Preskočiť na obsah
  |  

Moldavský parlament schválil novú prozápadnú vládu. Má ambíciu nasmerovať štát do EÚ

Moldavský parlament vo štvrtok schválil prozápadnú vládu pod vedením nového premiéra Dorina Receana. Ten prisľúbil oživiť hospodárstvo krajiny a nasmerovať ju do Európskej únie. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AP.

Recean (48) dostal od prezidentky Maie Sanduovej poverenie zostaviť vládu minulý piatok po tom, ako podala demisiu jeho predchodkyňa Natalia Gavrilicová. Jej vláda skončila po 18 mesiacoch poznačených sériou kríz, vyvolaných predovšetkým inváziou Ruska na susednú Ukrajinu.

Recean, bývalý minister vnútra, dosiaľ pôsobil ako poradca prezidentky a tajomník Najvyššej rady pre bezpečnosť. V 101-člennom parlamente si zaistil podporu 62 poslancov. Program svojej vlády nazval "Prosperujúce, bezpečné, európske Moldavsko".

"Chceme žiť v bezpečnom svete, kde sa dodržiavajú medzinárodné dohovory, kde sa problémy medzi krajinami riešia dialógom, kde je rešpekt voči malým štátom," píše sa v programe s tým, že Moldavsko chce byť plnoprávnym členom EÚ.

Recean pred hlasovaním poslancov povedal, že v kabinete vymení len štyroch ministrov – financií, infraštruktúry, spravodlivosti a energetiky.

Moldavsko sužuje energetická kríza a rastúca inflácia. Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 zaznamenalo prílev utečencov a výpadky elektriny po útokoch na ukrajinskú energetiku. V krajine značne závislej od ruského zemného plynu vypukli protesty proti zvyšujúcim sa cenám, čo Kišiňov označil za súčasť Kremľom podporovanej snahy o destabilizáciu moldavskej vlády.

Proeurópsky orientovaná prezidentka Sanduová tento týždeň znova obvinila Moskvu zo snahy zvrhnúť vedenie bývalej sovietskej republiky s cieľom zabrániť jej vstupu do EÚ a využiť ju vo vojne proti Ukrajine. Rusko, ktoré má vojakov v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko, to popiera.

Moldavsko vlani krátko po začiatku ruskej invázie požiadalo o vstup do EÚ, ktorá mu v júni spolu s Ukrajinou udelila štatút kandidátskej krajiny.

(tasr)

  |  

Matovič: Ak by reálne hrozila úradnícka vláda, dohodli by sme voľby čo najskôr

Ak by reálne hrozilo, že prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenuje úradnícku vládu, podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča by sa všetky strany dohodli na čo najskoršom termíne predčasných volieb.

"Nikto nechce, aby si tu prezidentka urobila úradnícku vládu z politikov z Progresívneho Slovenska, ktorí nemajú žiadnu legitimitu," vyhlásil Matovič.

https://standard.sk/320868/prezidentka-situacia-v-parlamente-pripomina-chaos-a-ziada-si-skorsi-termin-predcasnych-volieb/

Ak by OĽaNO po vymenovaní úradníckej vlády hlasovalo za skorší termín volieb, SaS by s tým nemala problém. Líder strany Richard Sulík však tvrdí, že treba dodržiavať dohody, čiže aj dohodu na 30. septembri.

(tasr)

  |  

Skupina iClinic pre svoju činnosť a opakované ublíženia na zdraví čelí trestnému oznámeniu od štátu

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podal minulý týždeň v súvislosti s činnosťou skupiny iClinic trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Ten sa mal dopustiť ublíženia na zdraví, falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie, ako aj podvodu. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚDZS Monika Hudecová.

"Trestné oznámenie je založené na zisteniach z kontroly skupiny očných kliník iClinic, ktorú úrad vykonal na základe podnetov verejnosti. Podľa týchto zistení vo viacerých prípadoch došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, čoho následkom bolo aj vážne poškodenie zraku pacientov," priblížila Hudecová.

Ďalej uviedla, že úrad počas svojho dohľadu objavil ďalšie skutočnosti, ktoré vyvolávajú podozrenia z nezákonného čerpania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia s cieľom obohatiť sa.

"V zdravotnej dokumentácii niekoľkých pacientov je napríklad zaznamenaná diagnóza sivý zákal, hoci týmto ochorením zjavne netrpeli. Náklady na liečenie sivého zákalu sú pritom hradené z verejného zdravotného poistenia," spresnila hovorkyňa. Vzhľadom na alarmujúcu intenzitu a závažnosť zistení bude podľa jej slov úrad aktívne spolupracovať s Generálnou prokuratúrou SR, kde bolo trestné oznámenie doručené.

"Úrad je zároveň nútený pripustiť, že praktiky poškodzujúce zdravie pacientov i verejné financie sa môžu opakovať, preto je vysoko žiadúce, aby orgány činné v trestnom konaní včas a dôsledne preverili skutočnosti uvedené v trestnom oznámení," zdôraznila.

Úrad ďalej uviedol, že zatiaľ čo v počas roka 2019 boli voči subjektom skupiny iClinic doručené tri podnety na vykonanie dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v roku 2020 to boli dva podnety, v roku 2021 sa počet podnetov zvýšil na 14 a v minulom roku to bolo 26 podnetov.

