Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď: Naše migy by už nelietali, darovanie nezníži našu obranyschopnosť

Slovenské stíhačky MiG-29 by už nikdy nelietali, necvičia sa noví piloti a ich skladovanie si žiada náklady. Darovanie strojov Ukrajine by neznížilo obranyschopnosť Slovenska, 50 až 60 percent ich účtovnej hodnoty by sa Slovensku preplatilo cez európsky mierový nástroj.

Skonštatoval to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Zopakoval prísľub, že do Národnej rady (NR) SR o tom diskutovať príde, keď to bude aktuálne.

"Keď príde k tomu, aby sme rozhodli o darovaní migov na Ukrajinu a za akých podmienok, tak to najskôr prerokujeme v parlamente," podčiarkol Naď. Naznačil, že možno nepríde len s informáciou, ale aj s návrhom uznesenia. Ak návrh podporí aj strana Hlas-SD, mal by podľa neho získať vyšší počet hlasov než je ústavná väčšina.

Podľa vlastných slov poslancom rád vysvetlí, aké náklady by si žiadalo udržanie stíhačiek v našich hangároch. Poznamenal, že aktuálne máme štyroch pilotov schopných ich riadiť a výcvik nových stopla už bývalá vláda.

"Darovanie Ukrajine má aj ekonomickú výhodnosť, inak bude klesať ich hodnota, nepredáme ich a bude to len škoda na majetku Slovenskej republiky," myslí si minister.

Ostatné krajiny pomôžu zas nám, tvrdí Naď

Očakáva, že Slovensko by za posunutie stíhačiek mohlo dostať okolo 150 miliónov eur z európskeho mierového nástroja. Predpokladá tiež, že táto pomoc Ukrajine z našej strany motivuje iné krajiny, aby opäť pomohli nám. Pripomenul, že po poslaní systému S-300 na Ukrajinu nám USA poskytli na nejaké obdobie systém Patriot a dali nám z ich fondov dvesto miliónov dolárov na novú techniku.

Naď prezradil, že stíhačky F-16 by mali prísť na Slovensko v prvom kvartáli budúceho roku, lebo výcvik posádky sa vykoná na území Spojených štátov. Dovtedy bude náš vzdušný priestor strážiť Česká republika, Poľsko a v nasledujúcich mesiacoch sa možno pridá aj Maďarsko.

Čo sa týka ústavnosti posunutia zbraní Ukrajine v čase, keď je vláda len dočasne poverená, Naď skonštatoval, že sa líšia aj názory právnikov. Dali si vypracovať analýzu. Prikláňa sa k názoru, že zodpovednosť musí prevziať vláda a vybrať si z rôznych výkladov právnikov. Niektorí členovia dočasne povereného kabinetu sa podľa Naďových slov prikláňajú k tomu, aby posunutie stíhačiek ešte odobril parlament. Dodal, že koalícia aj SaS sú za podporu Ukrajiny vojenskou technikou, nielen stíhačkami a že to nevylúčili ani nezradení poslanci z Hlasu-SD.

Minister tiež opätovne vyvrátil informácie o zasielaní povolávacích rozkazov. Skonštatoval, že videl rôzne falošné správy a dementoval ich. Vyhlásil, že mobilizácia sa nechystá a každý, kto to tvrdí, je falošný luhár, ktorý chce strašiť ľudí. V tejto súvislosti už apeloval aj na generálnu prokuratúru, aby preverila otázku šírenia poplašných správ.

(tasr, est)

Minúta  |  

Švédsko a Fínsko získali za žiadosť o členstvo v NATO Cenu Ewalda von Kleista

Švédsko a Fínsko získali za svoje rozhodnutie požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii nemeckú Cenu Ewalda von Kleista. Táto cena sa každoročne udeľuje za prínos v urovnávaní konfliktov. V nedeľu to uviedla agentúra DPA, informuje TASR.

Slávnostné odovzdávanie ocenenia sa konalo na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). Za Švédsko si cenu prevzala bývalá premiérka Magdalena Anderssonová a súčasný predseda vlády Ulf Kristersson. Za Fínsko sa na ceremónii zúčastnil prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová.

