Preskočiť na obsah
Minúta  |  

TikTok plánuje v Európe vybudovať dve dátové centrá; používatelia majú obavy

Čínska sociálna sieť TikTok plánuje v Európe vybudovať dve dátové centrá s cieľom rozšíriť európske dátové úložisko. V piatok to uviedli predstavitelia siete. Tieto plány však vyvolávajú obavy z toho, či budú údaje používateľov v bezpečí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

TikTok sa však snaží presvedčiť jednotlivé vlády a regulačné orgány, že na osobné údaje používateľov nebude mať dosah ani čínska vláda, ani žiaden subjekt napojený na Peking.

„Sme v pokročilej fáze finalizácie plánovania druhého dátového centra v Írsku," uviedol generálny riaditeľ TikToku pre Európu Rich Waterworth. Potvrdil aj zriadenie ďalšieho centra, o ktorom sociálna sieť informovala už vlani, ako aj rokovania o výstavbe potenciálneho tretieho európskeho centra.

Sieť TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance, v piatok zároveň vyhlásila, že v Európe túto populárnu platformu na zdieľanie krátkych videí využívalo od vlaňajšieho augusta do januára 2023 mesačne priemerne 125 miliónov aktívnych používateľov.

V súlade so Zákonom o digitálnych službách (DSA) tak spadá do prísnejšie kontrolovanej kategórie sociálnych sietí. DSA totiž zaväzuje platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov k vykonávaniu nezávislých auditov a k rizikového manažmentu. Tieto platformy musia poskytovať svoje údaje príslušným úradom a prijať etický kódex.

Európska komisia (EK) nariadila on-line platformám a vyhľadávačom do 17. februára zverejniť svoje priemerné mesačné počty aktívnych používateľov.

Agentúra Reuters pripomína, že podľa najnovších štatistík mal Twitter v Európe priemerne 100 miliónov aktívnych používateľov, Facebook 255 miliónov, Instagram 250 miliónov, YouTube 401 miliónov a Google Mapy 278 miliónov používateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Černochová: Slováci vždy boli najlepší spojenci, sme pripravení im pomáhať

Česká ministerka obrany Jana Černochová v piatok ocenila medailami prvú skupinu vojakov, ktorí sa vrátili zo zahraničnej misie na Slovensku. Česi v nej od júna minulého roka velia mnohonárodnému bojovému zoskupeniu, ktoré na Slovensku vzniklo v rámci posilnenia obrany východného krídla NATO. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ministerka zdôraznila, že nasadenie na Slovensku muselo byť pre vojakov náročnejšie, lebo boli blízko domova. „Česi a Slováci v minulosti boli a vždy budú tí najlepší spojenci a priatelia. A preto sme neváhali a vyhoveli našim slovenským kolegom, aby sme im strážili ich vzdušný priestor spoločne s Poľskom. Ak to bude potrebné, sme pripravení Slovensku pomáhať aj inak," povedala v príhovore Černochová.

Vojakom sa poďakovala za splnenie všetkých bojových úloh. Darí sa im ich podľa nej plniť „na výbornú" napriek tomu, že podmienky na základni v Lešti stále nie sú také, aké by si predstavovali. Pripomenula, že základňu sama trikrát navštívila.

„Nebola to klasická misia, na aké sme zvyknutí," skonštatoval náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka. Ide však podľa neho o dôležitú operáciu, ktorá reaguje na ruskú agresiu. „To, čo ste tam robili, bolo extrémne dôležité," dodal.

Medaily za službu v zahraničí si na Národnom pamätníku Vítkov prevzalo 433 príslušníkov 1. kontingentu mnohonárodného bojového zoskupenia Slovensko (MN BG SVK). Vybraným vojakom Černochová udelila Záslužný kríž ministerky obrany ČR, čestné odznaky Armády ČR Za zásluhy, vecné dary a pamätné mince. Na záver zaznela slovenská a česká hymna.

Z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine sa Severoatlantická aliancia rozhodla posilniť obranu na svojom východnom krídle – okrem Slovenska aj v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Zoskupenie na Slovensku tvoria okrem českých a slovenských vojakov aj jednotky z Nemecka, Slovinska a Spojených štátov. Česi skupine velia od júna 2022 a ide o najväčšiu zahraničnú misiu českej armády.

Jednotka má približne 1000 vojakov, z toho aktuálne 450 českých. „Ide o polročné nasadenie. V polovici tohto roka sa budú striedať ďalší vojaci," uviedla pre TASR Vlastimila Cyprisová z Kancelárie náčelníka Generálneho štábu Armády ČR. V decembri sa operácie ujal 2. kontingent MN BG SVK, ktorému velí plukovník Karel Navrátil.