Z celkového počtu 45 podnetov bolo doteraz uzavretých 25 prípadov, "z ktorých bolo v 14 prípadoch zistené porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a/alebo viesť zdravotnú dokumentáciu správne, t. j. miera opodstatnenosti podnetov je aktuálne približne na úrovni 56 percent". Bežná miera opodstatnenosti podnetov vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou sa podľa úradu pohybovala v rokoch 2019 až 2021 na úrovni 15 až 18 percent.

(tasr)

  |  

Čaputová: K vymenovaniu úradníckej vlády ma vyzvali strany, ktoré by jej dôveru nevyslovili

Prezidentka Zuzana Čaputová v priebehu dňa zareagovala aj na dnešné výzvy zo strany opozičných politických subjektov ohľadne možnosti vymenovania úradníckej vlády.

„Pre politický chaos je príznačné, že ma dnes k vymenovaniu úradníckej vlády vyzvali strany, ktoré ešte včera tvrdili, že by jej za žiadnych okolností nevyslovili dôveru," poznamenala Čaputová.

Zdôraznila, že nezodpovedné a populistické návrhy niektorých poslancov v parlamente nezastaví vláda bez parlamentnej podpory.

„Tie môžu zastaviť iba parlamentní lídri a dohoda na skoršom termíne predčasných volieb, po ktorom volám konzistentne od decembra, keď vláde bola vyslovená nedôvera. Dohodu politických strán na septembrovom termíne som pripustila iba preto, že inak hrozilo neprijatie zmeny ústavy a ďalší polrok by sa o predčasných voľbách vôbec nemohlo rozhodovať," dodala prezidentka.

(sita)

  |  

Nový sankčný balík EÚ zakáže aj vývoz toaliet, bidetov či bojlerov do Ruska

Nový balík sankcií Európskej únie, ktoré majú oslabiť ruskú vojenskú mašinériu, zahŕňajú aj symbolický tovar neovplyvňujúci strategické odvetvia. Ako referuje web Ukrajinská pravda, medzi tovary, ktoré sa už nebudú môcť vyvážať do Ruska, patria aj toalety.

Hlavným cieľom ďalšieho balíka sankcií v hodnote jedenásť miliárd eur ročne je zastaviť predaj high-tech tovaru, ktorý možno použiť v ruských zbraňových systémoch. Na sankčnom zozname sa bude nachádzať elektronika, lasery, rádiové zariadenia, softvéry, avionika, námorné kamery či vzácne nerasty.

Okrem týchto vecí budú na zozname i spomenuté toalety, bidety, cisterny, bojlery a podobné zariadenia, ďalej vysokozdvižné vozíky, stroje na triedenie pošty, komíny, tehly či pneumatiky.

Práve toalety sa stali symbolickými, keď ich ruskí vojaci začali kradnúť pri inváziách do iných krajín – najskôr v Gruzínsku 2008 a teraz aj na Ukrajine. Krádeže tejto bežnej sanity poukazujú na skutočnosť, že 24-ročné vládnutie ruského vodcu Vladimira Putina neprispelo k zlepšeniu životov obyčajných Rusov a v priemere jeden z piatich domov v krajine ani v roku 2023 nemá ani základné vybavenie.

(sita)

  |  

Španielsko ako prvé v Európe schválilo zákon o platenom menštruačnom voľne

Španielski zákonodarcovia vo štvrtok definitívne schválili návrh zákona o zavedení plateného voľna pre ženy, ktoré trpia silnými menštruačnými bolesťami. Španielsko je prvá európska krajin, ktorá presadila takúto legislatívu, píše agentúra AFP.

Cieľom zákona, za ktorý hlasovalo v dolnej komore parlamentu 185 poslancov a 154 bolo proti, je prelomiť v tomto smere isté tabu. Španielska ministerka pre rodovú rovnosť Irene Monterová na Twitteri uviedla, že z pohľadu pokroku v oblasti feminizmu je tento deň "historickým".

AFP pripomína, že "menštruačné" pracovné voľno poskytuje len hŕstka krajín, ako Japonsko, Indonézia či Zambia.

Schválená legislatíva oprávňuje ženy, aby si v prípade bolestivej menštruácie vybrali toľko dní voľna, koľko budú potrebovať. Takzvané nemocenské im bude hradiť štátny systém sociálneho zabezpečenia, a nie zamestnávateľ.

Rovnako, ako pri inom type plateného voľna zo zdravotných dôvodov, musí ženám dočasnú práceneschopnosť odobriť lekár. Presnú dĺžku z týchto dôvodov však nový zákon nestanovuje. Podľa španielskej spoločnosti pre gynekológiu a pôrodníctvo trpí vážnymi menštruačnými bolesťami približne tretina žien.

Zákon o menštruačnom voľne názorovo rozdelil politikov a dokonca aj odbory v krajine, konštatuje AFP. Mohlo by totiž dôjsť k stigmatizácii žien pri prijímaní do zamestnania – zamestnávatelia by mohli uprednostňovať mužov.

Schválené "menštruačné voľno" je súčasťou širšieho, ideologicky podfarbeného balíka v oblasti takzvaného "reprodukčného zdravia". Rozširuje napríklad práva na potrat pre dievčatá vo veku 16 a 17 rokov, ktoré už nebudú musieť mať súhlas od rodiča alebo iného zákonného zástupcu.

(tasr, krk)