Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Vyše polovica Slovákov sa obáva finančnej situácie vo svojej domácnosti

Slováci sa vo svojich domácnostiach cítia horšie ako pred rokom, zvlášť tí, ktorí bývajú sami, a 53 percent sa obáva finančnej situácie vo svojej domácnosti. Vyplýva to z prieskumu o živote v domácnosti pre spoločnosť Ikea, ktorý uskutočnil analytický inštitút YouGov na vzorke 1006 respondentov vo veku nad 18 rokov.

Celkového stavu ekonomiky sa obáva 49 percent respondentov. Podľa prieskumu si zároveň 23 percent ľudí na Slovensku myslí, že ich domácnosť odzrkadľuje ich osobnosť, zvyšní respondenti by privítali renováciu domácnosti. Vďaka svojmu domovu sa psychicky cíti dobre 51 percent Slovákov.

Ak má domácnosť odzrkadľovať osobnosť človeka, 46 percent Slovákov považuje za dôležité veci, ktoré si kúpia, pre 43 percent je podstatný priestor na záľuby a potreby a 41 percent respondentov sa vyjadrilo, že je pre nich významné, akí ľudia s nimi bývajú.

Za najdôležitejšie emocionálne potreby v domácnosti považujú Slováci pohodlie, bezpečie a súkromie. Za najmenej dôležité označili pocit príslušnosti, úspech a vlastníctvo. Domov napĺňa podľa prieskumu emocionálne potreby tým, ktorí bývajú s dieťaťom alebo partnerom či partnerkou.

(tasr)

Minúta  |  

Úrad KSK nemá informácie o policajnom zadržaní predsedu kraja Trnku

Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK) nemá žiadne oficiálne informácie o zadržaní predsedu KSK Rastislava Trnku Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA). TASR to potvrdil hovorca KSK Michal Hudák. „K už medializovaným informáciám sa z objektívnych dôvodov momentálne nebudeme predbežne vyjadrovať. Chod úradu je plne zabezpečený a riadne funguje ďalej," uviedol.

Polícia informovala, že NAKA zasahuje v piatok od skorých ranných hodín na východe Slovenska v rámci akcie s krycím názvom Valentín, ktorá je zameraná na dokumentovanie ekonomickej trestnej činnosti. „Aktuálne bolo zadržaných šesť osôb, pričom vo veci sa realizujú aj domové a iné prehliadky," uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry na sociálnej sieti. Ako doplnil, doposiaľ bolo vo veci vznesené obvinenie celkovo piatim osobám, a to pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

Podľa portálu Aktuality.sk má byť medzi zadržanými aj predseda KSK Trnka.

Viac informácií polícia poskytne, keď to dovolí situácia.

(tasr)

Minúta  |  

NRSR o skoršom termíne volieb rokovať nebude, opäť nebola uznášaniaschopná

Poslanci Národnej rady (NR) SR nebudú rokovať o skoršom termíne volieb, plénum nebolo uznášaniaschopné pri otváraní mimoriadnej schôdze. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto návrh na júnový termín predčasných volieb zaradí do programu najbližšej riadnej schôdze, ktorá sa má začať v marci.

Predseda Smeru-SD Robert Fico po zistení uznášaniaschopnosti avizoval, že jeho poslanci podajú ďalší návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k tejto téme tak, aby sa konala budúci týždeň.

Kollár reagoval, že ak návrh podajú ešte v piatok, schôdzu zvolá ešte v ten deň. Ak tak urobia v pondelok (20. 2.), schôdza bude podľa jeho slov v pondelok.

Smer-SD chcel na mimoriadnej schôdzi docieliť, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna a nie na konci septembra. Argumentuje, že vláda s obmedzenými kompetenciami nie je oprávnená, a tým ani schopná plniť základné úlohy a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Navyše podľa strany svojimi krokmi naznačuje, že nechce rešpektovať obmedzenia dané Ústavou SR.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok (16. 2.) pre TASR uviedla, že súčasná politická situácia, charakterizovaná legislatívnou parlamentnou smršťou, ohrozujúcou ústavné princípy a verejné financie, je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Líder OĽANO Igor Matovič reagoval, že prezidentka sa pri zmene názoru riadi prieskumom. Vyhlásil, že septembrový termín volieb je aj jej zásluha.

