Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Soros: Víťazstvo Ukrajiny by znamenalo rozpad Ruskej ríše

Miliardár a filantrop George Soros vo štvrtok uviedol, že prípadná porážka Moskvy vo vojne na Ukrajine by viedla k rozpadu "Ruskej ríše", čo by podľa neho postsovietske republiky uvítali.

"Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sa nevedia dočkať porážky Ruska na Ukrajine, pretože chcú presadiť svoju nezávislosť," povedal Soros v príhovore na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, o ktorom informovala jeho kancelária.

"Znamená to, že víťazstvo Ukrajiny by znamenalo rozpad Ruskej ríše. Rusko by už nepredstavovalo hrozbu pre Európu a svet. Bola by to veľká zmena k lepšiemu," pokračoval.

Spojené štáty budú i naďalej podporovať Ukrajinu, povedal Soros, Američan s maďarskými koreňmi. Podľa jeho slov však prezident USA Joe Biden upozornil svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, že existujú isté hranice a je potrebné zabrániť vypuknutiu tretej svetovej vojny. Zdroj týchto informácií nešpecifikoval.

Sovietsky zväz sa po rozpade v roku 1991 rozdelil na 15 nezávislých krajín. Rusko zostalo z nich najmocnejšou, pričom vlastní najväčší jadrový arzenál na svete, pripomína Reuters.

Putin v uplynulom období viackrát označil vojnu na Ukrajine za existenčný boj so Západom a vyhlásil, že Rusko sa v prípade ohrozenia bude brániť všetkými dostupnými prostriedkami.        

Ruská armáda má podľa Sorosa zlé vedenie, slabé vybavenie a nízku morálku. Ruský prezident sa preto obrátil na súkromnú polovojenskú Vagnerovu skupinu. Soros tvrdí, že tento riskantný krok z krátkodobého hľadiska zafungoval.

Miliardár v príhovore hovoril aj o Číne. Podľa neho stratégia nulovej tolerancie covidu otriasla dôverou v Komunistickú stranu. "Súčasná situácia spĺňa všetky predpoklady na zmenu režimu či revolúciu… Je to však len začiatok neprehľadného procesu, ktorého dôsledky sa prejavia až po dlhšom čase," uviedol.

V krátkodobom horizonte podľa neho pravdepodobne ostane pri moci čínsky prezident Si Ťin-pching, pretože v rukách pevne drží všetky nástroje represie. "Som však presvedčený, že Si Ťin-pching nezostane vo funkcii doživotne. Kým bude v úrade, Čína sa nestane dominantnou vojenskou a politickou silou, o čo sa Si Ťin-pching snaží," dodal.

Soros považuje Rusko a Čínu za vedúcich členov skupiny vzostupných "uzavretých spoločností", v ktorých je jednotlivec podriadený štátu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj vylúčil, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody vzdala časti územia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil, že by sa Ukrajina v rámci možnej mierovej dohody vzdala svojho územia v prospech Ruska. Zelenskyj to uviedol pre britskú spravodajskú stanicu BBC v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informuje TASR.

Ukrajinský prezident upozornil, že ak by sa rozhodli vzdať časti svojho územia, znamenalo by to, že Rusko by sa mohlo na Ukrajinu neustále vracať.

"Akékoľvek územné kompromisy by nás ako štát oslabili. Nie je to však o samotnom kompromise… Otázne je s kým? S (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom? Nie, pretože (z našej strany) neexistuje žiadna dôvera," povedal.

Zelenskyj zároveň uviedol, že očakávaná ruská jarná ofenzíva sa už začala a ruské útoky prichádzajú z viacerých smerov. Verí však, že ukrajinské sily budú odolávať ruskému postupu až do chvíle, keď budú môcť spustiť protiofenzívu.

V tomto duchu spojencov opäť požiadal o zbrane. "Moderné zbrane samozrejme urýchlia mier. Zbrane sú jediným jazykom, ktorému Rusi rozumejú," povedal.

Zelenskyj minulý týždeň absolvoval európske turné, počas ktorého žiadal o moderné zbrane na boj proti ruským inváznym silám. V Londýne požiadal britských predstaviteľov o stíhačky. Britský premiér Rushi Sunak v tomto smere nič nevylúčil.

Kyjev zároveň spojencov žiada, aby urýchlili dodávky už sľúbených zbraní vrátane moderných tankov. Tie by na Ukrajinu mali doraziť o niekoľko týždňov.

