Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden je schopný vykonávať povinnosti prezidenta, ukázala lekárska prehliadka

Americký prezident Joe Biden je zdravý, vitálny a schopný úspešne vykonávať povinnosti prezidenta. Uviedol to v piatok lekár Bieleho domu Kevin O' Connor, keď informoval o výsledkoch pravidelnej lekárskej prehliadky. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Biden (80) sa vo štvrtok podrobil viacerým testom v Národnom vojenskom zdravotnom stredisku Waltera Reeda (WRNMMC) neďaleko Washingtonu. Takúto prehliadku naposledy absolvoval v novembri 2021.

Šéf Bieleho domu má síce podľa správy niekoľko relatívne malých problémov, avšak netrpí žiadnymi vážnymi fyzickými a neurologickými problémami.

"Prezident neužíva žiadne tabakové výrobky, nepije alkohol a naďalej minimálne päť dní v týždni cvičí," informoval ďalej jeho lekár. Biden momentálne váži okolo 80 kilogramov pri výške 183 centimetrov.

Biden v novembri 2021 absolvoval kolonoskopiu, počas ktorej mu vyoperovali z hrubého čreva nezhubný výrastok. Neurologické vyšetrenia vtedy počas prehliadky odhalili poškodenie nervov v rukách a chodidlách, čo sa prejavuje pri chôdzi. Röntgen potvrdil aj artritídu v oblasti chrbtice.

iden do úradu nastúpil vo veku 78 rokov v januári 2021 ako najstarší prezident USA. Či sa v roku 2024 bude uchádzať o znovuzvolenie, zatiaľ nepotvrdil, všeobecne sa to však očakáva.

Vzhľadom na pokročilý vek sa aj v jeho Demokratickej strane pochybuje, či by bol najlepším kandidátom. Počas najbližších prezidentských volieb v novembri 2024 bude mať už 81 rokov.

Americkí prezidenti musia pravidelne zverejňovať informácie o svojom zdravotnom stave. Nevyžaduje to síce žiaden zákon, stala sa však z toho bežná prax.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec nevidí dôvod na júnový termín volieb, Kolíková odmieta kalkulácie

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) nevidí dôvod na júnový termín predčasných volieb. Poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) odmietla, že by liberáli pri podpore septembrového termínu kalkulovali s prípadným nárastom volebných preferencií. Uviedli to vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

"Termín je v rámci časového priestoru, ktorý si stanovila pani prezidentka," priblížila Kolíková. To, že prezidentka SR Zuzana Čaputová v januári akceptovala septembrový termín predčasných volieb, ju však prekvapilo. Zároveň podľa Kolíkovej nenastali také okolnosti, aby liberáli v piatok (17. 2.) v parlamente podporili návrh Smeru-SD na voľby v júni. Poukázala tiež na to, že rozdiel medzi oboma termínmi je len v jednej parlamentnej schôdzi.

Mikulec nevidí zmysel v prípadnom posune predčasných volieb zo septembra na jún. "Termín bol dohodnutý. Som človek, ktorý sa snaží dohody dodržiavať a tak ich aj vnímam," zdôraznil. Pripustil, že prijatie niektorých legislatívnych návrhov, ktoré sú momentálne v parlamente, by zaťažilo štátny rozpočet.

Návrh šéfa OĽANO Igora Matoviča na vyplácanie 500 eur za účasť v najbližších parlamentných voľbách nie je podľa Mikulca vykonateľný. "Tento návrh nebol komunikovaný s ministerstvom vnútra, hoci sa v ňom hovorí, že by malo ministerstvo vnútra vyplácať 1,5 miliardy eur," podotkol.

Exministerka spravodlivosti Kolíková v relácii ďalej uviedla, že vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera (OĽANO) sa v protikorupčnej agende podarilo dosiahnuť menej, ako si pôvodne naplánovala.

Nedotiahli sme veľa vecí, aj čo sa týka reformy v justícii," podotkla. Na druhej strane poukázala na vznik Najvyššieho správneho súdu SR či kvalitatívny posun v preverovaní majetkových pomerov sudcov.