(tasr)

Minúta  |  

TikTok plánuje v Európe vybudovať dve dátové centrá; používatelia majú obavy

Čínska sociálna sieť TikTok plánuje v Európe vybudovať dve dátové centrá s cieľom rozšíriť európske dátové úložisko. V piatok to uviedli predstavitelia siete. Tieto plány však vyvolávajú obavy z toho, či budú údaje používateľov v bezpečí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

TikTok sa však snaží presvedčiť jednotlivé vlády a regulačné orgány, že na osobné údaje používateľov nebude mať dosah ani čínska vláda, ani žiaden subjekt napojený na Peking.

„Sme v pokročilej fáze finalizácie plánovania druhého dátového centra v Írsku," uviedol generálny riaditeľ TikToku pre Európu Rich Waterworth. Potvrdil aj zriadenie ďalšieho centra, o ktorom sociálna sieť informovala už vlani, ako aj rokovania o výstavbe potenciálneho tretieho európskeho centra.

Sieť TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance, v piatok zároveň vyhlásila, že v Európe túto populárnu platformu na zdieľanie krátkych videí využívalo od vlaňajšieho augusta do januára 2023 mesačne priemerne 125 miliónov aktívnych používateľov.

V súlade so Zákonom o digitálnych službách (DSA) tak spadá do prísnejšie kontrolovanej kategórie sociálnych sietí. DSA totiž zaväzuje platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov k vykonávaniu nezávislých auditov a k rizikového manažmentu. Tieto platformy musia poskytovať svoje údaje príslušným úradom a prijať etický kódex.

Európska komisia (EK) nariadila on-line platformám a vyhľadávačom do 17. februára zverejniť svoje priemerné mesačné počty aktívnych používateľov.

Agentúra Reuters pripomína, že podľa najnovších štatistík mal Twitter v Európe priemerne 100 miliónov aktívnych používateľov, Facebook 255 miliónov, Instagram 250 miliónov, YouTube 401 miliónov a Google Mapy 278 miliónov používateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Černochová: Slováci vždy boli najlepší spojenci, sme pripravení im pomáhať

Česká ministerka obrany Jana Černochová v piatok ocenila medailami prvú skupinu vojakov, ktorí sa vrátili zo zahraničnej misie na Slovensku. Česi v nej od júna minulého roka velia mnohonárodnému bojovému zoskupeniu, ktoré na Slovensku vzniklo v rámci posilnenia obrany východného krídla NATO. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ministerka zdôraznila, že nasadenie na Slovensku muselo byť pre vojakov náročnejšie, lebo boli blízko domova. „Česi a Slováci v minulosti boli a vždy budú tí najlepší spojenci a priatelia. A preto sme neváhali a vyhoveli našim slovenským kolegom, aby sme im strážili ich vzdušný priestor spoločne s Poľskom. Ak to bude potrebné, sme pripravení Slovensku pomáhať aj inak," povedala v príhovore Černochová.

Vojakom sa poďakovala za splnenie všetkých bojových úloh. Darí sa im ich podľa nej plniť „na výbornú" napriek tomu, že podmienky na základni v Lešti stále nie sú také, aké by si predstavovali. Pripomenula, že základňu sama trikrát navštívila.

„Nebola to klasická misia, na aké sme zvyknutí," skonštatoval náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka. Ide však podľa neho o dôležitú operáciu, ktorá reaguje na ruskú agresiu. „To, čo ste tam robili, bolo extrémne dôležité," dodal.

Medaily za službu v zahraničí si na Národnom pamätníku Vítkov prevzalo 433 príslušníkov 1. kontingentu mnohonárodného bojového zoskupenia Slovensko (MN BG SVK). Vybraným vojakom Černochová udelila Záslužný kríž ministerky obrany ČR, čestné odznaky Armády ČR Za zásluhy, vecné dary a pamätné mince. Na záver zaznela slovenská a česká hymna.

Z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine sa Severoatlantická aliancia rozhodla posilniť obranu na svojom východnom krídle – okrem Slovenska aj v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Zoskupenie na Slovensku tvoria okrem českých a slovenských vojakov aj jednotky z Nemecka, Slovinska a Spojených štátov. Česi skupine velia od júna 2022 a ide o najväčšiu zahraničnú misiu českej armády.

Jednotka má približne 1000 vojakov, z toho aktuálne 450 českých. „Ide o polročné nasadenie. V polovici tohto roka sa budú striedať ďalší vojaci," uviedla pre TASR Vlastimila Cyprisová z Kancelárie náčelníka Generálneho štábu Armády ČR. V decembri sa operácie ujal 2. kontingent MN BG SVK, ktorému velí plukovník Karel Navrátil.