Hlavnou úlohou operácie je podľa zúčastnených armád demonštrovať odhodlanie brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých štátov NATO a tiež posilniť schopnosti Ozbrojených síl SR pri obrane územia Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Na pomoc samosprávam s migračnou krízou pôjde 127 miliónov eur z eurofondov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR pomáha samosprávam zvládnuť migračnú krízu. Ministerstvo vyhlási pre 1 447 miest a obcí špeciálnu výzvu vo výške 127 miliónov eur, ktorá je určená na podporu samospráv pri riešení utečeneckej krízy vyvolanej útokom Ruska proti Ukrajine. Pomoc pôjde z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Informovala o tom poverená vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Tlačovú správu s jej stanoviskom poskytol odbor komunikácie MIRRI SR.

„Ukrajina už rok čelí barbarskej agresii zo strany Ruskej federácie, ktorá má za následok miliardové škody a obrovské straty na ľudských životoch. Táto situácia sa nás bytostne dotýka. Slovensko od začiatku stojí pri našich susedoch v ich boji za slobodu a pomáha ľuďom, ktorí utekajú pred hrôzami vojny," uviedla Remišová s tým, že poskytli útočisko desaťtisícom ľudí, pomohli ukrajinským rodinám, poskytli im základnú pomoc a zázemie. „Slováci ukázali veľké srdce. Nápor migračnej krízy od začiatku ležal v drvivej miere na pleciach samospráv. Sľúbili sme, že spravíme všetko pre to, aby sme im pomohli aj z eurofondov," dodala. Tento sľub môžu po dlhých vyjednávaniach, hlavne na pôde Európskej komisie, dnes splniť. „Až 127 miliónov eur z nášho programu pôjde na dodatočnú pomoc samosprávam, ktoré od februára minulého roka poskytli utečencom z Ukrajiny starostlivosť a strechu nad hlavou,” informovala Remišová.

Do výzvy sa bude môcť v najbližších dňoch prihlásiť 1 447 slovenských miest a obcí vrátane Bratislavského kraja. „Paušálna podpora za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom je 100 eur na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak dostane obec či mesto maximálne 2 600 eur," vysvetlilo MIRRI SR. Rezort ďalej vysvetlil, že samosprávy môžu žiadať o príspevok ako kompenzáciu za poskytnutie pomoci utečencom v niekoľkých oblastiach. Ide o základnú materiálnu pomoc, materiálnu pomoc pre deti a zdravotne hendikepovaných, poskytovanie potravín a stravy, dopravu, zdravotnú či psychologickú pomoc, zabezpečenie potrebnej administratívy a informovanie a taktiež tlmočenie a prekladateľské služby.

„Tu sa naša pomoc z eurofondov nekončí. Z programu IROP pripravujeme aj národný projekt za 117 miliónov pre štátne orgány, ktoré tiež poskytli pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou. Okrem toho štát pripravuje ďalšie schémy podpory – z programov Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra a určené budú aj pre mimovládne organizácie, ktorých dobrovoľníci s veľkým nasadením pomáhajú ľuďom z Ukrajiny,“ vyhlásila Remišová a vyjadrila radosť z toho, že Komisia vypočula výzvy rezortu, ktoré jej adresovali hneď po začiatku vojny na Ukrajine. „Už vlani v marci som na samite ministrov vo Francúzsku vyzvala, aby Slovensku a ďalším štátom, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii, bolo umožnené flexibilné využitie eurofondov na jej riešenie. Tá pomoc je teraz tu,” doplnila. Podľa rezortu umožnila Európska komisia Slovensku využiť na riešenie migračnej krízy eurofondy na základe svojho opatrenia FAST-CARE. Z nevyužitých eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia na to Slovensko využije celkovo 315 miliónov eur.

Ministerstvo tiež informovalo, že od marca do novembra prijal Banskobystrický kraj viac ako štyritisíc registrovaných utečencov, Bratislavský kraj viac ako 13-tisíc, Košický kraj takmer 5,3 tisíca, Nitriansky kraj viac ako 5,2 tisíca, Prešovský kraj 5,7 tisíca, Trenčiansky kraj viac než štyri tisíc a Trnavský kraj prijal takmer 4,8 tisíca registrovaných utečencov.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslanec SR v Budapešti: Maďarsko pri vojne na Ukrajine prinajmenšom lavíruje

Maďarsko v otázke vojny na Ukrajine „prinajmenšom lavíruje". V rozhovore pre TASR TV to povedal veľvyslanec SR v Budapešti Pavol Hamžík, podľa ktorého vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vzťahmi dvoch úplne rovnoprávnych a suverénnych štátov.

„Máme absolútne iný prístup ku konfliktu. Je nám jasné, že nemáme iné možnosti, len sankcie a pomoc dodávkami zbraní, čo je absolútne legitímne – aj na základe Charty OSN, pokiaľ ide o Ukrajinu," konštatoval Hamžík s poznámkou, že prístup Maďarska k vojne je iný.

„Hovoria o mieri, ale hovoria takým spôsobom, ako keby sa teraz situácia mala zastabilizovať tam, kde je – bez ohľadu na to, či budú záujmy Maďarska ošetrené, a bez ohľadu na to, ako ten konflikt v podstate dopadne," spresnil veľvyslanec. Slovensko to podľa neho vníma ako kontroverznú záležitosť, ktorá má vplyv aj na spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky (V4).