Ukrajinský líder upozornil aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý pohrozil, že podporí Rusko vo vojne na Ukrajine, ak bude Bielorusko napadnuté.

Zelenskyj však dúfa, že Bielorusko sa do vojny nezapojí. "Ak áno, budeme bojovať a prežijeme," uviedol. Dovoliť, aby Rusko znova použilo bieloruské územie na spustenie útoku, by bola "obrovská chyba", dodal.

Bielorusko vlani na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk dosiaľ priamo nezapojil.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zverejnili časť správy o vyšetrovaní snahy Trumpa zvrátiť prehru v Georgii

Americký sudca zverejnil vo štvrtok časť správy o vyšetrovaní snáh exprezidenta Donalda Trumpa zvrátiť volebnú porážku z roku 2020 v štáte Georgia. Osobitná veľká porota dospela k záveru, že napriek tvrdeniam Trumpa k údajným veľkým podvodom vo voľbách nedošlo. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúry Reuters a AFP.

Členovia poroty sa podľa dokumentu domnievajú, že viacerí svedkovia mohli klamať pod prísahou. Prokuratúre odporučili aj obviniť určité osoby. Ich mená zostávajú utajené, pretože niektorí z nich zatiaľ nepredložili výpovede.

Prokuratúra v Georgii dva roky vyšetrovala, či sa Trump a jeho spojenci nedopustili trestných činov v úsilí zmeniť výsledky volieb. V tomto južanskom štáte prezident Joe Biden zvíťazil o necelých 12.000 hlasov.

Porota si vypočula svedectvá blízkych spojencov Trumpa vrátane šéfa prezidentskej kancelárie Marka Meadowsa, bývalého právnika Rudyho Giulianiho či republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Trumpa ako svedka nepredvolali.

Vyšetrovanie začala prokurátorka okresu Fulton Fani Willisová krátko po tom, ako 2. januára 2021 Trump telefonoval štátnemu tajomníkovi Georgie Bradovi Raffenspergerovi, ktorý dohliada na voľby v tomto štáte. S tvrdením o volebnom podvode ho požiadal, aby "našiel" dostatok hlasov, aby ho mohol vyhlásiť za víťaza. Nahrávka rozhovoru unikla na verejnosť.

O štyri dni neskôr dav stúpencov Trumpa vtrhol do Kongresu vo Washingtone v snahe zabrániť konečnému osvedčeniu Bidenovho víťazstva.

Trump vyšetrovanie v Georgii opakovane označil za "hon na bosorky". Zameriavalo sa okrem iného na snahy spojencov exprezidenta podpísať volebné certifikáty o jeho víťazstve. Preverovalo tiež falošné oznámenia o volebných podvodoch, nelegálne snahy o prístup k hlasovacím prístrojom či vyhrážky volebným pracovníkom a ich obťažovanie.

Právni experti podľa AFP špekulujú, že Trumpa by v Georgii mohli obviniť na základe štátneho zákona o organizovanej kriminalite, keby prokuratúra argumentovala, že bol so stúpencami súčasťou zločineckej skupiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Česku sa budú vyrábať systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu

V Česku sa budú vyrábať systémy protivzdušnej obrany určené Ukrajine. Stovku vozidiel s podvozkami Toyota má zaplatiť Holandsko. Vo štvrtok to oznámil riaditeľ Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu Aleš Vytečka. Informuje spravodajkyňa TASR s odvolaním sa stanicu ČT24.

Pôjde o upravené terénne vozidlá Toyota s dvojicou rýchlopalných guľometov. Majú zosilnené odpruženie a špeciálny adaptér, ktorý umožní streľbu priamo z vozidla. Budú môcť zasahovať napríklad proti dronom. Holandsko k nim od českých firiem kúpi aj potrebnú muníciu. Obchod sprostredkoval český rezort obrany.

Na rovnaké zariadenie sa už Česi skôr zložili v kampani iniciatívy Darček pre Putina, v ktorej tiež zaplatili tank. Konkrétne na systémy protivzdušnej obrany poslali 90 miliónov českých korún (približne 3,8 milióna eur), z čoho sa nakúpilo 15 upravených vozidiel Toyota.

Systém podľa nich dokáže účinne brániť strategické aj civilné ciele pred náletmi dronov, leteckým bombardovaním či vrtuľníkmi v malých výškach. "Má robustnú konštrukciu a dobrú presnosť streľby - účinný dostrel je cez dva kilometre," opísala vozidlo iniciatíva.

