Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea hrozí silnou reakciou na vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey

Severná Kórea pohrozila v piatok "bezprecedentne" silnou reakciou na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenia Spojených štátov a Južnej Kórey, ktoré označila za prípravu na vojnu.

Toto varovanie prišlo niekoľko dní pred simulačným cvičením plánovaným na budúci týždeň, ktoré sa uskutoční vo Washingtone formou rokovaní o odozve na prípadné použitie jadrových zbraní zo strany KĽDR, uvádza agentúra AFP.

Ak Washington a Soul zrealizujú uvedené cvičenia podľa plánu, "budú čeliť bezprecedentne trvalým a silným protiakciám", uvádza sa vo vyhlásení hovorcu severokórejského ministerstva zahraničných vecí, ktoré zverejnili štátne médiá.

Pozorovatelia podľa agentúry DPA tieto hrozby Severnej Kórey považujú za znak možnej novej série raketových testov alebo nového jadrového testu.

AFP píše, že za vlády juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola sa Soul usiluje verejnosť presvedčiť o záväzku Spojených štátov odstrašiť KĽDR, ktorá sa vlani vyhlásila za jadrovú veľmoc a vykonala rekordný počet testov svojich zbraní.

Agresívne vyhlásenie Severnej Kórey odráža významnosť týchto cvičení, povedal pre AFP profesor Jang Mu-džin z Univerzity severokórejských štúdií v Soule. Ako priblížil, budú totiž dôležitým kritériom, čo sa týka rozsahu zapojenia amerického jadrového arzenálu do jadrového zastrašovania Severnej Kórey.

V marci sa majú zase konať jarné manévre v Južnej Kórei. Spojené štáty aj Južná Kórea popreli akékoľvek obvinenia o tom, že spoločné simulačné manévre by mali byť prípravou na útok na Severnú Kóreu.

(tasr)

Minúta  |  

Veľkoobchodné ceny plynu v Európe sú najnižšie za takmer 1,5 roka

Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe pokračujú v poklese. Cena referenčného kontraktu prvýkrát za 17 mesiacov padla pod 50 eur za megawatthodinu (MWh). Informujú o tom správy agentúry Bloomberg.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v piatok ráno klesol až o 4,8 percent na 49,50 eura za MWh. To bolo najmenej od 1. septembra 2021. Cena referenčného kontraktu sa od začiatku roka znížila asi o 35 percent, stále však zostáva približne dvojnásobná v porovnaní s bežnými úrovňami pre toto obdobie roka.

Od maxima dosiahnutého v auguste 2022, keď plyn prudko zdražel z dôvodu obmedzenia dodávok z Ruska, európske ceny plynu padli už o viac než 80 percent. K obratu prispelo aj relatívne teplé počasia, snahy vlád o obmedzenie spotreby a výrazné zvýšenie dodávok skvapalneného plynu (LNG) z USA a Kataru.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Júnové voľby sú v rukách prezidentky, stačí, ak vymenuje úradnícku vládu

Termín júnových volieb je v rukách prezidentky Zuzany Čaputovej, tvrdí SaS. Ako poukázal predseda strany Richard Sulík, ak hlava štátu vymenuje úradnícku vládu, prakticky celý parlament vrátane SaS odsúhlasí predčasné voľby na jún. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák.

"Opakovane sme vraveli, že budeme súhlasiť aj s júnovým termínom, ak príde k dohode bývalých koaličných partnerov. Dokonca sme k tomu zorganizovali aj stretnutie, na ktoré neprišiel nikto zo zástupcov OĽANO či Za ľudí. Vyjadrenie Igora Matoviča, že budú súhlasiť s júnovým termínom, ak prezidentka vymenuje úradnícku vládu, však celú situáciu mení," zdôvodnil Sulík s tým, že situáciu môže vyriešiť prezidentka vymenovaním úradníckej vlády, po ktorej by poslanci hlasovali za skorší termín volieb.

Čaputová vo štvrtok (16. 2.) pre TASR uviedla, že súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb.

