Preskočiť na obsah
  |  

SHMÚ: Na juhu Slovenska miestami vystúpila na 14 až 16 stupňov Celzia

Na juhu Slovenska teplota miestami v sobotu vystúpila na 14 až 16 stupňov Celzia, čo na niektorých staniciach znamená prekonanie teplotných rekordov platných pre tento deň. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

"Mimoriadne teplo je nielen u nás, ale aj v tých krajinách strednej Európy, ktoré sa nachádzajú v teplej časti zvlneného frontálneho rozhrania," uviedli meteorológovia. Ide najmä o Nemecko, Česko, ale aj čiastočne Slovensko.

Juhovýchodne od Slovenska je podľa SHMÚ na maďarsko-rakúskom pohraničí už 19 stupňov Celzia.

(tasr)

  |  

USA oficiálne označili ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti

Viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) obvinila Rusko z páchania zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. Dodala, že že ruské jednotky uskutočňujú "rozsiahle a systematické útoky" na ukrajinské civilné obyvateľstvo. Informujú o tom agentúry AFP a televízie CNN.

"Spojené štáty oficiálne uznávajú, že Rusko pácha zločiny proti ľudskosti," uviedla Harrisová v prejave na MSC. Tá sa koná len niekoľko dní pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala 24. februára 2022.

Spojené štáty tak prvýkrát oficiálne uznali ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti. Harrisová uviedla, že Rusko "útočí na spoločné hodnoty a ľudskosť" a dodala, že ruské jednotky uskutočňujú systematické útoky na civilné obyvateľstvo Ukrajiny.

Vymenovala tiež zoznam násilností, ktorých sa na Ukrajine dopúšťa ruská armáda, vrátane vrážd, znásilnení či mučenia, a uviedla, že všetci, ktorí takto konajú, ponesú za svoje činy zodpovednosť.

Na tohtoročnú 59. Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, ktorá je zameraná predovšetkým na Ukrajinu, neboli z dôvodu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pozvaní predstavitelia Ruska.

Na konferencii, ktorá sa začala v piatok a bude trvať do nedele, sa zúčastňujú svetoví lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a najvyššie postaveného čínskeho diplomata Wang Iho.

(tasr)

  |  

Čaputová sa zatiaľ nerozhodla, či bude opätovne kandidovať. Som pohltená bežnou agendou, tvrdí

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa zatiaľ nerozhodla, či bude opätovne kandidovať na túto pozíciu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že toto rozhodnutie zatiaľ neurobila, je pohltená bežnou agendou a nie kampaňovaním.

"To, čo je mojou prvoradou úlohou a povinnosťou, je, aby som spolu s ďalšími kľúčovými politikmi, hráčmi previedla Slovensko k predčasným voľbám s čo najmenšími stratami," povedala.

Zatiaľ presne nekonkretizovala, kedy presne oznámi svoje stanovisko. Povedala, že ide o špecifické rozhodnutie. "Beriem to tak, že teraz mám byť plne sústredená na kvalitný výkon mojej funkcie. Toto považujem za najdôležitejšie," priblížila.

V súvislosti s ekonomickou a sociálnou situáciou v krajine povedala, že sa v tomto smere stretáva s odborníkmi. Poukázala však aj na skupiny ľudí, ktorí prepadli pri pomoci od štátu. Podľa nej sú to napríklad rodičia samoživitelia či dôchodcovia, ktorí žijú sami. Poukázala aj na ľudí, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus. "Ak má parlament v tomto období dočasnom do predčasných volieb o niečom rozhodovať, je to pomoc so zvládaním ťažkej sociálnej situácie, a to adresným spôsobom," povedala hlava štátu.

Ďalšou témou bola aj zahraničná politika, prezidentka je presvedčená, že v tejto situácii stojíme na správnej strane dejín. Dúfa, že to tak aj ostane. Tým, že pomáhame Ukrajine aj prostredníctvom vojenskej pomoci, sa vojenský konflikt od nás podľa jej slov vzďaľuje. Zároveň sa vyjadrila aj k možnému darovaniu uzemnených stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu. "Je potrebné, aby vláda spolu s ústavnými právnikmi našla základ v tejto zvláštnej situácii v ktorej sme, keďže máme odvolanú vládu, aby to bolo ústavne v poriadku," priblížila.

Čaputová zatiaľ nekonkretizovala, kedy by mohol prísť na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu novozvolený český prezident Petr Pavel. Rovnako nevie, či sa zúčastní na jeho inaugurácii. Dodala, že v tomto termíne zrejme bude na návšteve Slovenska holandský kráľovský pár. Zároveň verí, že v najbližších mesiacoch pôjdu s novým českým prezidentom spoločne aj na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Kim Čong-un prišiel na futbalový zápas so svojou dcérou. Proti sebe sa v ňom postavili štátni zamestnanci

Severokórejský vodca Kim Čong-un priviedol svoju dcéru na futbalový zápas, ktorý sa konal pri príležitosti nedožitých narodenín Kimovho otca Kim Čong-ila. Ide už o šieste verejné vystúpenie vodcu KĽDR s dcérou, ktorá sa podľa niektorých odborníkov pripravuje na post následníčky svojho otca. V sobotu to uviedla televízia Sky News.

