Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Marinová: Fínsko chce vstúpiť do NATO spolu so Švédskom

Fínska premiérka Sanna Marinová vyjadrila v piatok odhodlanie dosiahnuť, aby Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO spoločne aj napriek námietkam zo strany Turecka. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

„Je v záujme Fínska a Švédska a aj NATO, aby Fínsko a Švédsko vstúpili (do Aliancie) spoločne," povedala Marinová počas piatkovej návštevy Viedne. Dodala však, že Helsinki nemôžu ovplyvniť proces ratifikácie v Turecku a Maďarsku. Tieto dve krajiny ako jediné z 30 členov NATO vstup severských krajín ešte oficiálne neratifikovali.

„Jasne sme spoločne oznámili, že chceme do NATO vstúpiť spolu," pokračovala Marinová. Pripomenula, že s prihliadnutím na ruskú inváziu na Ukrajinu už pre Fínsko nie je neutralita vhodná.

Marinová a rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer rokovali o vojne na Ukrajine i aktuálnych otázkach Európskej únie. Fínska premiérka zdôraznila nevyhnutnosť poskytovať Ukrajine aj naďalej podporu.

„Ak (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí vo vojne, nebude v bezpečí nikto, ani v Európe, ani vo svete," doplnila s tým, že Fínsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny v oblasti vojenskej pomoci či obnovy krajiny.

V spojitosti s neutrálnym postojom Rakúska Marinová uviedla, že rozhodnutie spočíva na jednotlivých krajinách a Rakúsko v oblasti solidarity s Ukrajinou podľa premiérky vždy „dobre spolupracovalo".

„V Európskej únii nie je vôbec žiadny nátlak na neutrálne krajiny, aby zmenili svoj postoj," povedal Nehammer.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Za najväčšiu prekážku v spojitosti s ratifikáciou je považovaná Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska. Ankara túto krajinu obviňuje, že nie je dosť tvrdá voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Vláda vyzvala zvyšných obyvateľov Bachmutu, aby mesto opustili

Ukrajinská vláda v piatok vyzvala zostávajúcich obyvateľov Bachmutu, aby toto mesto na východe krajiny urýchlene opustili z dôvodu pretrvávajúcich ťažkých bojov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Ak ste rozumní, zákony dodržiavajúci a vlasteneckí občania, mali by ste mesto okamžite opustiť," uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. V Bachmute údajne zostalo ešte niekoľko tisíc ľudí. Podľa ukrajinskej vlády boli v priebehu dňa v meste zabití piati civilisti a deviati ďalší utrpeli zranenia.

Bachmut v Doneckej oblasti, ktorý mal pôvodne 70-tisíc obyvateľov, je nepretržite pod paľbou, pripomína DPA. Ruské sily sa ho usilujú dobyť už mesiace.

Vereščuková uviedla, že v meste je ešte približne 6-tisíc civilistov. Gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na začiatku týždňa informoval o takmer 5-tisíc ľuďoch.

V meste zostávajú mnohí starší ľudia, pretože majú byty či domy v osobnom vlastníctve a nechcú opustiť svoje rodisko. Niektorí z nich tiež sympatizujú s Ruskom, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Bielorusko rokovali o bližších vojenských a hospodárskych vzťahoch

Ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský líder Alexander Lukašenko v piatok rokovali o rozšírení vzájomnej vojenskej a hospodárskej spolupráce. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Lukašenko a Putin sa stretli v rezidencii ruského prezidenta Novo-Ogarjovo v Moskovskej oblasti. Putin na začiatku rokovaní pripomenul, že Bielorusko má priemyselný majetok z obdobia Sovietskeho zväzu, čo podľa neho ponúka dobré príležitosti na spoločné programy výroby. Spoločným úsilím môžu podľa neho dosiahnuť synergiu, čo môže byť v niektorých sektoroch veľmi prínosné a priniesť dobré výsledky pre obe krajiny.

Rusko je hlavným podporovateľom bieloruského hospodárstva založeného na modeli Sovietskeho zväzu, ktorý sa spolieha na lacnú energiu z Ruska a pôžičky, píše AP. Kremeľ tiež podporuje Lukašenka, ktorý je pri moci takmer tri desaťročia a ktorý v roku 2020 čelil vlne protestov po sporných prezidentských voľbách.

Lukašenko pripomenul, že bieloruské továrne vyrábajú súčiastky pre ruské dopravné lietadlá, a navrhol, že s pomocou Ruska by jedna z tovární mohla začať vyrábať bojové lietadlá, ktoré podľa jeho slov dosahujú „dobré výsledky" na Ukrajine.

Predmetná bieloruská továreň v minulosti opravila niekoľko stíhačiek ruskej výroby typu Su-25, pripomína AP a dodáva, že podrobnosti o možnom obnovení výroby nie sú jasné.

Bieloruský prezident tiež vyzdvihol dôležitosť väzieb s Ruskom v oblasti obrany a vyjadril podporu krokom Kremľa na Ukrajine. Tiež však zdôraznil, že na Ukrajinu vyšle bieloruských vojakov len v prípade napadnutia svojej krajiny.