Predčasné voľby majú byť 30. septembra. V posledný januárový deň o tom rozhodli poslanci Národnej rady SR. V piatok sa má začať mimoriadne rokovanie iniciované Smerom-SD o skoršom termíne volieb. Strana navrhuje, aby sa konali 24. júna.

https://standard.sk/320868/matovic-ak-by-realne-hrozila-uradnicka-vlada-dohodli-by-sme-volby-co-najskor-2/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Britského kráľa na juhu Anglicka "privítali" republikánski demonštranti

Britského kráľa Karola III. počas návštevy mesta Milton Keynes na juhovýchode Anglicka "privítala" skupina demonštrantov, ktorá protestovala proti monarchii a požadovala vyhlásenie republiky. Panovník sa však rozhodol ich prejavy nesúhlasu ignorovať, informuje správa agentúry AFP.

Karol III. sa počas štvrtkovej návštevy Milton Keynes poprechádzal ulicami tohto mesta ležiaceho zhruba 80 kilometrov severne od Londýna, pričom ho vítali davy miestnych obyvateľov mávajúcich britskými zástavami.

Okrem nich však kráľ narazil aj na skupinu demonštrantov, ktorí držali v rukách výrazné žlté plagáty s heslom "Toto nie je môj kráľ" (Not my king). Protest zorganizovalo združenie s názvom Republika (Republic), ktoré agituje za zrušenie britskej monarchie a zavedenie volenej hlavy štátu namiesto dedičného panovníka.

Karol III. podľa miestnych novín Milton Keynes Citizen malú skupinu zhruba dvoch desiatok protestujúcich "ignoroval" a pokračoval v prechádzke ulicami. Líder združenia Republika Graham Smith neskôr na Twitteri napísal: "Spýtal som sa Karola, načo míňa peniaze na korunováciu. Nechcel mi odpovedať".

Skupina chce podľa vlastných slov organizovať protesty proti monarchii po celom Spojenom kráľovstve. Protestnú akciu ohlásila aj na deň Karolovej slávnostnej korunovácie, ktorá sa uskutoční 6. mája.

Septembrové úmrtie dlhoročnej britskej panovníčky Alžbety II., ktorú na tróne nahradil jej najstarší syn Karol III., vyvolalo v Británii aj otázky nad budúcnosťou monarchie.

V posledných rokoch pozíciou kráľovskej rodiny otriasli kritické vyjadrenia zo strany princa Harryho a jeho manželky Meghan, a ich presťahovanie sa do USA, ako aj škandál okolo priateľstva princa Andrewa s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom odsúdeným za sexuálne delikty.

Z prieskumov verejnej mienky dlhodobo vyplýva, že zachovanie monarchie podporuje väčšina obyvateľov Spojeného kráľovstva vo väčšine vekových skupín. Najvyššiu podporu má monarchia medzi staršími ľuďmi, zatiaľ čo s mladšími vekovými skupinamih stúpa aj frekvencia názorov, že panovník by mal byť nahradený volenou hlavou štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Tržby ubytovacích zariadení vlani medziročne stúpli takmer dvojnásobne

Ubytovacie zariadenia v SR dosiahli počas roka 2022 tržby v hodnote takmer 434 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH), medziročne vzrástli takmer dvojnásobne. Hotely a penzióny v SR poskytli vlani ubytovanie viac ako 4,8 milióna turistom. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Vysoký medziročný nárast však ovplyvnila veľmi nízka porovnávacia základňa, pretože pokračujúca pandémia a prijaté opatrenia negatívne ovplyvnili cestovný ruch v roku 2021 a ubytovacie zariadenia zaznamenali rekordné prepady všetkých ukazovateľov. Celkové porovnanie výšky tržieb v roku 2022 s predošlými obdobiami je podľa ŠÚ SR možné len obmedzene, do konca roka 2020 sa tržby vykazovali vrátane DPH.

Spomedzi krajov dosiahli v roku 2022 najvyššie tržby ubytovacie zariadenia v turisticky najvýznamnejších krajoch, a to v Žilinskom kraji (96 miliónov eur), Prešovskom kraji (91 miliónov eur) a Bratislavskom kraji (90 miliónov eur). Najvyšší, viac ako 2,5-násobný rast vykázali ubytovacie zariadenia v Bratislavskom kraji.