Hlavný prejav na odovzdávaní ocenenia predniesla dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá vyzdvihla „historické rozhodnutie" Švédska a Fínska pridať sa k NATO vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.

Agentúra DPA pripomína, že v minulosti cenu Ewalda von Kleista získali aj exminister zahraničných vecí Spojených štátov Henry Kissinger, bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt či francúzsky exprezident Valéry Giscard d'Estaing.

V roku 2019 sa držiteľom ocenenia stala Organizácie Spojených národov (OSN), v roku 2020 bývalá nemecká kancelárka Angela Merkleová a vlani generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

(tasr)

Minúta  |  

Česká republika už nie je závislá od dovozu zemného plynu z Ruska

Česká republika už nie je závislá od zemného plynu z Ruska. V januári 2023 klesli totiž jeho dodávky na nulu, keďže vláda v Prahe začala v minulom roku radikálne obmedzovať jeho dovoz po invázii ruskej armády na Ukrajinu vo februári 2022. Oznámil to v sobotu (18. 2.) večer na sociálnej sieti Twitter minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Síkela však nepovedal, či je jeho krajina už natrvalo nezávislá od ruského plynu, pripomína DPA.

Česká republika bola v predchádzajúcich rokoch takmer úplne závislá od ruského plynu, ktorý sa podieľal zhruba 97 percent na celkových dodávkach. Ale keď Moskva na konci augusta zastavila transport plynu cez plynovod Nord Stream do Nemecka, dodávky ruského plynu do Česka môžu prúdiť už len cez Slovensko. Od septembra do konca roka 2022 pritom klesli dodávky cez Slovensko len na 2,2 percent a v januári na nulu.

Česko v priebehu roka nahradilo ruský plyn alternatívnymi dodávkami, najmä z Nórska cez Nemecko a tiež skvapalneným zemným plynom (LNG) z Belgicka a Holandska.

Dodávky nórskeho plynu cez Nemecko do ČR od októbra do konca roka 2022 vzrástli o približne 23 percent, z Holandska o 29 percent a z Belgicka až o 250 percent.

Podľa ministra Síkelu k obmedzeniu dovozu ruského plynu prispelo aj zníženie spotreby tejto suroviny v Česku, ktorá v posledných troch mesiacoch minulého roka klesla takmer o 28 percent, čo predstavuje úsporu 850 miliónov metrov kubických (m3) plynu.

(tasr)

Minúta  |  

USA a Južná Kórea uskutočnili spoločné vojenské cvičenie vzdušných síl

Spojené štáty a Južná Kórea v nedeľu uskutočnili spoločné vojenské cvičenie vzdušných síl. Urobili tak v reakcii na sobotný test medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorú vypálila KĽDR. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters.

Juhokórejské ministerstvo obrany uviedlo, že na cvičení vo vzdušnom priestore Južnej Kórey sa zúčastnili aj americké strategické bombardéry B-1B a stíhačky F-16, ako aj juhokórejské bojové lietadlá F-35A a F-15K.

Podľa Soulu toto spoločné cvičenie len „posilnilo operačnú spôsobilosť oboch krajín a potvrdilo záväzok Spojených štátov brániť Kórejský polostrov".

Juhokórejská armáda uviedla, že v sobotu o 17.22 h miestneho času (09.22 h SEČ) zaznamenala štart medzikontinentálnej balistickej strely, ktorá letela 66 minút a dopadla do výlučnej ekonomickej zóny Japonska. Jej analýza naznačuje, že bola schopná zasiahnuť pevninu Spojených štátov.

KĽDR vyhlásila, že test rakety ukázal "skutočnú vojnovú schopnosť medzikontinentálnych balistických striel, ktoré sú pripravené na silný protiútok," uviedla severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.

Severná Kórea raketu vypálila len deň po tom, čo jej predstavitelia pohrozili „bezprecedentne" silnou reakciou na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenia Spojených štátov a Južnej Kórey, ktoré označili za prípravu na vojnu. Spojené štáty aj Južná Kórea popreli akékoľvek obvinenia o tom, že spoločné simulačné manévre by mali byť prípravou na útok na Severnú Kóreu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec: USA chcú tvrdeniami o zločinoch démonizovať Moskvu

Washington sa pokúša démonizovať Moskvu a podnecovať krízu na Ukrajine tvrdeniami o ruských zločinoch voči ľudskosti, povedal v nedeľu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oficiálne prišla k záveru, že Rusko sa počas takmer rok trvajúcej vojenskej invázie na Ukrajine dopustilo „zločinov voči ľudskosti", uviedla v sobotu americká viceprezidenta Kamala Harrisová.

