Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko sprísnilo podmienky vstupu na svoje územie z Ukrajiny

Maďarsko sprísnilo vstup na svoje územie z Ukrajiny. Osoby, ktoré prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny a nie sú občanmi Ukrajiny, môžu s platnosťou od 3. februára prekročiť ukrajinsko-maďarské hranice už iba v prípade, ak majú platné doklady na vstup do schengenského priestoru. Podľa servera infostart.hu to oznámil v piatok štátny tajomník rezortu vnútra Bencze Rétvári, informuje spravodajca TASR.

Štátny tajomník pripomenul, že po vypuknutí vojny Maďarsko prijalo všetkých ukrajinských občanov utekajúcich pred konfliktom, ako aj tých, ktorí neboli ukrajinskými občanmi, avšak študovali alebo pracovali na Ukrajine.

Maďarsko novým nariadením podľa jeho slov nasleduje poľskú a slovenskú prax, keďže bolo jasne vidieť, že po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny výrazne stúpol počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny, no tvrdili, že utekajú pred vojnou.

„Počet prichádzajúcich z Maroka stúpol 87-násobne a počet prichádzajúcich z Indie 475-násobne. Z Nigérie prekročilo ukrajinsko-maďarskú hranicu už 5181 ľudí," povedal Rétvári.

(tasr)

Minúta  |  

Mníchov: Šéf NATO Stoltenberg varoval pred silnejúcimi vzťahmi Ruska a Číny

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval v piatok pred silnejúcimi vzájomnými vzťahmi Číny a Ruska. Vyzval krajiny, ktoré veria v „demokraciu a slobodu", aby v boji proti autoritárskym mocnostiam držali spolu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Čína sa po tom, čo Rusko poslalo na Ukrajinu inváznych vojakov, stavia do pozície neutrálneho štátu, ale zároveň prehlbuje vzťahy s Moskvou a ani neodsúdila ruskú inváziu.

Stoltenberg počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že NATO „pozorne sleduje rastúce a silnejúce vzťahy Číny s Ruskom". Obe tieto krajiny majú spoločné vojenské cvičenia, ako aj námorné a letecké hliadky, pripomenul šéf Aliancie.

„Keď sa autoritárske mocnosti zbližujú a tesnejšie spolupracujú, je ešte dôležitejšie, aby sme my všetci, čo veríme v demokraciu a slobodu, držali spolu v NATO a s našimi partnermi po celom svete," vyhlásil Stoltenberg.

Povedal, že Peking pozorne sleduje vojnu na Ukrajine. „Ak tam prezident (Vladimir) Putin vyhrá, bude to mať vplyv na postoje a rozhodnutia, ktoré v Pekingu urobia," dodal.

Vojna Ruska na Ukrajine vyvoláva medzi západnými veľmocami obavy, že Čína sa môže pokúsiť o niečo podobné na Taiwane, demokratickom ostrove so samostatnou vládou, ktorý však Peking pokladá za svoje územie.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začala v piatok a bude trvať do nedele, sa zúčastňujú svetoví lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej a najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wang Iho.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová menovať úradnícku vládu neplánuje. Urobí tak, až keď vláda vážne zlyhá

Prezidentka SR Zuzana Čaputová neplánuje menovať úradnícku vládu. Informoval o tom portál tvnoviny.sk. Úradnícka vláda by podľa dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) situáciu v parlamente nevyriešila, ale, naopak, zhoršila.

„Úradnícka vláda nemá byť nástroj alebo páka na ovplyvňovanie poslancov. Je to nástroj na riadenie štátu. Je to zodpovedný krok, ktorý urobím vtedy, keď vláda Eduarda Hegera zlyhá závažným spôsobom v dôležitých kompetenciách, ktoré som naznačila v januárovom vyhlásení," uviedla hlava štátu pre televíziu Markíza.

Heger označil úvahy, že riešením situácie v parlamente by bolo vymenovanie úradníckej vlády, za absurdné. „Obávam sa, že by sa situácia ešte zhoršila. Obzvlášť v období, keď Slovensko musí byť stabilným partnerom v čase vojny na Ukrajine. Zabehnutí ministri implementujú prijatú pomoc v kríze, prijímajú a uvádzajú do života legislatívu, ku ktorej sme sa zaviazali v pláne obnovy," doplnil.

Pripomenul, že termín predčasných volieb je výsledkom dohody politických lídrov a súhlasu Čaputovej. „Od jeho schválenia neboli porušené žiadne dohody," skonštatoval. Hlava štátu má podľa neho voči poverenej vláde ústavné kompetencie. "A svoje právomoci môže uplatňovať aj voči zákonom prijatým na pôde parlamentu," dodal.

Čaputová vo štvrtok (16. 2.) pre TASR uviedla, že súčasná politická situácia je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Národná rada SR mala v piatok rokovať o skoršom termíne, plénum však nebolo uznášaniaschopné. Opozícia prezidentku vyzvala k menovaniu úradníckej vlády. OĽANO aj SaS uviedli, že ak by ju prezidentka vymenovala, budú za skorší termín volieb. Predčasné voľby majú byť 30. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká zbrojovka Rheinmetall bude vyrábať komponenty pre stíhačky F-35

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall v piatok oznámila, že po dohode s americkou firmou Lockheed Martin bude vyrábať komponenty pre stíhačky F-35, po ktorých je v súčasnosti v Európe veľký dopyt. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Obe spoločnosti podpísali dohodu o zámere, aby Rheinmetall vyrábal stredné časti trupu stíhačiek F-35, píše sa vo vyhlásení nemeckej firmy.