Spolupráca s Holandskom je založená na podobnom princípe ako modernizácia 90 tankov T-72. Náklady na renováciu tankov zo zásob českého obranného priemyslu si medzi sebou rozdelia Spojené štáty a Holandsko. Celková suma sa odhaduje na 90 miliónov dolárov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Americký prezident Biden absolvoval pravidelnú zdravotnú prehliadku

Americký prezident Joe Biden absolvoval vo štvrtok pravidelnú lekársku prehliadku, jej výsledky by mali byť známe neskôr vo štvrtok. TASR správu prevzala z agentúr AP a DPA.

Biden (80) sa podrobil viacerým testom v Národnom vojenskom zdravotnom stredisku Waltera Reeda (WRNMMC) neďaleko Washingtonu. Takúto prehliadku naposledy absolvoval v novembri 2021.

Kevin O'Connor, ktorý je Bidenovým osobným lekárom od roku 2009, vtedy prezidenta označil za "zdravého", vitálneho a schopného úspešne vykonávať prezidentské povinnosti, pripomína AP.

Biden v novembri 2021 absolvoval kolonoskopiu, počas ktorej mu vyoperovali z hrubého čreva nezhubný výrastok. Neurologické vyšetrenia vtedy počas prehliadky odhalili poškodenie nervov v rukách a chodidlách, čo sa prejavuje pri chôdzi. Röntgen potvrdil aj artritídu v oblasti chrbtice.

Biden do úradu nastúpil vo veku 78 rokov v januári 2021 ako najstarší prezident USA. Či sa v roku 2024 bude uchádzať o znovuzvolenie zatiaľ nepotvrdil, všeobecne sa to však očakáva.

Vzhľadom na pokročilý vek sa aj v jeho Demokratickej strane pochybuje, či by bol najlepším kandidátom. Počas najbližších prezidentských volieb v novembri 2024 bude mať už 81 rokov.

Americkí prezidenti musia pravidelne zverejňovať informácie o svojom zdravotnom stave. Nevyžaduje to síce žiaden zákon, stala sa však z toho bežná prax.

(tasr, min)

Minúta  |  

V kauze exposlanca Feriho vypovedali ďalšie obete. Na chodbe súdu ho napadol muž

Vo štvrtok pokračovalo súdne pojednávanie v prípade českého exposlanca za TOP09 Dominika Feriho, ktorý je obžalovaný z dvoch znásilnení a jedného pokusu oň. Vypovedali súdni znalci a ďalšie obete. Pojednávanie bude pokračovať v apríli, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe na základe správ českých médií.

Súd vypočúval znalcov z oblasti psychológie a psychiatrie, neskôr ďalšie dve obete. V utorok stihol vypočuť len jednu, vypovedala približne štyri hodiny. Pojednávanie bolo vo štvrtok pre verejnosť neprístupné pre vysoko citlivé informácie, ktoré v miestnosti zrejme zaznievali.

Feri už v utorok vyhlásil, že je nevinný a žiadneho násilia sa nedopustil. Menoval však pri tom meno jednej z poškodených, ktorej prípad sa pred súd nedostal. Feri to vo štvrtok vysvetlil tým, že bol pod emočným vypätím.

"Určite som mohol reagovať šťastnejšie, ale stojím si za tým, že v tomto konkrétnom prípade (…) nejde o obeť," obhajoval sa vo štvrtok. Podľa právnej zástupkyne obetí ide z Feriho strany o zastrašovanie.

Bývalého poslanca sa na chodbe súdu pokúsil napadnúť muž. Čakal naňho na chodbe a keď Feri vyšiel, muž doňho strčil a kričal rasistické urážky. Zasiahla justičná stráž, ktorá muža odviedla.

Hlavné pojednávanie odročili do 25. apríla. Dôvodom je ďalšie dokazovanie. "Všetky moje klientky sú neskutočne statočné a ja ich obdivujem," uviedla podľa českého Deníka N splnomocnenkyňa poškodených Adéla Hořejší. Feri zo súdu odišiel bez komentára.

Obžaloba opisuje tri skutky, pričom pri dvoch mal Feri ešte ako študent Právnickej fakulty Univerzity Karlovej a člen zastupiteľstva mesta Teplice znásilniť vo svojom byte v Prahe dve ženy.

Jedna z nich mala 17 rokov, za čo mu po preukázaní viny hrozí vyššia trestná sadzba. Tretí skutok, klasifikovaný ako pokus o znásilnenie, sa podľa obžaloby odohral v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.