Preskočiť na obsah
  |  

Scholz vyzval spojencov, aby Ukrajine čo najskôr dodali tanky

Spojenci, ktorí môžu Ukrajine dodať tanky, by tak mali urobiť ihneď, uviedol v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz v príhovore na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Scholz povedal, že sa bude zasadzovať za to, aby sa spojenci pohli v tejto otázke. Výzvu partnerom adresoval v čase, keď Ukrajina žiada, aby jej Západ čo najrýchlejšie dodal prisľúbené zbrane vrátane moderných tankov na boj proti ruským inváznym jednotkám.

Nemecko „prispeje k tomu, aby pomohlo partnerom urobiť toto rozhodnutie, napríklad výcvikom ukrajinských vojakov v Nemecku alebo ich podporou v oblasti logistiky a zásobovania", uviedol Scholz.

Spolkový kancelár v príhovore zároveň prisľúbil, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať i naďalej.

Berlín v januári po mesiacoch odmietania schválil poskytnutie moderných tankov Ukrajine. Nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno priblížil, že západné krajiny prisľúbili Kyjevu 48 tankov Leopard 2 vrátane jedného práporu starších tankov Leopard 2 A4, ktorých dodávku koordinuje Poľsko. Ukrajina okrem toho dostane modernejšie tanky Leopard 2 A6 – 14 od Berlína a tri od Lisabonu.

Nemecko rokuje o dodaní tankov na Ukrajinu s Holandskom, ktoré chce Kyjevu poskytnúť tiež 14 tankov Leopard 2 A6. Berlín je však proti tomuto kroku, pretože by tým bola „oslabená operačná pripravenosť" spoločnej nemecko-holandskej brigády, ktorej sú dané tanky súčasťou.

Scholz zároveň potvrdil svoj záväzok zvýšiť nemecké výdavky na obranu na súčasný cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP. Nepovedal však, či súhlasí s výzvou šéfa nemeckého rezortu obrany ísť nad rámec stanoveného cieľa.

(tasr)

  |  

Nové Mesto nad Váhom dostalo státisíce. Ako ich využije?

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM - Úroveň zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v Novom Meste nad Váhom zvýši takmer polmiliónový nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Informovala o tom radnica na svojej webovej stránke.


„Mesto predložilo žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt, ktorého cieľom je zvýšenie miery zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v Novom Meste nad Váhom s osobitým zameraním na kuchynské odpady. Eurofondová žiadosť bola vyhodnotená ako úspešná, vďaka čomu bol mestu v roku 2022 schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 477 013 eur," informovalo mesto.

Projekt nadväzuje na fungujúci zberný dvor a kompostáreň v priestoroch Technických služieb mesta, pričom plánujú zvýšiť kapacitu areálu. V rámci projektu naplánovali nákup zberovej techniky, v januári kúpili fermentačné zariadenie, ktoré umiestnili v areáli kompostárne.

V júli alebo v auguste kúpia zberové vozidlo pre zber a zvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu so špecifickými technickými požiadavkami vrátane umývacej nadstavby.

(tasr)

  |  

Kremeľ nečaká, že by USA prijali Lukašenkov návrh na mediáciu rokovaní s Putinom

Kremeľ v piatok vyhlásil, že Spojené štáty pravdepodobne nezareagujú pozitívne na návrh bieloruského lídra Alexandra Lukašenka o uskutočnení trojstranného samitu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

„Je nepravdepodobné, že odozva Washingtonu na túto iniciatívu bude pozitívna," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na tlačovom brífingu. Na otázku, či je Kremeľ na takéto stretnutie pripravený, odvetil: "Prezident Putin je vždy pripravený na dialóg s prezidentom Bieloruska, ktorý dnes bude v Moskve."

Lukašenko vo štvrtok povedal, že chce v Minsku hostiť mierové rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine. Stanicu CNN vyzval, aby túto informáciu rozšírila: „Ak Biden chce, prostredníctvom vašich (spravodajských) kanálov mu odkážte, že my sme pripravení privítať ho v Minsku a viesť seriózne rokovania, ak chce mier na Ukrajine."

Bieloruský prezident dodal, že „dokonca Putin priletí do Minska a môžeme sa tu stretnúť my traja, dvaja agresori a prezident milujúci mier".

Lukašenko v piatok rokuje s Putinom v rezidencii ruského prezidenta Novo-Ogarjovo v Moskovskej oblasti. Predmetom spoločných debát sú podľa Kremľa „kľúčové otázky ďalšieho rozvoja rusko-bieloruských vzťahov strategického partnerstva a spojenectva, ako aj integračná spolupráca v rámci Zväzového štátu Ruska a Bieloruska".

