon o platenom menštruačnom voľne

Španielski zákonodarcovia vo štvrtok definitívne schválili návrh zákona o zavedení plateného voľna pre ženy, ktoré trpia silnými menštruačnými bolesťami. Španielsko je prvá európska krajin, ktorá presadila takúto legislatívu, píše agentúra AFP.

Cieľom zákona, za ktorý hlasovalo v dolnej komore parlamentu 185 poslancov a 154 bolo proti, je prelomiť v tomto smere isté tabu. Španielska ministerka pre rodovú rovnosť Irene Monterová na Twitteri uviedla, že z pohľadu pokroku v oblasti feminizmu je tento deň "historickým".

AFP pripomína, že "menštruačné" pracovné voľno poskytuje len hŕstka krajín, ako Japonsko, Indonézia či Zambia.

Schválená legislatíva oprávňuje ženy, aby si v prípade bolestivej menštruácie vybrali toľko dní voľna, koľko budú potrebovať. Takzvané nemocenské im bude hradiť štátny systém sociálneho zabezpečenia, a nie zamestnávateľ.

Rovnako, ako pri inom type plateného voľna zo zdravotných dôvodov, musí ženám dočasnú práceneschopnosť odobriť lekár. Presnú dĺžku z týchto dôvodov však nový zákon nestanovuje. Podľa španielskej spoločnosti pre gynekológiu a pôrodníctvo trpí vážnymi menštruačnými bolesťami približne tretina žien.

Zákon o menštruačnom voľne názorovo rozdelil politikov a dokonca aj odbory v krajine, konštatuje AFP. Mohlo by totiž dôjsť k stigmatizácii žien pri prijímaní do zamestnania – zamestnávatelia by mohli uprednostňovať mužov.

Schválené "menštruačné voľno" je súčasťou širšieho, ideologicky podfarbeného balíka v oblasti takzvaného "reprodukčného zdravia". Rozširuje napríklad práva na potrat pre dievčatá vo veku 16 a 17 rokov, ktoré už nebudú musieť mať súhlas od rodiča alebo iného zákonného zástupcu.

(tasr, krk)

  |  

Mimoriadnu schôdzu k júnovému termínu predčasných volieb sa nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát

Parlament dnes nebude rokovať o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR. Poslanci ani na druhýkrát neotvorili rokovanie o mimoriadnej schôdzi, keď sa prezentovalo 70 poslancov. Schôdzu iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), navrhuje určiť termín predčasných volieb na 24. júna. O otvorenie schôdze sa opäť pokúsia v piatok 17. februára po hlasovaní o 11.00.

Skupina poslancov v návrhu na júnový termín volieb uviedla, že vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená a ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

„Vláda svojimi krokmi v ostatnom období naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou Slovenskej republiky a poverením prezidentky Slovenskej republiky, a preto je proti záujmom Slovenskej republiky, aby predlžovala túto agóniu bez ústavnej legitimity až do 30. septembra 2023,“ píše sa v odôvodnení návrhu, pod ktorým sú podpísaní poslanci Smeru-SD a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa.

Zrušiť chcú pôvodné schválené uznesenie o skrátení volebného obdobia, ktoré stanovilo termín predčasných volieb na 30. septembra s tým, že predseda Národnej rady SR má vyhlásiť voľby najneskôr 110 dní pred ich konaním.

(sita)

  |  

Fico: Prezidentka by mala okamžite vymenovať úradnícku vládu. SaS chce navrhnúť vlastný termín volieb

Prezidentka Zuzana Čaputová by mala okamžite pristúpiť k vymenovaniu úradníckej vlády. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásil predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico.

Ako ďalej povedal, je evidentné, že poslanci bývalej vládnej koalície nechcú pristúpiť k skoršiemu termínu predčasných volieb, ako je 30. september. Sama Čaputová pritom podľa Fica v minulosti tvrdila, že v prípade, že voľby nebudú v prvom polroku 2023, vymenuje úradnícku vládu.

„My trváme na tom, že najsprávnejším termínom na konanie volieb, pretože voľby sú nástrojom na riešenie ústavných kríz, nie nástrojom na ich prehlbovanie, je 24. júna," zdôraznil Fico. Pokiaľ by mala súčasná vláda vládnuť až do konca septembra, bola by to podľa neho totálna katastrofa. „Neviem si predstaviť niečo horšie," skonštatoval šéf Smeru.

Pri zostavovaní úradníckej vlády by podľa Fica mala prezidentka konzultovať rozhodujúcich hráčov na politickej scéne. „Chceme vedieť, ako to má vyzerať, čo bude, kde bude, ale prezidentka by mala dať najavo zločincom vo vládnej koalícii, že je pripravená isť do úradníckej vlády," dodal Fico.

https://standard.sk/320868/prezidentka-situacia-v-parlamente-pripomina-chaos-a-ziada-si-skorsi-termin-predcasnych-volieb/

Nech príde SaS s vlastným návrhom skoršieho termínu. Sme pripravení

Predseda Smeru ďalej tvrdí, že SaS plánuje prísť budúci týždeň s vlastným návrhom na skoršie konanie predčasných volieb. Ponúkol, že jeho strana stiahne svoj návrh na mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k tejto téme. Navrhol odložiť aktuálne rokovanie a diskutovať o tom. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) následne zvolal poslanecké grémium.