Hlavnou úlohou operácie je podľa zúčastnených armád demonštrovať odhodlanie brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých štátov NATO a tiež posilniť schopnosti Ozbrojených síl SR pri obrane územia Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Na pomoc samosprávam s migračnou krízou pôjde 127 miliónov eur z eurofondov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR pomáha samosprávam zvládnuť migračnú krízu. Ministerstvo vyhlási pre 1 447 miest a obcí špeciálnu výzvu vo výške 127 miliónov eur, ktorá je určená na podporu samospráv pri riešení utečeneckej krízy vyvolanej útokom Ruska proti Ukrajine. Pomoc pôjde z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Informovala o tom poverená vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). Tlačovú správu s jej stanoviskom poskytol odbor komunikácie MIRRI SR.

„Ukrajina už rok čelí barbarskej agresii zo strany Ruskej federácie, ktorá má za následok miliardové škody a obrovské straty na ľudských životoch. Táto situácia sa nás bytostne dotýka. Slovensko od začiatku stojí pri našich susedoch v ich boji za slobodu a pomáha ľuďom, ktorí utekajú pred hrôzami vojny," uviedla Remišová s tým, že poskytli útočisko desaťtisícom ľudí, pomohli ukrajinským rodinám, poskytli im základnú pomoc a zázemie. „Slováci ukázali veľké srdce. Nápor migračnej krízy od začiatku ležal v drvivej miere na pleciach samospráv. Sľúbili sme, že spravíme všetko pre to, aby sme im pomohli aj z eurofondov," dodala. Tento sľub môžu po dlhých vyjednávaniach, hlavne na pôde Európskej komisie, dnes splniť. „Až 127 miliónov eur z nášho programu pôjde na dodatočnú pomoc samosprávam, ktoré od februára minulého roka poskytli utečencom z Ukrajiny starostlivosť a strechu nad hlavou,” informovala Remišová.

Do výzvy sa bude môcť v najbližších dňoch prihlásiť 1 447 slovenských miest a obcí vrátane Bratislavského kraja. „Paušálna podpora za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom je 100 eur na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak dostane obec či mesto maximálne 2 600 eur," vysvetlilo MIRRI SR. Rezort ďalej vysvetlil, že samosprávy môžu žiadať o príspevok ako kompenzáciu za poskytnutie pomoci utečencom v niekoľkých oblastiach. Ide o základnú materiálnu pomoc, materiálnu pomoc pre deti a zdravotne hendikepovaných, poskytovanie potravín a stravy, dopravu, zdravotnú či psychologickú pomoc, zabezpečenie potrebnej administratívy a informovanie a taktiež tlmočenie a prekladateľské služby.

„Tu sa naša pomoc z eurofondov nekončí. Z programu IROP pripravujeme aj národný projekt za 117 miliónov pre štátne orgány, ktoré tiež poskytli pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou. Okrem toho štát pripravuje ďalšie schémy podpory – z programov Ľudské zdroje a Integrovaná infraštruktúra a určené budú aj pre mimovládne organizácie, ktorých dobrovoľníci s veľkým nasadením pomáhajú ľuďom z Ukrajiny,“ vyhlásila Remišová a vyjadrila radosť z toho, že Komisia vypočula výzvy rezortu, ktoré jej adresovali hneď po začiatku vojny na Ukrajine. „Už vlani v marci som na samite ministrov vo Francúzsku vyzvala, aby Slovensku a ďalším štátom, ktoré čelia utečeneckej kríze v prvej línii, bolo umožnené flexibilné využitie eurofondov na jej riešenie. Tá pomoc je teraz tu,” doplnila. Podľa rezortu umožnila Európska komisia Slovensku využiť na riešenie migračnej krízy eurofondy na základe svojho opatrenia FAST-CARE. Z nevyužitých eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia na to Slovensko využije celkovo 315 miliónov eur.

Ministerstvo tiež informovalo, že od marca do novembra prijal Banskobystrický kraj viac ako štyritisíc registrovaných utečencov, Bratislavský kraj viac ako 13-tisíc, Košický kraj takmer 5,3 tisíca, Nitriansky kraj viac ako 5,2 tisíca, Prešovský kraj 5,7 tisíca, Trenčiansky kraj viac než štyri tisíc a Trnavský kraj prijal takmer 4,8 tisíca registrovaných utečencov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.