Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mníchov: Lídri Arménska a Azerbajdžanu prvýkrát od októbra diskutovali o mieri

Arménsko a Azerbajdžan rokovali v sobotu s USA v bavorskej metropole Mníchov, kde prebieha medzinárodná bezpečnostná konferencia. Išlo o prvú schôdzku čelných predstaviteľov týchto juhokaukazských štátov od októbra minulého roka a konala sa v čase zvýšeného napätia v súvislosti so sporným regiónom Náhorný Karabach, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Napätie eskalovalo v súvislosti s dvojmesačnou blokádou tzv. Lačinského koridoru, ktorý predstavuje jedinú pozemnú trasu poskytujúcu Arménsku priamy prístup do Náhorného Karabachu.

Podľa Arménska na schôdzke medzi tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom rokovalo o postupe na vytvorenie návrhu mierovej dohody.

„Premiér Pašinjan opätovne uistil o odhodlaní arménskej strany dosiahnuť podpísanie takejto dohody, ktorá skutočne zabezpečí trvalý mier a stabilitu v regióne," uvádza sa vo vyhlásení na webstránke Pašinjana.

Rokovalo sa tiež o odblokovaní regionálnych transportných infraštruktúr a implementácii vymedzenia hraníc medzi oboma krajinami, dodáva Reuters.

„Myslím si, že Azerbajdžan a Arménsko musia ukázať, že prechod z dlhotrvajúcej patovej situácie, vzájomnej nenávisti a nepriateľstva sa musí skončiť," povedal v panelovej diskusii azerbajdžanský prezident Alijev.

„Domnievam sa, že (mierová dohoda) by mohla byť dobrým príkladom toho, ako sa krajiny, ktoré mali závažné, historické spory, môžu spojiť a obrátiť list vzájomnej nevraživosti," dodal.

Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120.000 obyvateľov však prevažne tvoria etnickí Arméni, píše Reuters. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch.

Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach, horskú oblasť Azerbajdžanu obývanú prevažne Arménmi, už dve vojny. Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

Baku popiera blokádu Lačinského koridoru s tým, že niektoré konvoje a humanitárna pomoc majú povolenie k prechodu. Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.

Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken vyzval izraelského a palestínskeho vodcu, aby obnovili pokoj

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken hovoril v sobotu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a osobitne aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. V rozhovoroch opätovne potvrdil podporu USA pre dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu v tomto regióne a požiadal oboch lídrov, aby „obnovili pokoj". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Blinken telefonicky hovoril s oboma predstaviteľmi, aby znovu potvrdil záväzok USA k „vyjednanému dvojštátnemu riešeniu a nesúhlasu s politikou, ktorá ohrozuje jeho životaschopnosť," uviedol hovorca rezortu americkej diplomacie Ned Price.

Minister zdôraznil, že Izraelčania a Palestínčania musia podniknúť kroky, ktoré obnovia pokoj a vyjadril tiež silný nesúhlas USA s jednostrannými opatreniami, ktoré by ďalej eskalovali napätie.

Telefonáty nasledovali po rozhodnutí novej izraelskej vlády zlegalizovať deväť nepovolených židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu – krok, ktorý vyvolal takmer jednomyseľnú kritiku medzi hlavnými mocnosťami vrátane Spojených štátov.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR: Balistickú strelu sme odpálili ako varovanie pre Washington a Soul

Severná Kórea v nedeľu oznámila, že medzikontinentálnu balistickú strelu vypálila ako varovanie pre Spojené štáty a Južnú Kóreu, pričom uviedla, že úspešné „nečakané" cvičenie demonštrovalo „schopnosť Pchjongjangu uskutočniť fatálny jadrový protiútok". TASR informuje na základe správy od agentúry AFP.

Severokórejský vodca Kim Čong-un nariadil v sobotu o 8.00 h miestneho času (00.00 h SEČ) „nečakané cvičenie odpaľovania rakety" a z letiska v Pchjongjangu bola popoludní vypálená raketa Hwasong-15 – zbraň prvýkrát otestovaná v roku 2017, uviedla severokórejská tlačová agentúra KCNA.

Juhokórejská armáda uviedla, že v sobotu o 17.22 h miestneho času (09.22 h SEČ) zaznamenala štart medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá podľa Japonska letela 66 minút a dopadla do výlučnej ekonomickej zóny Japonska. Ich analýza naznačuje, že bola schopná zasiahnuť pevninu Spojených štátov.

Severokórejské vedenie test privítalo a vyhlásilo, že ukázal „skutočnú vojnovú schopnosť medzikontinentálnych balistických striel, ktoré sú pripravené na silný protiútok," uviedla KCNA.

Severná Kórea raketu vypálila len deň po tom, čo jej predstavitelia pohrozili „bezprecedentne" silnou reakciou na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenia Spojených štátov a Južnej Kórey, ktoré označili za prípravu na vojnu. Spojené štáty aj Južná Kórea popreli akékoľvek obvinenia o tom, že spoločné simulačné manévre by mali byť prípravou na útok na Severnú Kóreu.