"Ak ide o preteky, my sme pripravení," uviedol Fico. Požiadal o prestávku v parlamente na hodinu alebo dve, aby mohli rokovať a dohodnúť sa. Deklaroval, že Smer-SD je pripravený návrh na mimoriadnu schôdzu a na zmenu termínu volieb stiahnuť, ak SaS príde s vlastným.

"Nech poslanci za SaS predložia vlastný návrh," vyzval ich. Poznamenal, že aktuálna kríza je hlboká a je potrebné čo najskoršie konanie volieb.

Líder OĽaNO Igor Matovič hovoril v reakcii o strachu Roberta Fica. Ak SaS naozaj avizovala Smeru-SD takúto iniciatívu, chce podľa neho politikárčiť. Vyzval liberálov, aby sa "vyfarbili".

(sita)

  |  

Prokurátor podal obžalobu na guvernéra NBS Petra Kažimíra pre podozrenie z korupcie

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal vo štvrtok na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) obžalobu na guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a exministra financií Petra Kažimíra pre trestný čin podplácania. Vyplýva to z informácií, ktoré prokuratúra zverejnila na sociálnej sieti.

"Obžaloba sa týka podozrenia z korupčnej trestnej činnosti v súvislosti s daňovými kontrolami voči viacerým obchodným spoločnostiam," priblížil ÚŠP.

"Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi na ŠTS v Pezinku, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," uviedla pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Guvernéra NBS opätovne obvinili z prečinu podplácania vlani na jeseň. Po vznesení obvinenia Peter Kažimír cez svojho obhajcu Ondreja Mularčíka odkázal, že sa necíti byť vinný.

Predtým mu obvinenie zrušila Generálna prokuratúra (GP) SR. Vtedy upozornila, že obvinenie vzniesol prokurátor ÚŠP iba na základe výpovedí jediného spolupracujúceho obvineného, bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho.

(tasr)

  |  

Rodičovský príspevok aj dávky v hmotnej núdzi sa majú výrazne zvýšiť. Čaká sa na Čaputovej podpis

Zmenou valorizačného mechanizmu životného minima stúpnu viaceré naň naviazané dávky a príspevky. Sumy životného minima by sa mali od júla tohto roka zvýšiť o predpokladaných 12,7 percenta, teda o očakávaný rast životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Napríklad rodičovský príspevok pre rodiča, ktorý dostával materskú dávku, by mal od začiatku budúceho roka stúpnuť o 52,40 eura na 465 eur. Pre rodičov, ktorí nárok na materskú dávku nemali, by sa mal rodičovský príspevok zvýšiť o 38,20 eura na 339,20 eura. V tlačovej správe o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

O predpokladaných 12,7 percenta by sa mali od začiatku budúceho roka zvýšiť všetky dávky v hmotnej núdzi. Už od 1. júla tohto roka majú v rovnakej miere stúpnuť príspevky, ktoré štát poskytuje pri náhradnej starostlivosti o dieťa. Zmena spôsobu valorizácie životného minima sa však už netýka prídavku na dieťa, keďže po zvýšení prídavku na dieťa z 30 eur na 60 eur sa táto dávka odpojila od automatickej valorizácie o rast životného minima. To, čo sa prídavok na dieťa v budúcnosti zvýši, bude na rozhodnutí vlády.

Samotné životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť takmer o 30 eur, zo súčasných 234,42 eura na sumu 264,20 eura. Ak novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi podpíše prezidentka SR Zuzana Čaputová, nadobudne účinnosť od 1. apríla tohto roka.

(sita)

  |  

Nová novela má zjednodušiť registráciu menších náboženských spoločenstiev

Úrad splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia pod vedením Anny Záborskej (Kresťanská únia) pripravil platformu pre diskusiu o návrhu novely zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Pozvanie na stretnutie prijali zástupcovia viac ako desiatky cirkví na Slovensku. Informoval o tom v tlačovej správe riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Michal Považan.

Predmetom diskusie bola definícia a náležitosti registrácie náboženského spoločenstva, ktoré nespĺňa doterajšie, hlavne kvantitatívne kritériá o počte členov. Predstavili koncept „náboženského združenia“, ktoré predstavuje novú formu právnej registrácie náboženského spoločenstva. Na stretnutí zaznelo viacero konštruktívnych návrhov a pripomienky, ktorým sa budú predkladatelia ešte venovať.

Všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR eviduje ministerstvo kultúry na tomto zozname.

„Dnešné stretnutie je ďalším a významným krokom v rámci našej snahy vytvoriť a predložiť do parlamentu návrh zákona, v ktorom budú zohľadnené skúsenosti, potreby a pripomienky čo najširšieho spektra cirkví a spoločenstiev, ktoré na Slovensku pôsobia,“ uviedol jeden z predkladateľov návrhu Ján Szöllös.

Podla Záborskej je náboženská sloboda prvé ľudské právo. „Aj dnes hľadáme na Slovensku čo najlepší spôsob realizácie slobody vierovyznania alebo presvedčenia v praxi. Som veľmi rada, že sme sa tu dnes stretli v takom hojnom počte. Je to znak, že nám na slobode záleží. Verím, že spoločne zlepšíme legislatívu týkajúcu sa registrácie menších náboženských spoločenstiev,“ dodala splnomocnenkyňa Anna Záborská.

(sita, krk)