Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová menovať úradnícku vládu neplánuje. Urobí tak, až keď vláda vážne zlyhá

Prezidentka SR Zuzana Čaputová neplánuje menovať úradnícku vládu. Informoval o tom portál tvnoviny.sk. Úradnícka vláda by podľa dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) situáciu v parlamente nevyriešila, ale, naopak, zhoršila.

„Úradnícka vláda nemá byť nástroj alebo páka na ovplyvňovanie poslancov. Je to nástroj na riadenie štátu. Je to zodpovedný krok, ktorý urobím vtedy, keď vláda Eduarda Hegera zlyhá závažným spôsobom v dôležitých kompetenciách, ktoré som naznačila v januárovom vyhlásení," uviedla hlava štátu pre televíziu Markíza.

Heger označil úvahy, že riešením situácie v parlamente by bolo vymenovanie úradníckej vlády, za absurdné. „Obávam sa, že by sa situácia ešte zhoršila. Obzvlášť v období, keď Slovensko musí byť stabilným partnerom v čase vojny na Ukrajine. Zabehnutí ministri implementujú prijatú pomoc v kríze, prijímajú a uvádzajú do života legislatívu, ku ktorej sme sa zaviazali v pláne obnovy," doplnil.

Pripomenul, že termín predčasných volieb je výsledkom dohody politických lídrov a súhlasu Čaputovej. „Od jeho schválenia neboli porušené žiadne dohody," skonštatoval. Hlava štátu má podľa neho voči poverenej vláde ústavné kompetencie. "A svoje právomoci môže uplatňovať aj voči zákonom prijatým na pôde parlamentu," dodal.

Čaputová vo štvrtok (16. 2.) pre TASR uviedla, že súčasná politická situácia je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Národná rada SR mala v piatok rokovať o skoršom termíne, plénum však nebolo uznášaniaschopné. Opozícia prezidentku vyzvala k menovaniu úradníckej vlády. OĽANO aj SaS uviedli, že ak by ju prezidentka vymenovala, budú za skorší termín volieb. Predčasné voľby majú byť 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká zbrojovka Rheinmetall bude vyrábať komponenty pre stíhačky F-35

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall v piatok oznámila, že po dohode s americkou firmou Lockheed Martin bude vyrábať komponenty pre stíhačky F-35, po ktorých je v súčasnosti v Európe veľký dopyt. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Obe spoločnosti podpísali dohodu o zámere, aby Rheinmetall vyrábal stredné časti trupu stíhačiek F-35, píše sa vo vyhlásení nemeckej firmy.

„Výroba stredných častí trupov stíhačiek F-35 v Nemecku bude veľmi dôležitá pre uspokojenie rastúceho svetového dopytu" po tomto type stíhačiek, povedal Mike Shoemaker, predstaviteľ Lockheed Martin.

Stíhačky F-35 sú najpokročilejšie bojové lietadlá, ktoré sú pre svoj tvar a povrch veľmi ťažko spozorovateľné na radaroch, vysvetľuje AFP. Po tomto type stíhačiek je veľký dopyt najmä v členských štátoch Severoatlantickej aliancie – v uplynulých rokoch si ich objednali i Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nórsko či Poľsko.

Nemecko vlani podpísalo dohodu o kúpe 35 stíhačiek F-35, aby nahradili staršie bojové lietadlá typu Tornado v rámci snahy o modernizáciu armády v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Na Taiwan pricestoval vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu

Michael Chase, predstaviteľ Pentagónu pre záležitosti Číny, pricestoval na Taiwan, napísal v piatok britský denník Financial Times (FT). Táto návšteva, ktorú Washington oficiálne nepotvrdil, prichádza v čase značne vyostrených vzťahov medzi USA a Čínou, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Chase je najvyššie postavený predstaviteľ amerického rezortu obrany na návšteve Taiwanu od roku 2019, uviedol FT.

Americké ministerstvo obrany predmetnú návštevu nepotvrdilo, no pripomenulo svoj pevný záväzok voči Taiwanu, ktorým prispieva k udržaniu mieru a stability naprieč Taiwanským prielivom. Návštevu predstaviteľa amerického Pentagónu na Taiwane nepotvrdil ani taiwanský rezort obrany.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných Wang Wen-pin na margo údajnej návštevy Chasa na Taiwane povedal, že Peking „rázne odmieta oficiálne a vojenské styky medzi USA a Taiwanom". Zároveň vyzval Washington, aby okamžite prerušil akékoľvek oficiálne či vojenské styky s Taiwanom, nemiešal sa do záležitostí Taiwanu, a nevytváral nové napätie v Taiwanskom prielive.

Vzťahy medzi USA a Čínou sa v uplynulých dňoch značne vyostrili po tom, ako Washington 4. februára nariadil zostrelenie čínskeho údajne špionážneho balónu, ktorý sa pohyboval vo vzdušnom priestore Spojených štátov.

Čína podľa Washingtonu vyslala takéto balóny nad mnohé krajiny po celom svete ako súčasť špionážnych aktivít zameraných na USA a ich spojencov. Peking tvrdí, že balón zostrelený pri východnom pobreží Spojených štátov bol civilným zariadením používaným na meteorologické účely.

Napätie medzi oboma krajinami vzrástlo už vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking reagoval spustením vojenských cvičení v okolí tohto ostrova.

Súčasný predseda snemovne Kevin McCarthy uviedol, že tiež plánuje navštíviť Taiwan. USA tento ostrov podporujú dodávkami zbraní, no diplomaticky ho neuznávajú, pripomína AFP.

Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať „separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove.

