Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka má pohroziť úradníckou vládou, tvrdí poslanec Erik Tomáš. Šeliga nevidí dôvod

Prezidentka má spoluzodpovednosť za súčasný stav, lebo v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023, tvrdí poslanec Erik Tomáš. Poslanec Juraj Šeliga si myslí, že na júnovom termíne by sa mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu.

Prezidentka Zuzana Čaputová by mala pohroziť úradníckou vládou, aby docielila skorší termín predčasných volieb. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol podpredseda strany Hlas-SD a poslanec Erik Tomáš.

Podpredseda strany Za ľudí a poslanec Juraj Šeliga nevidí dôvod na to, aby prezidentka vymenovala úradnícku vládu. "Chaos je v parlamente, nie na úrade vlády," povedal podpredseda strany Za ľudí a dodal, že ak sa to hlava štátu aj rozhodne urobiť, bude to rešpektovať. Podľa jeho slov by sa na júnovom termíne mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu.

Tomáš poznamenal, že spoluzodpovednosť za súčasný stav má aj prezidentka, ktorá v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023 a neskôr ustúpila zo svojej podmienky a súhlasila aj so septembrovým termínom.

Šeliga nevie povedať, či sa podarí dohodnúť termín predčasných volieb. Potvrdil, že on nebude rokovať s lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim ani s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. Podľa Tomáša sa o skoršom termíne volieb bude rokovať do poslednej chvíle.

Obidvaja diskutujúci sa dotkli aj témy návrhu poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) na odmenu päťsto eur za účasť na voľbách. Návrh "na 99 percent neprejde," tvrdí Šeliga, ktorý ho považuje za marketingový ťah. Návrh nepodporia ani poslanci z Hlasu-SD. Erika Tomáša teší, že v parlamente momentálne prechádzajú aj opozičné návrhy, ako príklad uviedol rozmrazenie minimálnych dôchodkov.

Máme morálnu povinnosť poslať Ukrajine migy, tvrdí Šeliga

V súvislosti s možným darovaním stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu Tomáš pripomenul, že viacero ústavných právnikov sa vyjadrilo, že odvolaná vláda nemá právo o tom rozhodovať. Poukázal aj na to, že si všímajú opatrnosť našich spojencov pri posielaní stíhačiek na Ukrajinu.

Šeliga poznamenal, že táto otázka sa nebude riešiť bez parlamentu. Ako dodal, u nás sú stíhačky zaparkované v hangároch a na Ukrajine môžu pomôcť. "Platíme za stráženie hangárov a migy sú nepoužiteľné. Máme morálnu povinnosť ich zodpovedne, po dohode spolu s Poľskom, Nemeckom, Francúzskom a inými krajinami, poslať," myslí si Šeliga.

Podpredseda Za ľudí sa vyjadril aj k diskusiám s viacerými politikmi z iných strán o ďalšom politickom pôsobení. "Schopných ľudí, ktorí chcú pomáhať a ktorí chcú zastaviť nástup Smeru-SD, Hlasu-SD a Republiky, treba dávať dokopy. Môžem povedať, že nie sme ďaleko od finálnej dohody," poznamenal.

Tomáš nekonkretizoval, s kým by sa Hlas-SD spojil po predčasných voľbách.

(tasr, est)

Minúta  |  

Zastaviť pomoc Ukrajine by neznamenalo mier. Spravodajské služby by mali monitorovať konšpiračné weby, tvrdia Krúpa, Valášek i Kmec

Zastavenie podpory a pomoci Ukrajine by neznamenalo mier. Zákonodarcovia považujú za podstatnú obnovu celistvosti Ukrajiny.Zdôraznili závažnosť hybridnej vojny a šírenia dezinformácií.

V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike sa na tom zhodli poslanci Juraj Krúpa (SaS) s nezaradenými poslancami Tomášom Valáškom (PS) a Petrom Kmecom (Hlas-SD).