„Výroba stredných častí trupov stíhačiek F-35 v Nemecku bude veľmi dôležitá pre uspokojenie rastúceho svetového dopytu" po tomto type stíhačiek, povedal Mike Shoemaker, predstaviteľ Lockheed Martin.

Stíhačky F-35 sú najpokročilejšie bojové lietadlá, ktoré sú pre svoj tvar a povrch veľmi ťažko spozorovateľné na radaroch, vysvetľuje AFP. Po tomto type stíhačiek je veľký dopyt najmä v členských štátoch Severoatlantickej aliancie – v uplynulých rokoch si ich objednali i Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nórsko či Poľsko.

Nemecko vlani podpísalo dohodu o kúpe 35 stíhačiek F-35, aby nahradili staršie bojové lietadlá typu Tornado v rámci snahy o modernizáciu armády v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Na Taiwan pricestoval vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu

Michael Chase, predstaviteľ Pentagónu pre záležitosti Číny, pricestoval na Taiwan, napísal v piatok britský denník Financial Times (FT). Táto návšteva, ktorú Washington oficiálne nepotvrdil, prichádza v čase značne vyostrených vzťahov medzi USA a Čínou, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Chase je najvyššie postavený predstaviteľ amerického rezortu obrany na návšteve Taiwanu od roku 2019, uviedol FT.

Americké ministerstvo obrany predmetnú návštevu nepotvrdilo, no pripomenulo svoj pevný záväzok voči Taiwanu, ktorým prispieva k udržaniu mieru a stability naprieč Taiwanským prielivom. Návštevu predstaviteľa amerického Pentagónu na Taiwane nepotvrdil ani taiwanský rezort obrany.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných Wang Wen-pin na margo údajnej návštevy Chasa na Taiwane povedal, že Peking „rázne odmieta oficiálne a vojenské styky medzi USA a Taiwanom". Zároveň vyzval Washington, aby okamžite prerušil akékoľvek oficiálne či vojenské styky s Taiwanom, nemiešal sa do záležitostí Taiwanu, a nevytváral nové napätie v Taiwanskom prielive.

Vzťahy medzi USA a Čínou sa v uplynulých dňoch značne vyostrili po tom, ako Washington 4. februára nariadil zostrelenie čínskeho údajne špionážneho balónu, ktorý sa pohyboval vo vzdušnom priestore Spojených štátov.

Čína podľa Washingtonu vyslala takéto balóny nad mnohé krajiny po celom svete ako súčasť špionážnych aktivít zameraných na USA a ich spojencov. Peking tvrdí, že balón zostrelený pri východnom pobreží Spojených štátov bol civilným zariadením používaným na meteorologické účely.

Napätie medzi oboma krajinami vzrástlo už vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking reagoval spustením vojenských cvičení v okolí tohto ostrova.

Súčasný predseda snemovne Kevin McCarthy uviedol, že tiež plánuje navštíviť Taiwan. USA tento ostrov podporujú dodávkami zbraní, no diplomaticky ho neuznávajú, pripomína AFP.

Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať „separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove.

(tasr)

Minúta  |  

Marinová: Fínsko chce vstúpiť do NATO spolu so Švédskom

Fínska premiérka Sanna Marinová vyjadrila v piatok odhodlanie dosiahnuť, aby Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO spoločne aj napriek námietkam zo strany Turecka. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

„Je v záujme Fínska a Švédska a aj NATO, aby Fínsko a Švédsko vstúpili (do Aliancie) spoločne," povedala Marinová počas piatkovej návštevy Viedne. Dodala však, že Helsinki nemôžu ovplyvniť proces ratifikácie v Turecku a Maďarsku. Tieto dve krajiny ako jediné z 30 členov NATO vstup severských krajín ešte oficiálne neratifikovali.

„Jasne sme spoločne oznámili, že chceme do NATO vstúpiť spolu," pokračovala Marinová. Pripomenula, že s prihliadnutím na ruskú inváziu na Ukrajinu už pre Fínsko nie je neutralita vhodná.

Marinová a rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer rokovali o vojne na Ukrajine i aktuálnych otázkach Európskej únie. Fínska premiérka zdôraznila nevyhnutnosť poskytovať Ukrajine aj naďalej podporu.

„Ak (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí vo vojne, nebude v bezpečí nikto, ani v Európe, ani vo svete," doplnila s tým, že Fínsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny v oblasti vojenskej pomoci či obnovy krajiny.

V spojitosti s neutrálnym postojom Rakúska Marinová uviedla, že rozhodnutie spočíva na jednotlivých krajinách a Rakúsko v oblasti solidarity s Ukrajinou podľa premiérky vždy „dobre spolupracovalo".

„V Európskej únii nie je vôbec žiadny nátlak na neutrálne krajiny, aby zmenili svoj postoj," povedal Nehammer.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Za najväčšiu prekážku v spojitosti s ratifikáciou je považovaná Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska. Ankara túto krajinu obviňuje, že nie je dosť tvrdá voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.