(tasr)

Minúta  |  

Marinová: Fínsko chce vstúpiť do NATO spolu so Švédskom

Fínska premiérka Sanna Marinová vyjadrila v piatok odhodlanie dosiahnuť, aby Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO spoločne aj napriek námietkam zo strany Turecka. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

„Je v záujme Fínska a Švédska a aj NATO, aby Fínsko a Švédsko vstúpili (do Aliancie) spoločne," povedala Marinová počas piatkovej návštevy Viedne. Dodala však, že Helsinki nemôžu ovplyvniť proces ratifikácie v Turecku a Maďarsku. Tieto dve krajiny ako jediné z 30 členov NATO vstup severských krajín ešte oficiálne neratifikovali.

„Jasne sme spoločne oznámili, že chceme do NATO vstúpiť spolu," pokračovala Marinová. Pripomenula, že s prihliadnutím na ruskú inváziu na Ukrajinu už pre Fínsko nie je neutralita vhodná.

Marinová a rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer rokovali o vojne na Ukrajine i aktuálnych otázkach Európskej únie. Fínska premiérka zdôraznila nevyhnutnosť poskytovať Ukrajine aj naďalej podporu.

„Ak (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí vo vojne, nebude v bezpečí nikto, ani v Európe, ani vo svete," doplnila s tým, že Fínsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny v oblasti vojenskej pomoci či obnovy krajiny.

V spojitosti s neutrálnym postojom Rakúska Marinová uviedla, že rozhodnutie spočíva na jednotlivých krajinách a Rakúsko v oblasti solidarity s Ukrajinou podľa premiérky vždy „dobre spolupracovalo".

„V Európskej únii nie je vôbec žiadny nátlak na neutrálne krajiny, aby zmenili svoj postoj," povedal Nehammer.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Za najväčšiu prekážku v spojitosti s ratifikáciou je považovaná Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska. Ankara túto krajinu obviňuje, že nie je dosť tvrdá voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Vláda vyzvala zvyšných obyvateľov Bachmutu, aby mesto opustili

Ukrajinská vláda v piatok vyzvala zostávajúcich obyvateľov Bachmutu, aby toto mesto na východe krajiny urýchlene opustili z dôvodu pretrvávajúcich ťažkých bojov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Ak ste rozumní, zákony dodržiavajúci a vlasteneckí občania, mali by ste mesto okamžite opustiť," uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. V Bachmute údajne zostalo ešte niekoľko tisíc ľudí. Podľa ukrajinskej vlády boli v priebehu dňa v meste zabití piati civilisti a deviati ďalší utrpeli zranenia.

Bachmut v Doneckej oblasti, ktorý mal pôvodne 70-tisíc obyvateľov, je nepretržite pod paľbou, pripomína DPA. Ruské sily sa ho usilujú dobyť už mesiace.

Vereščuková uviedla, že v meste je ešte približne 6-tisíc civilistov. Gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na začiatku týždňa informoval o takmer 5-tisíc ľuďoch.

V meste zostávajú mnohí starší ľudia, pretože majú byty či domy v osobnom vlastníctve a nechcú opustiť svoje rodisko. Niektorí z nich tiež sympatizujú s Ruskom, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Bielorusko rokovali o bližších vojenských a hospodárskych vzťahoch

Ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský líder Alexander Lukašenko v piatok rokovali o rozšírení vzájomnej vojenskej a hospodárskej spolupráce. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Lukašenko a Putin sa stretli v rezidencii ruského prezidenta Novo-Ogarjovo v Moskovskej oblasti. Putin na začiatku rokovaní pripomenul, že Bielorusko má priemyselný majetok z obdobia Sovietskeho zväzu, čo podľa neho ponúka dobré príležitosti na spoločné programy výroby. Spoločným úsilím môžu podľa neho dosiahnuť synergiu, čo môže byť v niektorých sektoroch veľmi prínosné a priniesť dobré výsledky pre obe krajiny.

Rusko je hlavným podporovateľom bieloruského hospodárstva založeného na modeli Sovietskeho zväzu, ktorý sa spolieha na lacnú energiu z Ruska a pôžičky, píše AP. Kremeľ tiež podporuje Lukašenka, ktorý je pri moci takmer tri desaťročia a ktorý v roku 2020 čelil vlne protestov po sporných prezidentských voľbách.

Lukašenko pripomenul, že bieloruské továrne vyrábajú súčiastky pre ruské dopravné lietadlá, a navrhol, že s pomocou Ruska by jedna z tovární mohla začať vyrábať bojové lietadlá, ktoré podľa jeho slov dosahujú „dobré výsledky" na Ukrajine.

Predmetná bieloruská továreň v minulosti opravila niekoľko stíhačiek ruskej výroby typu Su-25, pripomína AP a dodáva, že podrobnosti o možnom obnovení výroby nie sú jasné.

Bieloruský prezident tiež vyzdvihol dôležitosť väzieb s Ruskom v oblasti obrany a vyjadril podporu krokom Kremľa na Ukrajine. Tiež však zdôraznil, že na Ukrajinu vyšle bieloruských vojakov len v prípade napadnutia svojej krajiny.

„Som pripravený bojovať z územia Bieloruska spoločne s Rusmi len v jednom prípade: ak čo i len jeden vojak (z Ukrajiny) vstúpi na naše územie so zbraňou a úmyslom zabíjať mojich ľudí," povedal Lukašenko ešte vo štvrtok pred zahraničnými novinármi na tlačovej konferencii v Minsku.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk takmer pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Rusko má takisto v Bielorusku vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné cvičenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.