"Zastavenie pomoci by znamenalo kapituláciu Kyjeva voči Rusku. Ukrajina by sa stala nárazníkovou zónou Ruska smerom na Západ, nasledoval by totálny ekonomický prepad minimálne východného Slovenska a ostnatý drôt. Naša budúcnosť ako samostatnej republiky stojí na obnovení územnej celistvosti Ukrajiny," vyhlásil Kmec. Poznamenal, že Slovensko napĺňa žiadosti Ukrajiny o pomoc v súlade s Chartou OSN. Nevidí v tom rozpor s medzinárodným právom.

Podotkol, že podmienkou Hlasu-SD pri posielaní zbraní na Ukrajinu je najmä koordinácia so spojencami. Pretrváva podľa neho obava z neadekvátnej reakcie Ruska. Poukázal aj na napätie medzi inými krajinami, napríklad na poľsko-bieloruskej hranici. Považuje za dôležité, aby bola obnovená územná celistvosť a samostatnosť Ukrajiny.

Valášek pri otázke stopnutia pomoci Ukrajine poukázal na riziko rozšírenia vojny na celú Ukrajinu. "Putin nemá záujem o mier," vyhlásil. Podobne sa vyjadril aj Krúpa. Z aktuálneho diania je podľa neho jasne vidieť, kto má o mier záujem. Ukrajinu podľa neho treba podporovať humanitárne i vojensky do konca vojny a dokým nezvíťazí. Ak by platil naratív, že posielanie zbraní Ukrajine nás zatiahne do vojny s Ruskom, už dávno by boli viaceré krajiny aktívne vo vojne.

Dezinformácie rozkladajú spoločnosť

Diskutujúci sa zhodli aj na hrozbe dezinformácií a hybridnej vojny. Krúpa vyhlásil, že Rusko tieto nástroje využíva na rozkladanie spoločnosti. Cieľ vidí v rozložení protivníka zvnútra, nevojenským spôsobom, oslabiť ho, aby nevzdoroval tak silno. Informačná vojna v kyberpriestore by si podľa neho vyžadovala aktívnejší prístup našich tajných služieb a kompetentných orgánov. "Bezpečnostné služby by mali mapovať finančné toky dezinformačných webov a konšpirátorov," myslí si Krúpa.

Valášek súhlasí, že chýba aj poctivejšia spravodajská práca. Riešenia vidí okrem iného vo vzdelanostnej reforme, v podpore kritického myslenia. Za devastujúce označil, ak argumenty ruskej propagandy šíri bývalý trojnásobný premiér. Najlepší nástroj na riešenie majú podľa Valáška v rukách voliči, ktorí môžu hlasovať tak, aby "v parlamente neboli najväčšie hlásne trúby Kremľa".

Šírenie dezinformácií a propagandy označil Kmec za veľmi účinný nástroj agresora. Náročnejšia už je podľa neho obrana proti takýmto postupom. Skonštatoval, že je náročné nájsť rovnováhu a jednotnú cestu pri kontrole finančných tokov. Treba to však podľa neho nejako nastaviť. Zdôraznil potrebu stability, jednoty a súdržnosti západného priestoru.

Byť neutrálnym by sa Slovensku zle vyplatilo

Čo sa týka ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine, Krúpa predpokladá, že Rusko sa poučí a bude chcieť opätovne vyzbrojiť a zmodernizovať armádu, ale aj nastaviť na inú taktiku boja. Zdôraznil potrebu pripravenosti zo strany Aliancie.

Kmec ráta s pokračujúcimi vyhláseniami Ruska v reakcii na podporu podporu Ukrajiny zo strany Západu. "Z pohľadu Kremľa sme nepriateľ, bola by samovražda napĺňať požiadavky typu byť neutrálny a držať sa mimo konfliktu," podčiarkol. Predpokladá, že Rusko sa bude snažiť naplniť svoje geopolitické záujmy a urobiť z Ukrajiny nárazníkovú zónu.

