„Máme absolútne iný prístup ku konfliktu. Je nám jasné, že nemáme iné možnosti, len sankcie a pomoc dodávkami zbraní, čo je absolútne legitímne – aj na základe Charty OSN, pokiaľ ide o Ukrajinu," konštatoval Hamžík s poznámkou, že prístup Maďarska k vojne je iný.

„Hovoria o mieri, ale hovoria takým spôsobom, ako keby sa teraz situácia mala zastabilizovať tam, kde je – bez ohľadu na to, či budú záujmy Maďarska ošetrené, a bez ohľadu na to, ako ten konflikt v podstate dopadne," spresnil veľvyslanec. Slovensko to podľa neho vníma ako kontroverznú záležitosť, ktorá má vplyv aj na spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky (V4).

Hamžík nechcel uviesť podrobnosti rozhovoru na maďarskom ministerstve zahraničných vecí, kam ho 8. februára predvolali pre vyjadrenie povereného šéfa slovenskej diplomacie Rastislava Káčera. Ten vyhlásil, že ak by bol ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine úspešnejší a jeho jednotky by prišli až po slovensko-ukrajinskú hranicu, SR by dnes čelila územným nárokom Maďarska.

K otázke vzájomných slovensko-maďarských vzťahov Hamžík podotkol, že na bežnej úrovni ministerstva, napríklad v spoločných krokoch v Bruseli, spolupráca pokračuje. „Na vysokej politickej úrovni je už ale takmer problém dať najvyšších ústavných činiteľov dokopy za jeden stôl. Darí sa to, stretli sa aj prezidenti či predsedovia vlád. Ten základný tanec pokračuje, ale nedá sa povedať, že ide o stretnutia predstaviteľov, ktorí si rozumejú vo všetkom," podčiarkol.        

Vzťah Slovenska a Maďarska je podľa slovenského diplomata vzťahom dvoch rovnoprávnych a zvrchovaných štátov. „Prešli sme si veľmi zložitým obdobím a aj predtým, než sme uzavreli základnú zmluvu v roku 1995, teda zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci, my sa v každom prípade snažíme o dobré susedské vzťahy a priateľskú spoluprácu," zdôraznil.

Poukázal na určité rušivé momenty, ktoré sa týkajú národnej politiky Maďarska vo vzťahu k susedným štátom. „To má historické korene, nedramatizujeme to. Do určitej miery chápeme, že môžu mať tieto pocity, my si ale proste vyžadujeme rešpekt v každom prípade. Hovoríme o všetkom, čo vyvoláva otázky – či je to ekonomická podpora, či je to kupovanie pôdy, či je to kupovanie budov," spresnil.

Slovensko-maďarské vzťahy podľa neho stabilizoval vstup oboch krajín do Európskej únie i NATO. „Tu je situácia, v ktorej sa môžeme cítiť absolútne bezpečne. Cítiť nebezpečne by sme sa mohli, keby Putin bol povedzme v Zakarpatsku – to by sme museli rozmýšľať inak. A cítiť nebezpečne by sme sa mohli, keby sme sa ocitli v takej situácii, v akej bolo Československo v rokoch 1938 a 1939 – a to sa nestane, tomu veríme," podčiarkol veľvyslanec SR v Budapešti.

(tasr)