Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina požaduje od spojencov aj zbrane zakázané medzinárodným právom

Ukrajina požaduje od svojich západných podporovateľov kontroverznú kazetovú muníciu a fosforové zápalné zbrane na boj proti Rusku.

Spojené štáty a niekoľko ďalších spojencov majú milióny týchto nábojov, povedal v piatok večer na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) zástupca šéfa ukrajinskej vlády Olexandr Kubrakov, informuje tlačová agentúra DPA.

"Rusko používa tento druh zbraní každý deň. Prečo by sme ich nemohli používať aj my? Je to naše národné územie," vyhlásil.

Kubrakov dodal, že chápe ťažkosti pri získavaní týchto zbraní z dôvodu medzinárodných dohovorov, ale tento typ munície môže podľa neho pomôcť odolávať náporu útočníkov.

Kubrakov narážal na skutočnosť, že používanie kazetovej munície je podľa medzinárodného práva zakázané.

Kazetovú muníciu predstavujú rakety a bomby, ktoré vybuchujú vo vzduchu nad cieľom, pričom uvoľňujú množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa u ľudí spôsobiť vážne popáleniny a otravu, vysvetľuje DPA.

Kubrakov sa na MSC opäť zasadzoval aj za dodávku stíhacích lietadiel. "Táto otázka je zložitá, ale prečo sa nezačne aspoň s výcvikovými programami pre ukrajinských pilotov?" spýtal sa.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki dal jasne najavo, že jeho krajina je spolu s ďalšími spojencami pripravená dodať Ukrajine stíhacie lietadlá. Ako nevyhnutnú podmienku pre takýto krok však uviedol "rozhodnutie NATO".

Bývalý vrchný veliteľ amerických síl v Európe Tod Wolters vlani v marci uviedol, že presun stíhačiek MiG-29 by mohol byť Moskvou zle pochopený a viesť k vyhroteniu jej vzťahov s NATO. Podľa neho ide o vysoko rizikový scenár.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Pri streľbe v štáte Mississippi zahynulo šesť ľudí

Šesť ľudí zahynulo v piatok pri streľbe na viacerých miestach na severe amerického štátu Mississippi. Podozrivého zadržali, vyplýva zo správ miestnych médií odvolávajúcich sa na úrad šerifa okresu Tate. TASR informácie prevzala od agentúr AP a Reuters a televízie NBC News.

Streľba sa odohrala asi pol hodinu po poludní miestneho času na viacerých lokalitách vidieckej obce Arkabutla. Medzi obeťami je muž zastrelený v obchode a žena zabitá v dome, uviedol podľa televízie WMC-TV okresný šerif Brad Lance.

Totožnosť podozrivého zatiaľ nezverejnili. Podľa správ ho vzali do väzby bez odporu po tom, ako ho zbadali vo vozidle. Policajti neskôr našli štyroch ďalších mŕtvych.

Arkabutla má menej ako 300 obyvateľov a nachádza sa 65 kilometrov južne od mesta Memphis. Neďaleké rovnomenné jazero je obľúbené miesto rybolovu a rekreácie, píše AP.

(tasr)

Minúta  |  

Nehammer odmietol ruské tvrdenia o nedodržiavaní neutrality zo strany Rakúska

Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer v piatok odmietol obvinenia zo strany Ruska, že Rakúsko nedodržiava svoje záväzky nestrannej a neutrálnej krajiny. TASR správu prevzala z agentúr AP a APA.

„Tvrdenia Ruska, že nie sme neutrálni, sa míňajú účinku," povedal Nehammer na spoločnej tlačovej konferencii s fínskou premiérkou Sannou Marinovou vo Viedni.

Nedávne vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov z Ruska označil za „nič iné ako protiopatrenie bez značného opodstatnenia".

Viedeň 2. februára oznámila vyhostenie štyroch ruských diplomatov, pretože ich konanie „bolo v rozpore s ich diplomatickým štatútom a medzinárodnými dohodami".

Neutralita podľa Nehammera neznamená, že Rakúsko sa bude nečinne prizerať, keď sa v krajine vyskytuje špionáž a dochádza k zneužívaniu pohostinnosti.

Kancelár dodal, že Rakúsko stojí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky pri ostatných členských krajinách EÚ a k neutralite pristupuje v zmysle európskej solidarity.

Rakúsko a ďalšie členské krajiny EÚ vyhostili desiatky ruských diplomatov po začiatku vojenského ťaženia Moskvy na Ukrajine, na čo Rusko reagovalo odvetnými krokmi, pripomenula agentúra AFP. Vo vojensky neutrálnom Rakúsku sú však vyhostenia diplomatov zriedkavé, pričom Viedeň si udržiavala s Moskvou blízke vzťahy.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko sprísnilo podmienky vstupu na svoje územie z Ukrajiny

Maďarsko sprísnilo vstup na svoje územie z Ukrajiny. Osoby, ktoré prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny a nie sú občanmi Ukrajiny, môžu s platnosťou od 3. februára prekročiť ukrajinsko-maďarské hranice už iba v prípade, ak majú platné doklady na vstup do schengenského priestoru. Podľa servera infostart.hu to oznámil v piatok štátny tajomník rezortu vnútra Bencze Rétvári, informuje spravodajca TASR.