Severokórejská tlačová agentúra KCNA zverejnila fotografie Kim Čong-una a jeho dcéry Kim Ču-e, ktorá má asi desať rokov, na VIP tribúne, odkiaľ podporovali futbalistov potleskom. Zápas proti sebe hrali zamestnanci severokórejského ministerstva obrany a vládneho kabinetu. Na zápas sa prišla pozrieť aj sestra vodcu Kim Jo-džong.

Severokórejské štátne médiá sa o Kimových deťoch roky nezmieňovali – v novembri sa však pri odpálení doposiaľ najsilnejšej balistickej rakety v krajine Kim objavil aj so svojou dcérou. Odvtedy sa Kim Ču-e – hoci Pchjongjang jej meno nikdy oficiálne neuviedol – objavila na viacerých významných podujatiach.

KĽDR v stredu predstavila aj nové poštové známky s vyobrazením Kimovej dcéry. Ide o príležitostné známky pripomínajúce vypustenie rakety z vlaňajšieho 18. novembra.

Od založenia Severnej Kórey v roku 1948 jej postupne vládli mužskí členovia rodiny Kimovcov. Z externých štúdií vyplýva, že len zlomok najvyšších predstaviteľov Severnej Kórey tvoria ženy – vrátane Kim Jo-džong a ministerky zahraničných vecí Čche Son-hui.

Zatiaľ nie je jasné, či je Kim Čong-un ochotný porušiť tradíciu, pokiaľ ide o pohlavie svojho nástupcu, alebo či tento faktor bude hrať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní, koho Kim za svojho nástupcu vymenuje.

(tasr)

  |  

Na Ukrajine zahynulo už zhruba 9-tisíc vagnerovcov, tvrdia USA. Nemecko hovorí o jadrovom riziku

Približne 9-tisíc príslušníkov ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina už prišlo podľa odhadov vlády Spojených štátov o život vo vojne na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Takmer polovica z týchto mužov pritom zahynula od polovice decembra minulého roka, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v piatok miestneho času v Bielom dome.

Z poznatkov amerických tajných služieb podľa neho ďalej vyplýva, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022 bolo zranených alebo zahynulo približne 30-tisíc vagnerovcov. Údaje z vojnovej zóny často nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

"So svojimi regrútmi - zväčša väzňami - zaobchádzajú v podstate ako s potravou pre delá. Doslova ich hádžu do mlynčeka na mäso, neľudským spôsobom, bez váhania," povedal Kirby v súvislosti s Vagnerovou skupinou.

Odvolal sa pritom na v súčasnosti prebiehajúce ťažké boje o východoukrajinské mesto Bachmut, kde sú vagnerovci v nasadení.

Britské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že počet zabitých vojakov na ruskej strane od začiatku vojny sa pohybuje v rozpätí od 40-tisíc do 60-tisíc. Celkový počet mŕtvych a zranených na ruskej strane odhaduje Londýn na 175-tisíc až 200-tisíc. V prípade žoldnierov z Vagnerovej skupiny sa "miera strát" pohybuje na úrovni až 50 percent, cituje DPA.

Berlín sa domnieva, že riziko jadrovej katastrofy je vysoké

Riziko jadrovej katastrofy v niektorej atómovej elektrárni na Ukrajine v dôsledku bojov alebo odpojenia od vonkajších zdrojov energie je stále veľmi vysoké, i keď sa tejto téme už nevenuje tak veľa pozornosti. V sobotu to uviedla riaditeľka nemeckého Spolkového úradu pre ochranu pred žiarením (BfS) Inge Pauliniová. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Pauliniová vyhlásila, že pokiaľ bude vojna pokračovať, stále existuje riziko potenciálnej jadrovej katastrofy. Dodala, že najviac sa obáva toho, že by ukrajinské atómové elektrárne prišli o zdroj energie. Zlyhanie vonkajších napájacích a záložných zdrojov by totiž podľa nej mohlo mať hrozivé následky.

"Pre bezpečnú prevádzku atómových elektrárni je elektrická energia absolútne kľúčová," vysvetlila riaditeľka a dodala, že situáciu môžu zhoršiť prebiehajúce boje.

Situácia je napätá najmä v okolí Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), ktorú krátko o začiatku vojny na Ukrajine ovládli ruské jednotky. Vlani bola táto najväčšia atómová elektráreň v Európe viackrát terčom ostreľovania a vyskytli sa v nej aj výpadky elektrickej energie.

Pauliniová sa tiež domnieva, že najlepším krokom by v súčasnosti bolo vyhlásenie bezpečnostnej zóny v okolí ZAES, na čo vyzýva aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

(tasr)

  |  

Čaputová: Sme na správnej strane dejín. Vojenskou pomocou Ukrajine sa od nás konflikt vzďaľuje

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka SR Zuzana Čaputová nebude hazardovať so špičkovými odborníkmi, ktorí by mohli byť súčasťou úradníckej vlády, len aby donútila politikov prijať skorší termín predčasných parlamentných volieb. Vyhlásila to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Zdôraznila, že ak poslanci termín nezmenia, je to ich ich voľba. Úradnícku vládu je naďalej pripravená menovať v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera (OĽANO).

