Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin varuje pred snahou „brániť" Gazpromu v rozvoji

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok kritizoval „priame pokusy" Západu zabrániť ruskému plynárenskému gigantu Gazprom v rozvoji. Tie sú v centre zhoršujúcich sa vzťahov medzi Moskvou a Európou v súvislosti s ukrajinským konfliktom. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Európske krajiny boli silne závislé od dodávok zemného plynu od ruského štátneho monopolu Gazprom, ale potom, ako Moskva vyslala svojich vojakov na Ukrajinu, začali hľadať iné zdroje.

Putin v prejave pri príležitosti 30. výročia energetickej spoločnosti ocenil jej „efektívnosť a udržateľnosť".

„Napriek, úprimne povedané, nekalej konkurencii a priamym pokusom zvonku brániť a obmedzovať jeho rozvoj, Gazprom napreduje a spúšťa nové projekty," povedal Putin skupine zamestnancov Gazpromu prostredníctvom video spojenia.

Moskva začiatkom tohto týždňa oznámila, že vývoz jej plynu klesol v roku 2022 medziročne o 25 percent a obvinila z toho európske štáty.

Nemecko vlani po invázii Ruska na Ukrajinu zrušilo schválenie prevádzky dokončeného plynovodu Nord Stream 2, ktorý by prehĺbil závislosť Európy od ruských dodávok.

Moskva uviedla, že namiesto exportu do Európy zvýšila dodávky plynu do Číny, ktoré sa v minulom roku v porovnaní s predchádzajúcim zdvojnásobili. A dúfa, že po strate podielu na európskom trhu dodávky do ázijskej krajiny ešte zvýši.

(tasr)

Minúta  |  

LOZ kritizuje vládu za neplnenie bodov memoranda, vyzýva ju, aby začala konať

Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizuje vládny kabinet za neplnenie bodov memoranda, ktoré s vládou podpísali koncom minulého roka s cieľom zlepšiť zdravotníctvo. Pripomína, že naďalej trvá na všetkých ôsmich požiadavkách a vyzýva vládu, aby splnila, k čomu sa zaviazala. Zástupcovia LOZ o tom informovali na piatkovej tlačovej konferencii.

„Počas výpovedí lekárov vláda splnila len tri požiadavky z ôsmich, a to navýšila mzdy sestier a lekárov, zrušila zdaňovanie vzdelávania zdravotníkov a čiastočne zlepšila vzdelávanie mladých lekárov. Ostatné záväzky z memoranda si však dnes vláda opäť neplní a bez našich výpovedí sa opäť stretáme s ignoranciou," uviedol predseda LOZ Peter Visolajský.

Pripomenul, že memorandum aj jeho termíny boli výsledkom vzájomnej dohody. O ďalších výpovediach lekárov zatiaľ odborári nehovoria, upozorňujú však, že ak vláda nezačne konať alebo požiadavky nesplní, budú musieť reagovať.

LOZ upozornilo, že napriek navýšeniu rozpočtu pre zdravotníctvo nemocnice hlásia, že im dané peniaze poisťovne neposkytli. Kritizujú aj to, že na oddlženie nemocníc bolo zatiaľ použitých len 258 miliónov eur. „Hoci má MZ SR na oddlženie k dispozícii viac ako 500 miliónov eur ešte od nástupu novej vlády," skonštatoval Visolajský. Poukazuje tiež na pochybné firmy, ktoré sa na oddlžovaní „nabaľujú". „Rovnako, vláda stále neprijala zákon, ukladajúci poisťovniam povinnosť zaplatiť nemocniciam aspoň náklady za adekvátne poskytnutú liečbu," doplnil šéf odborárov.

Vláda tiež podľa LOZ nesplnila svoje záväzky vo vzťahu k zavádzaniu DRG systému, neuzákonila minimálne normy na personálne zabezpečenie oddelení a nerieši ani problémy lekárskych fakúlt. „Posledné stretnutie predstaviteľov vlády s dekanmi lekárskych fakúlt bolo v novembri 2022 počas výpovedí lekárov," ozrejmil Visolajský.

Odborári tiež poukázali na ignorovanie reformy vzdelávania lekárov, hoci vláda časť záväzkov splnila v novembri 2021. „Napríklad mladé lekárky na materskej či rodičovskej dovolenke sa stále nemôžu zúčastniť ani teoretických kurzov v rámci atestačného vzdelávania," upozornil šéf LOZ.

Nesplnený je podľa lekárskych odborárov aj bod týkajúci sa optimalizácie siete nemocníc, ktorým sa vláda zaviazala personálne a priestorovo zabezpečiť oddelenia a nemocnice, ktoré majú prevziať pacientov z tých zrušených. „MZ SR dokonca čerpanie plánu obnovy na stavbu a rekonštrukciu obmedzilo len na nemocnice I. a II. typu, čo je v príkrom rozpore s proklamovanou snahou o centralizáciu výkonov," dodali.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyzval spojencov, aby Ukrajine čo najskôr dodali tanky

Spojenci, ktorí môžu Ukrajine dodať tanky, by tak mali urobiť ihneď, uviedol v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz v príhovore na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Scholz povedal, že sa bude zasadzovať za to, aby sa spojenci pohli v tejto otázke. Výzvu partnerom adresoval v čase, keď Ukrajina žiada, aby jej Západ čo najrýchlejšie dodal prisľúbené zbrane vrátane moderných tankov na boj proti ruským inváznym jednotkám.

Nemecko „prispeje k tomu, aby pomohlo partnerom urobiť toto rozhodnutie, napríklad výcvikom ukrajinských vojakov v Nemecku alebo ich podporou v oblasti logistiky a zásobovania", uviedol Scholz.