„Takéto narážky považujeme za bezprecedentný pokus o démonizovanie Moskvy v rámci hybridnej vojny, ktorá sa proti nám rozpútala," uviedol Antonov vo vyhlásení na kanáli ruskej ambasády v USA na platforme Telegram.

„Niet pochýb, že zámerom takýchto útokov Washingtonu je ospravedlniť svoje vlastné akcie na podnecovanie ukrajinskej krízy," dodal.

Organizácie podporované americkou Agentúrou pre medzinárodný rozvoj (AID) zdokumentovali viac než 30-tisíc prípadov vojnových zločinov od začiatku invázie, uviedla vláda USA. Ukrajinskí predstavitelia informovali, že ako možný vojnový zločin vyšetrujú aj štvrtkové ostreľovanie východoukrajinského mesta Bachmut.

Organizáciou Spojených národov (OSN) podporovaná Vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu uviedla, že vojnové zločiny identifikovala, nedospela však k záveru, či ide o zločiny voči ľudskosti.

V piatok 24. februára uplynie rok od spustenia takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie" Ruska na „denacifikáciu" a „demilitarizáciu" svojho západného suseda. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a západní spojenci Kyjeva označujú inváziu, ktorej koniec je zatiaľ v nedohľadne, za nevyprovokované, imperialistické zaberanie územia.

Vojna už pripravila o život desaťtisíce ľudí, ďalšie milióny prinútila opustiť domovy, zasiahla globálnu ekonomiku a z ruského prezidenta Vladimira Putina urobila v očiach Západu vyvrheľa, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Mníchov: Lídri Arménska a Azerbajdžanu prvýkrát od októbra diskutovali o mieri

Arménsko a Azerbajdžan rokovali v sobotu s USA v bavorskej metropole Mníchov, kde prebieha medzinárodná bezpečnostná konferencia. Išlo o prvú schôdzku čelných predstaviteľov týchto juhokaukazských štátov od októbra minulého roka a konala sa v čase zvýšeného napätia v súvislosti so sporným regiónom Náhorný Karabach, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Napätie eskalovalo v súvislosti s dvojmesačnou blokádou tzv. Lačinského koridoru, ktorý predstavuje jedinú pozemnú trasu poskytujúcu Arménsku priamy prístup do Náhorného Karabachu.

Podľa Arménska na schôdzke medzi tamojším premiérom Nikolom Pašinjanom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom rokovalo o postupe na vytvorenie návrhu mierovej dohody.

„Premiér Pašinjan opätovne uistil o odhodlaní arménskej strany dosiahnuť podpísanie takejto dohody, ktorá skutočne zabezpečí trvalý mier a stabilitu v regióne," uvádza sa vo vyhlásení na webstránke Pašinjana.

Rokovalo sa tiež o odblokovaní regionálnych transportných infraštruktúr a implementácii vymedzenia hraníc medzi oboma krajinami, dodáva Reuters.

„Myslím si, že Azerbajdžan a Arménsko musia ukázať, že prechod z dlhotrvajúcej patovej situácie, vzájomnej nenávisti a nepriateľstva sa musí skončiť," povedal v panelovej diskusii azerbajdžanský prezident Alijev.

„Domnievam sa, že (mierová dohoda) by mohla byť dobrým príkladom toho, ako sa krajiny, ktoré mali závažné, historické spory, môžu spojiť a obrátiť list vzájomnej nevraživosti," dodal.

Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120.000 obyvateľov však prevažne tvoria etnickí Arméni, píše Reuters. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch.

Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach, horskú oblasť Azerbajdžanu obývanú prevažne Arménmi, už dve vojny. Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

Baku popiera blokádu Lačinského koridoru s tým, že niektoré konvoje a humanitárna pomoc majú povolenie k prechodu. Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.

Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.