„Som pripravený bojovať z územia Bieloruska spoločne s Rusmi len v jednom prípade: ak čo i len jeden vojak (z Ukrajiny) vstúpi na naše územie so zbraňou a úmyslom zabíjať mojich ľudí," povedal Lukašenko ešte vo štvrtok pred zahraničnými novinármi na tlačovej konferencii v Minsku.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk takmer pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Rusko má takisto v Bielorusku vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné cvičenia.

(tasr)

Minúta  |  

WHO žiada viac peňazí pre Ukrajinu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadala v piatok o viac peňazí na pomoc zdravotníckemu sektoru Ukrajiny, ktorý vážne poškodila vojna. TASR prevzala správu z portálu britského denníka The Guardian.

Ukrajina potrebuje ďalšie peniaze na zaistenie duševného zdravia, rehabilitáciu a prístup obyvateľstva k zdravotných službám, povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge na brífingu v severozápadnom ukrajinskom meste Žytomyr.

Kluge uviedol, že je „udivený", aký je ukrajinský zdravotný systém "pozoruhodne odolný" aj napriek pretrvávajúcim útokom proti nemu, ktorých bolo za uplynulý rok už takmer 780. Kluge to označil za „výsledok jeho hrdinských pracovníkov, vytrvalého politického odhodlania a plynulej rozpočtovej podpory zdravia".

Šéf WHO pre Európu uviedol, že v súčasnosti môže mať duševné problémy na Ukrajine takmer desať miliónov ľudí a z nich stav približne štyroch miliónov možno označiť za mierny alebo ťažký.

Kluge v Žytomyre informoval: „Koordinujeme takmer 200 partnerov, aby sme doručili rôzne zdravotné služby po celej rozľahlej krajine – vlani ich dostalo 8,5 milióna ľudí. Tento rok máme cieľ dostať túto pomoc k 13,6 milióna ľudí. Preto sme zvýšili našu žiadosť pre rok 2023 na 240 miliónov dolárov – 160 miliónov dolárov by išlo na Ukrajinu a 80 miliónov krajinám prijímajúcich ukrajinských utečencov."

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Na dialóg s Ruskom nie je teraz čas, keďže si zvolilo vojnu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok uviedol, že momentálne nie je čas na dialóg s Ruskom, keďže Moskva zintenzívňuje svoje útoky proti Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Dnes nie je čas na dialóg, pretože máme Rusko, ktoré si zvolilo vojnu, ktoré sa rozhodlo vojnu zintenzívniť a ktoré sa rozhodlo páchať vojnové zločiny a útočiť na civilnú infraštruktúru," povedal Macron vo svojom príhovore na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Francúzsky prezident vyzval spojencov, aby zvýšili podporu pre Ukrajinu, ktorú Kyjev potrebuje na začatie protiofenzívy. „Sme pripravení na dlhotrvajúci konflikt. Aj keď ho nechcem," uviedol.

Francúzsky líder zároveň povedal, že je potrebné začať s prípravami podmienok mieru. „Nie v duchu kompromisu, ale v duchu zodpovednosti. Mali by sme pripraviť podmienky (mieru)," dodal.

Macron tiež načrtol, že by s partnermi z Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva ale i ďalšími rád zorganizoval konferenciu o protivzdušnej obrane Európy, ktorá by sa konala v Paríži. Dodal, že Európania musia masívne investovať do svojej obrany, ak chcú mier.

(tasr)

Minúta  |  

Putin varuje pred snahou „brániť" Gazpromu v rozvoji

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok kritizoval „priame pokusy" Západu zabrániť ruskému plynárenskému gigantu Gazprom v rozvoji. Tie sú v centre zhoršujúcich sa vzťahov medzi Moskvou a Európou v súvislosti s ukrajinským konfliktom. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Európske krajiny boli silne závislé od dodávok zemného plynu od ruského štátneho monopolu Gazprom, ale potom, ako Moskva vyslala svojich vojakov na Ukrajinu, začali hľadať iné zdroje.

Putin v prejave pri príležitosti 30. výročia energetickej spoločnosti ocenil jej „efektívnosť a udržateľnosť".

„Napriek, úprimne povedané, nekalej konkurencii a priamym pokusom zvonku brániť a obmedzovať jeho rozvoj, Gazprom napreduje a spúšťa nové projekty," povedal Putin skupine zamestnancov Gazpromu prostredníctvom video spojenia.

Moskva začiatkom tohto týždňa oznámila, že vývoz jej plynu klesol v roku 2022 medziročne o 25 percent a obvinila z toho európske štáty.

Nemecko vlani po invázii Ruska na Ukrajinu zrušilo schválenie prevádzky dokončeného plynovodu Nord Stream 2, ktorý by prehĺbil závislosť Európy od ruských dodávok.

Moskva uviedla, že namiesto exportu do Európy zvýšila dodávky plynu do Číny, ktoré sa v minulom roku v porovnaní s predchádzajúcim zdvojnásobili. A dúfa, že po strate podielu na európskom trhu dodávky do ázijskej krajiny ešte zvýši.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.