Hlava štátu zdôraznila, že otázka úradníckej vlády nie je jednoduchá. Podotkla, že ak ju politici vyzývajú využiť tento inštitút ako "páku na poslancov", nie je to skutočný záujem o úradnícku vládu. Takejto vláde by podľa jej slov Národná rada SR nemusela vysloviť dôveru. Dodala, že by, navyše, prišli do vlády a vedúcich funkcií odborníci, ktorí by sa museli v čase krízy zoznamovať s celou agendou rezortu.

Ak bude treba, takúto vládu menuje, no odmieta prehadzovanie si loptičky a zodpovednosti. Reagovala tak na rôzne výzvy poslancov a politikov počas uplynulého týždňa. Niektorí hovorili, že ak by prezidentka menovala úradnícku vládu, zrejme by sa veľmi rýchlo dohodli a schválili skorší termín predčasných volieb. Prezidentka zdôraznila, že rozhodnutie o termíne volieb je kompetencia poslancov a ich voľba.

Hlava štátu zároveň uviedla, že v demokracii nemôžeme voľby vnímať ako riziko. Reagovala tak na otázku, či po predčasných voľbách môžeme mať obavu z ohrozenia právneho štátu. „Každé voľby sú križovatkou, po ktorej sa štát môže vybrať demokratickou a nedemokratickou cestou,“ skonštatovala.

S vládou je v intenzívnom kontakte

Prezidentka priblížila, že s dočasne poverenou vládou a premiérom je v intenzívnom kontakte, keďže na množstvo úkonov potrebujú jej súhlas. Pripomenula, že už v januári tohto roka informovala o tom, ktoré oblasti považuje za zásadné, ktoré bude intenzívne sledovať a že v prípade zlyhania v nich odoberie vláde poverenie.

Odmieta pritom slová niektorých politikov o tom, že za schváleným septembrovým termínom volieb stojí ona. Zdôraznila, že od pádu vlády hovorila o potrebe čo najskoršieho termínu volieb, a to v prvej polovici roka 2023. Septembrový termín bola ochotná akceptovať len preto, aby bola možná dohoda na zmene ústavy potrebnej pre vyhlásenie predčasných volieb. Napriek tomu naďalej preferuje termín v júni.

Ešte nevie, či bude opäť kandidovať

Čaputová sa takisto zatiaľ nerozhodla, či bude opätovne kandidovať na túto pozíciu. Uviedla, že toto rozhodnutie zatiaľ neurobila, je pohltená bežnou agendou a nie kampaňovaním.

"To, čo je mojou prvoradou úlohou a povinnosťou, je, aby som spolu s ďalšími kľúčovými politikmi, hráčmi previedla Slovensko k predčasným voľbám s čo najmenšími stratami," povedala. Zatiaľ presne nekonkretizovala, kedy presne oznámi svoje stanovisko. Povedala, že ide o špecifické rozhodnutie. "Beriem to tak, že teraz mám byť plne sústredená na kvalitný výkon mojej funkcie. Toto považujem za najdôležitejšie," priblížila.

V tom, na čo by sa mal parlament sústrediť, má jasno

V súvislosti s ekonomickou a sociálnou situáciou v krajine povedala, že sa v tomto smere stretáva s odborníkmi. Poukázala však aj na skupiny ľudí, ktorí prepadli pri pomoci od štátu. Podľa nej sú to napríklad rodičia samoživitelia či dôchodcovia, ktorí žijú sami. Poukázala aj na ľudí, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus.

"Ak má parlament v tomto období dočasnom do predčasných volieb o niečom rozhodovať, je to pomoc so zvládaním ťažkej sociálnej situácie, a to adresným spôsobom," povedala hlava štátu.

Vraj stojíme na správnej strane dejín

Ďalšou témou bola aj zahraničná politika, prezidentka je presvedčená, že v tejto situácii stojíme na správnej strane dejín. Dúfa, že to tak aj ostane. Tým, že pomáhame Ukrajine aj prostredníctvom vojenskej pomoci, sa vojenský konflikt od nás podľa jej slov vzďaľuje.

Zároveň sa vyjadrila aj k možnému darovaniu uzemnených stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu. "Je potrebné, aby vláda spolu s ústavnými právnikmi našla základ v tejto zvláštnej situácii v ktorej sme, keďže máme odvolanú vládu, aby to bolo ústavne v poriadku," priblížila.

Čaputová zatiaľ nekonkretizovala, kedy by mohol prísť na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu novozvolený český prezident Petr Pavel. Rovnako nevie, či sa zúčastní na jeho inaugurácii. Dodala, že v tomto termíne zrejme bude na návšteve Slovenska holandský kráľovský pár. Zároveň verí, že v najbližších mesiacoch pôjdu s novým českým prezidentom spoločne aj na Ukrajinu.

(tasr)