(tasr)

Minúta  |  

Macron: Chcem, aby bolo Rusko vo vojne s Ukrajinou porazené, nie rozdrvené

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore zverejnenom v sobotu uviedol, že chce, aby bolo Rusko vo vojne s Ukrajinou porazené, ale nie „rozdrvené". TASR informuje na základe správy od agentúry AFP.

Macron to povedal po návrate z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, na ktorej vyzval spojencov, aby zvýšili podporu pre Ukrajinu a kde tiež uviedol, že Francúzsko je pripravené na dlhotrvajúci konflikt.

„Chcem, aby bolo Rusko na Ukrajine porazené, a chcem, aby Ukrajina dokázala obrániť svoje postavenie," povedal pre francúzske noviny JDD a Le Figaro a verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Inter.

„Som presvedčený, že nakoniec sa to neskončí vojensky," skonštatoval s tým, že ani jedna strana nemôže v konflikte úplne zvíťaziť.

Nechce však, na rozdiel od niektorých ľudí, aby sa boj presunul na ruskú pôdu. "Takíto ľudia chcú predovšetkým rozdrviť Rusko," povedal. "Toto nikdy nebol postoj Francúzska a nikdy ani nebude," zdôraznil na záver.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken v rozhovore s Wang Imom: Incident s balónom sa už nikdy nesmie zopakovať

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken varoval Čínu, aby nezopakovala svoj „nezodpovedný čin" a nevyslala už špionážny balón do amerického vzdušného priestoru. Blinken sa v sobotu neskoro večer stretol s najvyšším čínskym diplomatom Wang Imom.

Veľmi očakávané stretnutie dvoch vysokých predstaviteľov, ktoré trvalo približne jednu hodinu, sa uskutočnilo na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v čase rastúceho napätia medzi Washingtonom a Pekingom.

„Blinken priamo hovoril o neprijateľnom porušení suverenity USA a medzinárodného práva (čínskym) pozorovacím balónom v teritoriálnom vzdušnom priestore USA, pričom zdôraznil, že tento nezodpovedný čin sa už nikdy nesmie zopakovať," uviedol hovorca rezortu americkej diplomacie Ned Price.        

„Minister dal jasne najavo, že Spojené štáty nestrpia žiadne porušenie svojej suverenity," dodal.

„Wang Iho tiež varoval pred možnými dôsledkami, ak Čína poskytne Rusku materiálnu podporu alebo pomoc pri systematickom vyhýbaní sa sankciám" povedal Price.

Wang I v reakcii Blinkenovi povedal, že vzťahy ich krajín poškodilo to, ako Washington reagoval na balón. Čínsky minister zahraničia „objasnil formálny postoj Číny k takzvanému incidentu s balónom" a „naliehal na americkú stranu, aby zmenila kurz, uznala a napravila škody, ktoré jej nadmerné použitie sily spôsobilo čínsko-americkým vzťahom," uviedla čínska štátna tlačová agentúra Sinchua.

Wang I ešte pred stretnutím označil reakciu Washingtonu na údajný čínsky špionážny balón za „hysterickú a absurdnú". „Na oblohe je mnoho balónov z mnohých krajín. Chcete zostreliť každý jeden z nich?" spýtal sa Wang I na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v bavorskej metropole.

Americký prezident Joe Biden nariadil 4. februára zostrelenie čínskeho balóna, ktorý sa pohyboval aj nad severozápadom USA v blízkosti citlivých vojenských objektov. Podľa Washingtonu išlo o špionážny balón. Peking tvrdí, že to bol zatúlaný civilný balón používaný na meteorologické účely.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg odmietol dodanie kazetovej a fosforovej munície Ukrajine

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol požiadavku Ukrajiny na dodávky kazetovej a fosforovej munície.

„NATO tento druh zbraní ani neodporúčalo, ani nedodávalo. Dodávame delostrelectvo a iné typy zbraní, ale nie kazetové bomby," povedal Stoltenberg podľa agentúry DPA v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v rozhovore pre televízne stanice RTL a n-tv.

Stoltenberg si napriek tomu nemyslí, že zvýšenie dodávok zbraní Ukrajine spôsobí eskaláciu vojny. Najväčšou hrozbou podľa neho je, ak Putin vyhrá vojnu na Ukrajine, pretože svet sa stane nebezpečnejším a Západ zraniteľnejším.

Na dodanie spomínaných druhov munície vyzval predtým na mníchovskej konferencii podpredseda vlády pre obnovu Ukrajiny Olexandr Kubrakov. Ich použitie je značne kontroverzné a kazetovú muníciu zakazuje medzinárodný dohovor, ktorý však Ukrajina ani Rusko nepodpísali.

Kubrakova sa na konferencii zastal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Keďže Ukrajina nie je signatárom tohto dohovoru, môže ju používať, armgumentoval. Zdôraznil však, že Kyjev by ju nasadil len proti ruskej armáde. Ukrajina má podľa neho dôkazy, že Rusko na území jeho krajiny kazetovú muníciu používa.

Kazetová munícia má podobu rakiet alebo bômb, ktoré nad cieľom uvoľnia množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa spôsobiť ťažké popáleniny a otravu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.