Spolkový kancelár v príhovore zároveň prisľúbil, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať i naďalej.

Berlín v januári po mesiacoch odmietania schválil poskytnutie moderných tankov Ukrajine. Nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno priblížil, že západné krajiny prisľúbili Kyjevu 48 tankov Leopard 2 vrátane jedného práporu starších tankov Leopard 2 A4, ktorých dodávku koordinuje Poľsko. Ukrajina okrem toho dostane modernejšie tanky Leopard 2 A6 – 14 od Berlína a tri od Lisabonu.

Nemecko rokuje o dodaní tankov na Ukrajinu s Holandskom, ktoré chce Kyjevu poskytnúť tiež 14 tankov Leopard 2 A6. Berlín je však proti tomuto kroku, pretože by tým bola „oslabená operačná pripravenosť" spoločnej nemecko-holandskej brigády, ktorej sú dané tanky súčasťou.

Scholz zároveň potvrdil svoj záväzok zvýšiť nemecké výdavky na obranu na súčasný cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP. Nepovedal však, či súhlasí s výzvou šéfa nemeckého rezortu obrany ísť nad rámec stanoveného cieľa.

(tasr)

Minúta  |  

Nové Mesto nad Váhom dostalo státisíce. Ako ich využije?

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM - Úroveň zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v Novom Meste nad Váhom zvýši takmer polmiliónový nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Informovala o tom radnica na svojej webovej stránke.


„Mesto predložilo žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt, ktorého cieľom je zvýšenie miery zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v Novom Meste nad Váhom s osobitým zameraním na kuchynské odpady. Eurofondová žiadosť bola vyhodnotená ako úspešná, vďaka čomu bol mestu v roku 2022 schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 477 013 eur," informovalo mesto.

Projekt nadväzuje na fungujúci zberný dvor a kompostáreň v priestoroch Technických služieb mesta, pričom plánujú zvýšiť kapacitu areálu. V rámci projektu naplánovali nákup zberovej techniky, v januári kúpili fermentačné zariadenie, ktoré umiestnili v areáli kompostárne.

V júli alebo v auguste kúpia zberové vozidlo pre zber a zvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu so špecifickými technickými požiadavkami vrátane umývacej nadstavby.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ nečaká, že by USA prijali Lukašenkov návrh na mediáciu rokovaní s Putinom

Kremeľ v piatok vyhlásil, že Spojené štáty pravdepodobne nezareagujú pozitívne na návrh bieloruského lídra Alexandra Lukašenka o uskutočnení trojstranného samitu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

„Je nepravdepodobné, že odozva Washingtonu na túto iniciatívu bude pozitívna," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na tlačovom brífingu. Na otázku, či je Kremeľ na takéto stretnutie pripravený, odvetil: "Prezident Putin je vždy pripravený na dialóg s prezidentom Bieloruska, ktorý dnes bude v Moskve."

Lukašenko vo štvrtok povedal, že chce v Minsku hostiť mierové rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine. Stanicu CNN vyzval, aby túto informáciu rozšírila: „Ak Biden chce, prostredníctvom vašich (spravodajských) kanálov mu odkážte, že my sme pripravení privítať ho v Minsku a viesť seriózne rokovania, ak chce mier na Ukrajine."

Bieloruský prezident dodal, že „dokonca Putin priletí do Minska a môžeme sa tu stretnúť my traja, dvaja agresori a prezident milujúci mier".

Lukašenko v piatok rokuje s Putinom v rezidencii ruského prezidenta Novo-Ogarjovo v Moskovskej oblasti. Predmetom spoločných debát sú podľa Kremľa „kľúčové otázky ďalšieho rozvoja rusko-bieloruských vzťahov strategického partnerstva a spojenectva, ako aj integračná spolupráca v rámci Zväzového štátu Ruska a Bieloruska".

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Smer bude opäť iniciovať schôdzu k termínu volieb, upozorňuje na lehoty

Strana Smer-SD bude opätovne v najbližších dňoch iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k skoršiemu termínu predčasných volieb. Predseda strany Robert Fico upozornil na plynúce lehoty, dokedy je možné termín upraviť. V tejto súvislosti opätovne apeloval na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Vyzval ju, aby dala koalícii ultimátum, že ak do siedmich dní neprijme skorší termín volieb, vyhlási úradnícku vládu.

Prezidentku Fico vyzval, aby sa nebála. „Viem, že sa bojíte zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. Máte plnú ústavnú povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Vy ste vyvolali tento stav," prihovoril sa jej a pripomenul, že žiadala pôvodne termín volieb v prvom polroku 2023 a následne bola ochotná tolerovať aj septembrový. Ten Fico naďalej považuje za najhorší pre Slovensko. Napriek tomu, že poslanci Smeru-SD nie sú nadšencami úradníckej vlády, podľa Fica je to aktuálne jediné riešenie. Dodal, že strana je ochotná sa rozprávať s prezidentkou o tom, ako má takáto vláda vyzerať, aký by mal byť jej program a podobne.

Šéf Smeru-SD upozornil aj na aktuálnu situáciu v parlamente. Tvrdí, že štát je v čoraz horšom stave a treba konať. Považuje za hanebné, akým spôsobom koalícia pristúpila k už zvolanej mimoriadnej schôdzi k téme volieb. Podotkol, že napriek plnej sále poslancov sa väčšina úmyselne neprezentovala a blokovala schôdzu. Kritizuje presunutie témy až na marcovú schôdzu parlamentu. Ďalšie mimoriadne rokovanie chce zvolať čo najskôr aj pre plynúce lehoty na prípravu volieb. Podotkol, že v marci už bude neskoro na zmenu termínu predčasných volieb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.