Valášek si myslí, že Rusko by bolo v ťažkej situácii, ak by napadlo niektorú krajinu NATO. Hovorí o vyčerpávaní síl Kremľa na území Ukrajiny i o tom, že Slovensko a ďalšie krajiny NATO posilnili svoju obranu.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ukrajina: Generálna prokuratúra označila presídľovanie obyvateľov za genocídu

Ukrajina označila v nedeľu nútené presídľovanie svojho obyvateľstva na ruské územia za genocídu, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

„Keď hovoríme o genocíde na Ukrajine, potom musíme hovoriť o téme nútených deportácií Ukrajincov a ukrajinských detí," uviedol pre televízne stanice RTL a ntv ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

„Nútené presídľovanie je jasným dôkazom o genocíde," dodal.

Útočná vojna Ruska proti svojmu západnému susedovi pritom trvá už takmer jeden rok. Samotná Moskva podľa Kostina celkom otvorene hovorí o „deukrajinizácii".

„Keď takéto posolstvá prichádzajú od vysokopostavených politikov agresora, potom tu nejde o vojnovú propagandu, ale o jasné podnecovanie na páchanie zverstiev," podotkol ukrajinský generálny prokurátor.

Únosy dospelých i detí sa právne považujú za prejav genocídy, konštatuje DPA. Moskva takéto deportácie odmieta, pričom presun mnohých Ukrajincov na ruské územie predstavuje ako útek z bojovej zóny.

Ešte pred stiahnutím sa ruských vojakov z Chersonskej oblasti počas uplynulej jesene bolo odtiaľ presunutých množstvo Ukrajincov na Moskvou anektovaný Krymský polostrov či do Ruska.

Ruská strana popiera aj dôkazy o únosoch ukrajinských detí a presuny detí do Ruska odôvodňuje ich lekárskym ošetrením či zotavením sa.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Naše migy by už nelietali, darovanie nezníži našu obranyschopnosť

Slovenské stíhačky MiG-29 by už nikdy nelietali, necvičia sa noví piloti a ich skladovanie si žiada náklady. Darovanie strojov Ukrajine by neznížilo obranyschopnosť Slovenska, 50 až 60 percent ich účtovnej hodnoty by sa Slovensku preplatilo cez európsky mierový nástroj.

Skonštatoval to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Zopakoval prísľub, že do Národnej rady (NR) SR o tom diskutovať príde, keď to bude aktuálne.

"Keď príde k tomu, aby sme rozhodli o darovaní migov na Ukrajinu a za akých podmienok, tak to najskôr prerokujeme v parlamente," podčiarkol Naď. Naznačil, že možno nepríde len s informáciou, ale aj s návrhom uznesenia. Ak návrh podporí aj strana Hlas-SD, mal by podľa neho získať vyšší počet hlasov než je ústavná väčšina.

Podľa vlastných slov poslancom rád vysvetlí, aké náklady by si žiadalo udržanie stíhačiek v našich hangároch. Poznamenal, že aktuálne máme štyroch pilotov schopných ich riadiť a výcvik nových stopla už bývalá vláda.

"Darovanie Ukrajine má aj ekonomickú výhodnosť, inak bude klesať ich hodnota, nepredáme ich a bude to len škoda na majetku Slovenskej republiky," myslí si minister.

Ostatné krajiny pomôžu zas nám, tvrdí Naď

Očakáva, že Slovensko by za posunutie stíhačiek mohlo dostať okolo 150 miliónov eur z európskeho mierového nástroja. Predpokladá tiež, že táto pomoc Ukrajine z našej strany motivuje iné krajiny, aby opäť pomohli nám. Pripomenul, že po poslaní systému S-300 na Ukrajinu nám USA poskytli na nejaké obdobie systém Patriot a dali nám z ich fondov dvesto miliónov dolárov na novú techniku.

Naď prezradil, že stíhačky F-16 by mali prísť na Slovensko v prvom kvartáli budúceho roku, lebo výcvik posádky sa vykoná na území Spojených štátov. Dovtedy bude náš vzdušný priestor strážiť Česká republika, Poľsko a v nasledujúcich mesiacoch sa možno pridá aj Maďarsko.