(tasr)

  |  

Fico: Smer bude opäť iniciovať schôdzu k termínu volieb, upozorňuje na lehoty

Strana Smer-SD bude opätovne v najbližších dňoch iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k skoršiemu termínu predčasných volieb. Predseda strany Robert Fico upozornil na plynúce lehoty, dokedy je možné termín upraviť. V tejto súvislosti opätovne apeloval na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Vyzval ju, aby dala koalícii ultimátum, že ak do siedmich dní neprijme skorší termín volieb, vyhlási úradnícku vládu.

Prezidentku Fico vyzval, aby sa nebála. „Viem, že sa bojíte zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. Máte plnú ústavnú povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Vy ste vyvolali tento stav," prihovoril sa jej a pripomenul, že žiadala pôvodne termín volieb v prvom polroku 2023 a následne bola ochotná tolerovať aj septembrový. Ten Fico naďalej považuje za najhorší pre Slovensko. Napriek tomu, že poslanci Smeru-SD nie sú nadšencami úradníckej vlády, podľa Fica je to aktuálne jediné riešenie. Dodal, že strana je ochotná sa rozprávať s prezidentkou o tom, ako má takáto vláda vyzerať, aký by mal byť jej program a podobne.

Šéf Smeru-SD upozornil aj na aktuálnu situáciu v parlamente. Tvrdí, že štát je v čoraz horšom stave a treba konať. Považuje za hanebné, akým spôsobom koalícia pristúpila k už zvolanej mimoriadnej schôdzi k téme volieb. Podotkol, že napriek plnej sále poslancov sa väčšina úmyselne neprezentovala a blokovala schôdzu. Kritizuje presunutie témy až na marcovú schôdzu parlamentu. Ďalšie mimoriadne rokovanie chce zvolať čo najskôr aj pre plynúce lehoty na prípravu volieb. Podotkol, že v marci už bude neskoro na zmenu termínu predčasných volieb.

(tasr)

  |  

Gyimesi sa stretol s Forróm z Aliancie, nespresnil, akú ponuku dostal

Poslanec Národnej rady (NR) SR György Gyimesi (OĽaNO) sa stretol s predsedom mimoparlamentnej Aliancie Krisztiánom Forróm. Malo ísť o neformálne stretnutie. Nekonkretizoval, akú ponuku mal od neho dostať v súvislosti s ďalšou politickou spoluprácou. Podčiarkol, že šlo o neformálnu ponuku. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii.

„Dajú sa dať ponuky, ktoré sú automaticky určené na to, aby sa odmietli. Potom sú ponuky, ktoré majú za cieľ urobiť to, čo je cieľom aj strany, a to je prekročiť päťpercentnú hranicu a mať inštitucionálne zastúpenie v NR SR. To, čo mi hovoril predseda, nespĺňalo ten druhý cieľ," skonštatoval Gyimesi. Dodal, že ak príde oficiálna ponuka na oficiálne stretnutie zo strany Aliancie, prijme ju a budú diskutovať.

Na otázku o spolupráci s Maďarským fórom Zsolta Simona reagoval Gyimesi s tým, že táto strana ide svojou vlastnou cestou. Skonštatoval, že vzhľadom na medializované informácie Maďarské fórum zrejme hľadá partnerov medzi slovenskými stranami.

Čo sa týka prípadnej opätovnej kandidatúry za hnutie OĽaNO, Gyimesi pre TASR uviedol, že zatiaľ o tom nerokovali.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Neexistuje alternatíva k víťazstvu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v piatok spojencov svojej krajiny, aby sa „poponáhľali" s podporou Kyjeva. V príhovore prostredníctvom videospojenia, ktorým v bavorskej metropole otvoril 59. Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, zároveň zdôraznil, že „k ukrajinskému víťazstvu neexistuje alternatíva", informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Nie je tu žiadna alternatíva k ukrajinskému víťazstvu... Žiadna alternatíva k Ukrajine v Európskej únii. Žiadna alternatíva k Ukrajine v Severoatlantickej aliancii," vyhlásil Zelenskyj.

Na tohtoročnú bezpečnostnú konferenciu v Mníchove neboli vzhľadom na vojenskú inváziu na Ukrajine pozvaní predstavitelia Ruska.

S príhovorom na otvorení konferencie, ktorá sa bude sústreďovať na Ukrajinu, vystúpia aj nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prítomná bude aj viceprezidentka USA Kamala Harrisová a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, vysokopostavený čínsky diplomat Wang I či šéf NATO Jens Stoltenberg.

(tasr)