V súvislosti s návrhom novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti kritizuje nastavenie trestných sadzieb pri majetkových trestných činoch. Legislatíva však podľa jej slov obsahuje aj dobré veci. Mikulec avizuje snahu zvýšiť dolnú trestnú sadzbu pri majetkových trestných činoch. S drvivou väčšinou legislatívneho návrhu ale vyjadril súhlas.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj na otvorení filmového festivalu Berlinale: Umenie sa musí postaviť zlu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videomostu na slávnostnom otvorení nemeckého filmového festivalu Berlinale prihovoril k filmovým tvorcom a umelcom. Zároveň ich vyzval, aby jasne deklarovali svoju podporu Ukrajine.

"Môže umenie zostať mimo politiky?" spýtal sa Zelenskyj počas prejavu a zdôraznil, že táto otázka sa opäť stala mimoriadne dôležitou, informovala tlačová agentúra DPA.

"Kino a film dokážu prekonať bariéry - skutočné aj ideologické," povedal Zelenskyj, odkazujúc na film Wima Wendersa "Krídla túžby", ktorý predpovedal koniec rozdelenia Nemecka.

"Teraz je to Rusko, ktoré stavia na Ukrajine nový múr. Je to múr medzi slobodou a otroctvom," povedal prezident. Umenie podľa jeho slov nemôže zostať ľahostajné, pretože v tichu sa "hlas zla stáva len hlasnejším a presvedčivejším".

Pred slávnostným otvorením 73. ročníka tohto prestížneho festivalu americká herečka Anne Hathawayová vyzdvihla Zelenského ako novodobého hrdinu a poďakovala sa organizátorom festivalu za to, že mu umožnili predniesť prejav. Vedenie festivalu označilo jeho účasť za mimoriadnu poctu.

Berlinale v stredajšom tlačovom vyhlásení vyjadrilo solidaritu s Ukrajincami bojujúcimi za svoju nezávislosť a ostro odsúdilo ruskú útočnú vojnu voči susednej krajine.

Americký herec a režisér Sean Penn odpremiéruje na Berlinale svoj dokument s názvom "Superpower", ktorý zachytáva premenu Zelenského z filmového komika na vojnového hrdinu. Snímka vznikla na základe série vzájomných konverzácií a Penn ju nakrútil v Kyjeve po začiatku ruskej ofenzívy.

Tohtoročné Berlinale sa koná 16.-26. februára, keď si svet pripomenie rok od vypuknutia ofenzívy Moskvy na Ukrajine.

O hlavnú cenu - Zlatého medveďa - sa uchádza 19 filmov. Počas 11 dní bude uvedených takmer 300 nových filmov z celého sveta. Ocenenie za celoživotné dielo si prevezme hollywoodsky oscarový režisér Steven Spielberg.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas. Dzurindova Modrá koalícia by získala asi percento

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali vo februári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,9 percenta hlasov. Nasleduje Smer-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

SaS by skončila štvrtá so ziskom 7,9 percenta hlasov. Nasleduje OĽANO so 7,3 percenta, Sme rodina so 7,1 percenta a KDH so 6,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 6,6 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so štyrmi percentami, Maďarské fórum s 2,8 percenta a tiež Za ľudí s 2,3 percenta hlasov. Do NR SR by sa nedostali ani Aliancia (2,1 percenta), Kotlebovci-ĽSNS (1,5 percenta) a Modrá koalícia bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu (1,3 percenta).

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitla Národná koalícia (0,5 percenta). Dobrá voľba a Umiernení, Slovenské Hnutie Obrody, Socialisti.sk a Slovenský Patriot by získali zhodne po 0,2 percenta hlasov.

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 33 mandátov, Smer-SD 29 a PS 24. SaS by mala 14 kresiel, OĽANO a Sme rodina zhodne po 13 kresiel. S 12 poslancami by bolo v parlamente KDH, rovnaký počet by mala aj Republika.

Prieskum sa realizoval na vzorke 1000 respondentov v termíne od 7. do 13. februára.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Soros: Víťazstvo Ukrajiny by znamenalo rozpad Ruskej ríše

Miliardár a filantrop George Soros vo štvrtok uviedol, že prípadná porážka Moskvy vo vojne na Ukrajine by viedla k rozpadu "Ruskej ríše", čo by podľa neho postsovietske republiky uvítali.

"Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sa nevedia dočkať porážky Ruska na Ukrajine, pretože chcú presadiť svoju nezávislosť," povedal Soros v príhovore na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, o ktorom informovala jeho kancelária.