Štátny tajomník pripomenul, že po vypuknutí vojny Maďarsko prijalo všetkých ukrajinských občanov utekajúcich pred konfliktom, ako aj tých, ktorí neboli ukrajinskými občanmi, avšak študovali alebo pracovali na Ukrajine.

Maďarsko novým nariadením podľa jeho slov nasleduje poľskú a slovenskú prax, keďže bolo jasne vidieť, že po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny výrazne stúpol počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny, no tvrdili, že utekajú pred vojnou.

„Počet prichádzajúcich z Maroka stúpol 87-násobne a počet prichádzajúcich z Indie 475-násobne. Z Nigérie prekročilo ukrajinsko-maďarskú hranicu už 5181 ľudí," povedal Rétvári.

(tasr)

Minúta  |  

Mníchov: Šéf NATO Stoltenberg varoval pred silnejúcimi vzťahmi Ruska a Číny

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval v piatok pred silnejúcimi vzájomnými vzťahmi Číny a Ruska. Vyzval krajiny, ktoré veria v „demokraciu a slobodu", aby v boji proti autoritárskym mocnostiam držali spolu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Čína sa po tom, čo Rusko poslalo na Ukrajinu inváznych vojakov, stavia do pozície neutrálneho štátu, ale zároveň prehlbuje vzťahy s Moskvou a ani neodsúdila ruskú inváziu.

Stoltenberg počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že NATO „pozorne sleduje rastúce a silnejúce vzťahy Číny s Ruskom". Obe tieto krajiny majú spoločné vojenské cvičenia, ako aj námorné a letecké hliadky, pripomenul šéf Aliancie.

„Keď sa autoritárske mocnosti zbližujú a tesnejšie spolupracujú, je ešte dôležitejšie, aby sme my všetci, čo veríme v demokraciu a slobodu, držali spolu v NATO a s našimi partnermi po celom svete," vyhlásil Stoltenberg.

Povedal, že Peking pozorne sleduje vojnu na Ukrajine. „Ak tam prezident (Vladimir) Putin vyhrá, bude to mať vplyv na postoje a rozhodnutia, ktoré v Pekingu urobia," dodal.

Vojna Ruska na Ukrajine vyvoláva medzi západnými veľmocami obavy, že Čína sa môže pokúsiť o niečo podobné na Taiwane, demokratickom ostrove so samostatnou vládou, ktorý však Peking pokladá za svoje územie.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začala v piatok a bude trvať do nedele, sa zúčastňujú svetoví lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej a najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wang Iho.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová menovať úradnícku vládu neplánuje. Urobí tak, až keď vláda vážne zlyhá

Prezidentka SR Zuzana Čaputová neplánuje menovať úradnícku vládu. Informoval o tom portál tvnoviny.sk. Úradnícka vláda by podľa dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) situáciu v parlamente nevyriešila, ale, naopak, zhoršila.

„Úradnícka vláda nemá byť nástroj alebo páka na ovplyvňovanie poslancov. Je to nástroj na riadenie štátu. Je to zodpovedný krok, ktorý urobím vtedy, keď vláda Eduarda Hegera zlyhá závažným spôsobom v dôležitých kompetenciách, ktoré som naznačila v januárovom vyhlásení," uviedla hlava štátu pre televíziu Markíza.

Heger označil úvahy, že riešením situácie v parlamente by bolo vymenovanie úradníckej vlády, za absurdné. „Obávam sa, že by sa situácia ešte zhoršila. Obzvlášť v období, keď Slovensko musí byť stabilným partnerom v čase vojny na Ukrajine. Zabehnutí ministri implementujú prijatú pomoc v kríze, prijímajú a uvádzajú do života legislatívu, ku ktorej sme sa zaviazali v pláne obnovy," doplnil.

Pripomenul, že termín predčasných volieb je výsledkom dohody politických lídrov a súhlasu Čaputovej. „Od jeho schválenia neboli porušené žiadne dohody," skonštatoval. Hlava štátu má podľa neho voči poverenej vláde ústavné kompetencie. "A svoje právomoci môže uplatňovať aj voči zákonom prijatým na pôde parlamentu," dodal.

Čaputová vo štvrtok (16. 2.) pre TASR uviedla, že súčasná politická situácia je pre Slovensko neúnosná a žiada si skorší termín predčasných volieb. Národná rada SR mala v piatok rokovať o skoršom termíne, plénum však nebolo uznášaniaschopné. Opozícia prezidentku vyzvala k menovaniu úradníckej vlády. OĽANO aj SaS uviedli, že ak by ju prezidentka vymenovala, budú za skorší termín volieb. Predčasné voľby majú byť 30. septembra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.