Čo sa týka ústavnosti posunutia zbraní Ukrajine v čase, keď je vláda len dočasne poverená, Naď skonštatoval, že sa líšia aj názory právnikov. Dali si vypracovať analýzu. Prikláňa sa k názoru, že zodpovednosť musí prevziať vláda a vybrať si z rôznych výkladov právnikov. Niektorí členovia dočasne povereného kabinetu sa podľa Naďových slov prikláňajú k tomu, aby posunutie stíhačiek ešte odobril parlament. Dodal, že koalícia aj SaS sú za podporu Ukrajiny vojenskou technikou, nielen stíhačkami a že to nevylúčili ani nezradení poslanci z Hlasu-SD.

Minister tiež opätovne vyvrátil informácie o zasielaní povolávacích rozkazov. Skonštatoval, že videl rôzne falošné správy a dementoval ich. Vyhlásil, že mobilizácia sa nechystá a každý, kto to tvrdí, je falošný luhár, ktorý chce strašiť ľudí. V tejto súvislosti už apeloval aj na generálnu prokuratúru, aby preverila otázku šírenia poplašných správ.

(tasr, est)

Minúta  |  

Švédsko a Fínsko získali za žiadosť o členstvo v NATO Cenu Ewalda von Kleista

Švédsko a Fínsko získali za svoje rozhodnutie požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii nemeckú Cenu Ewalda von Kleista. Táto cena sa každoročne udeľuje za prínos v urovnávaní konfliktov. V nedeľu to uviedla agentúra DPA, informuje TASR.

Slávnostné odovzdávanie ocenenia sa konalo na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). Za Švédsko si cenu prevzala bývalá premiérka Magdalena Anderssonová a súčasný predseda vlády Ulf Kristersson. Za Fínsko sa na ceremónii zúčastnil prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová.

Hlavný prejav na odovzdávaní ocenenia predniesla dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá vyzdvihla „historické rozhodnutie" Švédska a Fínska pridať sa k NATO vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu.

Agentúra DPA pripomína, že v minulosti cenu Ewalda von Kleista získali aj exminister zahraničných vecí Spojených štátov Henry Kissinger, bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt či francúzsky exprezident Valéry Giscard d'Estaing.

V roku 2019 sa držiteľom ocenenia stala Organizácie Spojených národov (OSN), v roku 2020 bývalá nemecká kancelárka Angela Merkleová a vlani generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

(tasr)

Minúta  |  

Česká republika už nie je závislá od dovozu zemného plynu z Ruska

Česká republika už nie je závislá od zemného plynu z Ruska. V januári 2023 klesli totiž jeho dodávky na nulu, keďže vláda v Prahe začala v minulom roku radikálne obmedzovať jeho dovoz po invázii ruskej armády na Ukrajinu vo februári 2022. Oznámil to v sobotu (18. 2.) večer na sociálnej sieti Twitter minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Síkela však nepovedal, či je jeho krajina už natrvalo nezávislá od ruského plynu, pripomína DPA.

Česká republika bola v predchádzajúcich rokoch takmer úplne závislá od ruského plynu, ktorý sa podieľal zhruba 97 percent na celkových dodávkach. Ale keď Moskva na konci augusta zastavila transport plynu cez plynovod Nord Stream do Nemecka, dodávky ruského plynu do Česka môžu prúdiť už len cez Slovensko. Od septembra do konca roka 2022 pritom klesli dodávky cez Slovensko len na 2,2 percent a v januári na nulu.

Česko v priebehu roka nahradilo ruský plyn alternatívnymi dodávkami, najmä z Nórska cez Nemecko a tiež skvapalneným zemným plynom (LNG) z Belgicka a Holandska.

Dodávky nórskeho plynu cez Nemecko do ČR od októbra do konca roka 2022 vzrástli o približne 23 percent, z Holandska o 29 percent a z Belgicka až o 250 percent.

Podľa ministra Síkelu k obmedzeniu dovozu ruského plynu prispelo aj zníženie spotreby tejto suroviny v Česku, ktorá v posledných troch mesiacoch minulého roka klesla takmer o 28 percent, čo predstavuje úsporu 850 miliónov metrov kubických (m3) plynu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.