"Znamená to, že víťazstvo Ukrajiny by znamenalo rozpad Ruskej ríše. Rusko by už nepredstavovalo hrozbu pre Európu a svet. Bola by to veľká zmena k lepšiemu," pokračoval.

Spojené štáty budú i naďalej podporovať Ukrajinu, povedal Soros, Američan s maďarskými koreňmi. Podľa jeho slov však prezident USA Joe Biden upozornil svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského, že existujú isté hranice a je potrebné zabrániť vypuknutiu tretej svetovej vojny. Zdroj týchto informácií nešpecifikoval.

Sovietsky zväz sa po rozpade v roku 1991 rozdelil na 15 nezávislých krajín. Rusko zostalo z nich najmocnejšou, pričom vlastní najväčší jadrový arzenál na svete, pripomína Reuters.

Putin v uplynulom období viackrát označil vojnu na Ukrajine za existenčný boj so Západom a vyhlásil, že Rusko sa v prípade ohrozenia bude brániť všetkými dostupnými prostriedkami.        

Ruská armáda má podľa Sorosa zlé vedenie, slabé vybavenie a nízku morálku. Ruský prezident sa preto obrátil na súkromnú polovojenskú Vagnerovu skupinu. Soros tvrdí, že tento riskantný krok z krátkodobého hľadiska zafungoval.

Miliardár v príhovore hovoril aj o Číne. Podľa neho stratégia nulovej tolerancie covidu otriasla dôverou v Komunistickú stranu. "Súčasná situácia spĺňa všetky predpoklady na zmenu režimu či revolúciu… Je to však len začiatok neprehľadného procesu, ktorého dôsledky sa prejavia až po dlhšom čase," uviedol.

V krátkodobom horizonte podľa neho pravdepodobne ostane pri moci čínsky prezident Si Ťin-pching, pretože v rukách pevne drží všetky nástroje represie. "Som však presvedčený, že Si Ťin-pching nezostane vo funkcii doživotne. Kým bude v úrade, Čína sa nestane dominantnou vojenskou a politickou silou, o čo sa Si Ťin-pching snaží," dodal.

Soros považuje Rusko a Čínu za vedúcich členov skupiny vzostupných "uzavretých spoločností", v ktorých je jednotlivec podriadený štátu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj vylúčil, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody vzdala časti územia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil, že by sa Ukrajina v rámci možnej mierovej dohody vzdala svojho územia v prospech Ruska. Zelenskyj to uviedol pre britskú spravodajskú stanicu BBC v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informuje TASR.

Ukrajinský prezident upozornil, že ak by sa rozhodli vzdať časti svojho územia, znamenalo by to, že Rusko by sa mohlo na Ukrajinu neustále vracať.

"Akékoľvek územné kompromisy by nás ako štát oslabili. Nie je to však o samotnom kompromise… Otázne je s kým? S (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom? Nie, pretože (z našej strany) neexistuje žiadna dôvera," povedal.

Zelenskyj zároveň uviedol, že očakávaná ruská jarná ofenzíva sa už začala a ruské útoky prichádzajú z viacerých smerov. Verí však, že ukrajinské sily budú odolávať ruskému postupu až do chvíle, keď budú môcť spustiť protiofenzívu.

V tomto duchu spojencov opäť požiadal o zbrane. "Moderné zbrane samozrejme urýchlia mier. Zbrane sú jediným jazykom, ktorému Rusi rozumejú," povedal.

Zelenskyj minulý týždeň absolvoval európske turné, počas ktorého žiadal o moderné zbrane na boj proti ruským inváznym silám. V Londýne požiadal britských predstaviteľov o stíhačky. Britský premiér Rushi Sunak v tomto smere nič nevylúčil.

Kyjev zároveň spojencov žiada, aby urýchlili dodávky už sľúbených zbraní vrátane moderných tankov. Tie by na Ukrajinu mali doraziť o niekoľko týždňov.

Ukrajinský líder upozornil aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý pohrozil, že podporí Rusko vo vojne na Ukrajine, ak bude Bielorusko napadnuté.

Zelenskyj však dúfa, že Bielorusko sa do vojny nezapojí. "Ak áno, budeme bojovať a prežijeme," uviedol. Dovoliť, aby Rusko znova použilo bieloruské územie na spustenie útoku, by bola "obrovská chyba", dodal.

Bielorusko vlani na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk dosiaľ priamo nezapojil.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.