Tržby od zahraničných návštevníkov v roku 2022 tvorili v SR takmer 36-percentný podiel na celkových tržbách ubytovateľov, kým v roku 2019 (pred pandémiou) to bolo viac ako 44 percent. V súhrne cudzinci priniesli vlani tržby na úrovni 155 miliónov eur a domáci návštevníci v objeme 279 miliónov eur. Najvyššie tržby cudzincov zaznamenal Bratislavský kraj (58 miliónov eur), Žilinský (27 miliónov eur) a Prešovský kraj (24 miliónov eur).

Počas štvrtého štvrťroka 2022 ubytovacie zariadenia dosiahli tržby (bez DPH) 105 miliónov eur, išlo o 2,3-násobný medziročný nárast. Prevažnú časť tržieb vygenerovali domáci návštevníci (63 percent). Najvyššie tržby dosiahli ubytovacie zariadenia v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, spolu tieto tri kraje tvorili 63 percent celkových tržieb ubytovateľov v SR. Bratislavský kraj sa podieľal na celkových tržbách zahraničných návštevníkov vyše 44 percent a bol opäť jediným krajom, kde tržby od zahraničných návštevníkov prevyšovali tržby od domácich hostí, a to takmer o dvojnásobok.

Ubytovacie služby na Slovensku poskytovalo vo štvtrtého štvrťroku celkovo 4 203 ubytovacích zariadení, čo predstavovalo pokles o 312 ubytovacích zariadení v porovnaní s tretím štvrťrokom tohto roka. Návštevníkom bolo k dispozícii 66-tisíc izieb a 179-tisíc lôžok (vrátane kempingových miest).

V súhrne za rok 2022 poskytoval ubytovacie služby na Slovensku celkovo 4 829 ubytovacích zariadení (nárast o 162 ubytovacích zariadení v porovnaní s rokom 2021). Návštevníkom bolo k dispozícii 77-tisíc izieb a 222-tisíc lôžok (vrátane kempingových miest). Čisté využitie stálych lôžok dosiahlo vlani úroveň 27,1 percent, využitie izieb 31,7 percent. Priemerný počet izieb k dispozícii v jednom dni bol 56-tisíc, priemerný počet stálych lôžok k dispozícii v jednom dni predstavoval 128-tisíc.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko má najlacnejší benzín a naftu v regióne, konštatujú analytici

Slovensko má najnižšie ceny pohonných látok v porovnaní s okolitými krajinami. Výnimkou je Poľsko, kde je znížená daň z pridanej hodnoty na pohonné látky. Ako uviedli analytici zo združenia Dáta bez pátosu, na začiatku februára sme zaznamenali aj najväčší pokles cien benzínov a nafty v regióne. Začiatkom tohto týždňa boli na Slovensku ceny najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu na priemernej úrovni 1,570 eura za liter a motorovej nafty 1,553 eura.

„Ak by sme sledovali za posledný rok súčet ceny benzínu a nafty, tak sme pred Valentínom na minime,“ konštatujú analytici v príspevku na sociálnej sieti s tým, že nafta je konečne pod 1,6 eura za liter a je lacnejšia ako benzín. „Obe palivá stáli pred dvomi týždňami 1,62 eura za liter,“ priblížili. Pokles cien bol podľa analytikov od konca januára viditeľný. „Benzín s cenou poklesol na 1,57 za liter, ale je u nás cenou vyššie ako takto pred rokom, aj keď na svetových trhoch je lacnejší ako pred rokom,“ doplnili.

V Česku podľa Českej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu (ČAPPO) nakúpia motoristi 95-oktánový benzín v priemere za 1,585 eura za liter. Motorovú naftu za 1,550 eura za liter. V Poľsku stál začiatkom tohto týždňa liter benzínu 1,396 eura a nafta 1,558 eura. V Rakúsku si mohli motoristi zadovážiť liter benzínu za 1,574 eura a naftu za 1,682 eura. V Maďarsku stál 95-oktánový benzín začiatkom tohto týždňa v priemere 1,601 eura a nafta 1,657 eura. Najviac zaplatili za pohonné látky Nemci. Za liter benzínu v priemere 1,828 eura a za liter nafty 1,780 eura.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.