Hamžík nechcel uviesť podrobnosti rozhovoru na maďarskom ministerstve zahraničných vecí, kam ho 8. februára predvolali pre vyjadrenie povereného šéfa slovenskej diplomacie Rastislava Káčera. Ten vyhlásil, že ak by bol ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine úspešnejší a jeho jednotky by prišli až po slovensko-ukrajinskú hranicu, SR by dnes čelila územným nárokom Maďarska.

K otázke vzájomných slovensko-maďarských vzťahov Hamžík podotkol, že na bežnej úrovni ministerstva, napríklad v spoločných krokoch v Bruseli, spolupráca pokračuje. „Na vysokej politickej úrovni je už ale takmer problém dať najvyšších ústavných činiteľov dokopy za jeden stôl. Darí sa to, stretli sa aj prezidenti či predsedovia vlád. Ten základný tanec pokračuje, ale nedá sa povedať, že ide o stretnutia predstaviteľov, ktorí si rozumejú vo všetkom," podčiarkol.        

Vzťah Slovenska a Maďarska je podľa slovenského diplomata vzťahom dvoch rovnoprávnych a zvrchovaných štátov. „Prešli sme si veľmi zložitým obdobím a aj predtým, než sme uzavreli základnú zmluvu v roku 1995, teda zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci, my sa v každom prípade snažíme o dobré susedské vzťahy a priateľskú spoluprácu," zdôraznil.

Poukázal na určité rušivé momenty, ktoré sa týkajú národnej politiky Maďarska vo vzťahu k susedným štátom. „To má historické korene, nedramatizujeme to. Do určitej miery chápeme, že môžu mať tieto pocity, my si ale proste vyžadujeme rešpekt v každom prípade. Hovoríme o všetkom, čo vyvoláva otázky – či je to ekonomická podpora, či je to kupovanie pôdy, či je to kupovanie budov," spresnil.

Slovensko-maďarské vzťahy podľa neho stabilizoval vstup oboch krajín do Európskej únie i NATO. „Tu je situácia, v ktorej sa môžeme cítiť absolútne bezpečne. Cítiť nebezpečne by sme sa mohli, keby Putin bol povedzme v Zakarpatsku – to by sme museli rozmýšľať inak. A cítiť nebezpečne by sme sa mohli, keby sme sa ocitli v takej situácii, v akej bolo Československo v rokoch 1938 a 1939 – a to sa nestane, tomu veríme," podčiarkol veľvyslanec SR v Budapešti.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj vylúčil rokovania o kompromise s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne odmietol prípadné rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o kompromise, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

„Kompromis s Putinom? Nie, pretože tam niet dôvery," povedal Zelenskyj v piatok zverejnenom rozhovore pre britskú stanicu BBC. Ukrajina podľa neho bojuje o prežitie a nevyhnutne potrebuje záruky pre svoju bezpečnosť.

„Zbrane sú jedinou rečou, ktorej Ruská federácia rozumie," podotkol ukrajinský prezident.

Ukrajina sa už takmer rok s pomocou západných spojencov bráni ruskej vojenskej invázii. Rozhovory s Putinom vylúčil Zelenskyj už vlani v septembri v reakcii na to, že Rusko predtým oficiálne anektovalo päť ukrajinských oblastí, ktoré čiastočne ovládalo – Chersonskú, Záporožskú, Doneckú a Luhanskú.

Spolu s Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014, tak Rusko ovláda mocensky dovedna už pätinu územia Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

ZMOS: Protest proti poškodzovaniu samospráv sa uskutoční v stredu pred NR SR

Protest Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pod názvom Kto škodí mestám a obciam, škodí ľuďom!, sa uskutoční v stredu 22. februára o 11.00 h pred Národnou radou SR. TASR to potvrdil predseda Komory miest ZMOS a primátor Partizánskeho Jozef Božik. Protestom chcú samosprávy upozorniť najmä na neriešené problémy s vysokými cenami energií, a tiež na neadekvátny prístup centrálnej moci voči samosprávam.

Protestné zhromaždenie na konci februára avizoval ZMOS už pred týždňom, konkrétny termín dohodli na štvrtkovom (16. 2.) online rokovaní Komory miest ZMOS.

Jedným z hlavných terčov kritiky samosprávneho združenia sú návrhy kompenzačných schém refundácií cien energií. Mestá a obce žiadajú o kompenzácie energií za obdobie od októbra do decembra 2022, stanovenie výšky kompenzácií cien energií pre verejný sektor po 31. marci 2023 a ďalšie opatrenia, ktoré majú mať presný harmonogram a termíny plnenia.

ZMOS v posledných dňoch a týždňoch tiež poukazoval na riziká, ktoré pre samosprávy predstavujú navrhované novely viacerých zákonov vrátane zákona o obecnom zriadení. Návrh tohto, pre samosprávy de facto základného zákona, podľa združenia výrazne zasahuje do kompetencií obecných a mestských úradov, ale aj do kompetencií starostov a primátorov, či do pozície prednostu úradu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.