Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken varoval, že by Čína mohla dať Rusku zbrane

Americký minister zahraničia Antony Blinken varoval, že Čína zvažuje dodanie zbraní a munície Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine. Televízii CBS povedal, že čínske spoločnosti už Rusku poskytujú „nesmrtiacu podporu“ a nové informácie naznačujú, že Peking by mohol poskytnúť „smrtiacu podporu“. Podrobnosti o tom, aké informácie o čínskych plánoch Spojené štáty dostali, neposkytol. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ak by Čína poskytla Rusku zbrane, znamenalo by to „vážny problém pre nás a v našom vzťahu“, konštatoval Blinken po tom, ako sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v sobotu stretol s najvyššie postaveným čínskym diplomatom Wangom I. Minister povedal, že počas stretnutia vyjadril „hlboké obavy“ z „možnosti, že Čína poskytne Rusku smrtiacu materiálnu podporu“.

Vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom sú oslabené a zhoršili sa po tom, ako USA zostrelili údajný čínsky špionážny balón. Ak by Čína dodávala zbrane pre ruské sily na Ukrajine, americko-čínske vzťahy by sa zhoršili ešte viac.

Čínsky prezident Si Ťin-pching je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a ešte neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, hoci vyzval na mier a usiluje sa zostať neutrálny. Správy o tom, že by Moskva od nej pýtala vojenské vybavenie, Čína popiera.

(sita)

Minúta  |  

Plynu možno nebude budúcu zimu dosť, varuje šéf medzinárodnej energetickej agentúry

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol varoval pred možným nedostatkom dodávok energií na budúcu zimu, keďže na trh prichádza relatívne málo nového skvapalneného zemného plynu (LNG), zatiaľ čo jeho spotreba v Číne má tento rok rásť.

Európske vlády urobili za uplynulý rok veľa správnych rozhodnutí na zabezpečenie dodávok energií, ako napríklad vybudovanie ďalších terminálov na LNG, ktoré nahradili dodávky ruského plynu potrubím, povedal Birol v sobotu (18. 2.) na okraj výročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Európa však podľa neho mala tiež šťastie, keďže mierne zimné počasie stlmilo dopyt po plyne, zatiaľ čo oslabenie čínskej ekonomiky viedlo k prvému poklesu spotreby plynu v krajine za štyridsať rokov.

Pokiaľ ide o túto zimu, je tak možné povedať, že ak nedôjde k prekvapeniam na poslednú chvíľu, Európa by mala problémy s energiami zvládnuť, možno s nejakými „modrinami". Otázka však znie, čo sa stane na budúcu zimu, spýtal sa.

V tomto roku sa očakáva nárast produkcie LNG o 23 miliárd metrov kubických (m3). Ale zároveň aj pri čo i len malom zvýšení výkonu čínskej ekonomiky, ktorá uvoľňuje obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19, táto ázijská krajina pravdepodobne „zhltne" až osemdesiat percent z nárastu produkcie LNG, upozornil.

A tak, aj keď bude v Európe dostatok terminálov na dovoz LNG, nemusí byť dostatok plynu, ktorý by bolo možné doviezť. Budúca zima nebude preto jednoduchá a je pravdepodobné, že ceny plynu opäť stúpnu.

Pripomenul tiež, že aj napriek veľkému tlaku na rozvoj nových plynových polí potrvá roky, kým z nich začnú prúdiť dodávky. Domácnosti a firmy preto musia pokračovať v úsilí o zníženie spotreby plynu, zatiaľ čo produkcia obnoviteľnej energie musí rásť rýchlejšie.

Birol zároveň upozornil krajiny, ktoré sa rozhodli postupne ukončiť produkciu jadrovej energie, aby prehodnotili, či je na to najvhodnejší čas. Poukázal pritom na dočasné predĺženie prevádzky posledných nemeckých jadrových elektrární do apríla 2023, čo označil za krok správnym smerom. "Potrebujeme všetky zdroje energie, ktoré nám pomôžu cez ďalšiu zimu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Čaputovej nedôveruje šesťdesiat a Hegerovi až osemdesiat percent opýtaných

Najdôveryhodnejším spomedzi politických lídrov je líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Všetci politici majú nadpolovičnú nedôveru, vyplýva z najnovšieho prieskumu.

Agentúra Focus realizovala pre televíziu Markíza od 1. do 8. februára prieskum na vzorke 1017 respondentov. Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent voličov.

Najmenej voličov verí lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, a to osem percent. Nedôveruje mu 91 percent opýtaných.

Druhou najdôveryhodnejšou političkou je podľa prieskumu prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 39 percent a nedôveru 60 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil poslanec a líder Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 33 percent a nedôverou 66 percent.

Predsedovi parlamentu a hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi dôveruje podľa prieskumu 27 a nedôveruje 71 percent opýtaných. Europoslanec a líder mimoparlamentnej Republiky Milan Uhrík má dôveru 26 percent a nedôveru 58 percent ľudí.

Líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko si získal dôveru 24 percent ľudí, nedôveruje mu 72 percent opýtaných. Predsedovi mimoparlamentného KDH Milanovi Majerskému verí 20 percent a nedôveruje 55 percent voličov.

Ďalším v poradí je šéf mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému verí 19 percent opýtaných a nedôveruje 54 percent. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) má rovnako 19-percentnú dôveru, ale až 80-percentnú nedôveru respondentov.

Poslancovi a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa prieskumu 17 percent a nedôveruje 82 percent opýtaných ľudí. Dočasne poverenej ministerke investícií a predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej vyjadrilo dôveru 14 percent a nedôveru 83 percent respondentov.

Ďalším v poradí je líder ĽSNS Marian Kotleba s dôverou 12 percent a nedôverou 85 percent respondentov. Predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró má dôveru 11 percent a nedôveru 46 percent opýtaných.

(tasr, est)

Minúta  |  

Prezidentka má pohroziť úradníckou vládou, tvrdí poslanec Erik Tomáš. Šeliga nevidí dôvod

Prezidentka má spoluzodpovednosť za súčasný stav, lebo v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023, tvrdí poslanec Erik Tomáš. Poslanec Juraj Šeliga si myslí, že na júnovom termíne by sa mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu.

Prezidentka Zuzana Čaputová by mala pohroziť úradníckou vládou, aby docielila skorší termín predčasných volieb. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol podpredseda strany Hlas-SD a poslanec Erik Tomáš.

Podpredseda strany Za ľudí a poslanec Juraj Šeliga nevidí dôvod na to, aby prezidentka vymenovala úradnícku vládu. "Chaos je v parlamente, nie na úrade vlády," povedal podpredseda strany Za ľudí a dodal, že ak sa to hlava štátu aj rozhodne urobiť, bude to rešpektovať. Podľa jeho slov by sa na júnovom termíne mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu.

Tomáš poznamenal, že spoluzodpovednosť za súčasný stav má aj prezidentka, ktorá v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023 a neskôr ustúpila zo svojej podmienky a súhlasila aj so septembrovým termínom.

Šeliga nevie povedať, či sa podarí dohodnúť termín predčasných volieb. Potvrdil, že on nebude rokovať s lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim ani s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. Podľa Tomáša sa o skoršom termíne volieb bude rokovať do poslednej chvíle.

Obidvaja diskutujúci sa dotkli aj témy návrhu poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) na odmenu päťsto eur za účasť na voľbách. Návrh "na 99 percent neprejde," tvrdí Šeliga, ktorý ho považuje za marketingový ťah. Návrh nepodporia ani poslanci z Hlasu-SD. Erika Tomáša teší, že v parlamente momentálne prechádzajú aj opozičné návrhy, ako príklad uviedol rozmrazenie minimálnych dôchodkov.

Máme morálnu povinnosť poslať Ukrajine migy, tvrdí Šeliga

V súvislosti s možným darovaním stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu Tomáš pripomenul, že viacero ústavných právnikov sa vyjadrilo, že odvolaná vláda nemá právo o tom rozhodovať. Poukázal aj na to, že si všímajú opatrnosť našich spojencov pri posielaní stíhačiek na Ukrajinu.

Šeliga poznamenal, že táto otázka sa nebude riešiť bez parlamentu. Ako dodal, u nás sú stíhačky zaparkované v hangároch a na Ukrajine môžu pomôcť. "Platíme za stráženie hangárov a migy sú nepoužiteľné. Máme morálnu povinnosť ich zodpovedne, po dohode spolu s Poľskom, Nemeckom, Francúzskom a inými krajinami, poslať," myslí si Šeliga.

Podpredseda Za ľudí sa vyjadril aj k diskusiám s viacerými politikmi z iných strán o ďalšom politickom pôsobení. "Schopných ľudí, ktorí chcú pomáhať a ktorí chcú zastaviť nástup Smeru-SD, Hlasu-SD a Republiky, treba dávať dokopy. Môžem povedať, že nie sme ďaleko od finálnej dohody," poznamenal.

Tomáš nekonkretizoval, s kým by sa Hlas-SD spojil po predčasných voľbách.

(tasr, est)

Minúta  |  

Zastaviť pomoc Ukrajine by neznamenalo mier. Spravodajské služby by mali monitorovať konšpiračné weby, tvrdia Krúpa, Valášek i Kmec

Zastavenie podpory a pomoci Ukrajine by neznamenalo mier. Zákonodarcovia považujú za podstatnú obnovu celistvosti Ukrajiny.Zdôraznili závažnosť hybridnej vojny a šírenia dezinformácií.

V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike sa na tom zhodli poslanci Juraj Krúpa (SaS) s nezaradenými poslancami Tomášom Valáškom (PS) a Petrom Kmecom (Hlas-SD).

"Zastavenie pomoci by znamenalo kapituláciu Kyjeva voči Rusku. Ukrajina by sa stala nárazníkovou zónou Ruska smerom na Západ, nasledoval by totálny ekonomický prepad minimálne východného Slovenska a ostnatý drôt. Naša budúcnosť ako samostatnej republiky stojí na obnovení územnej celistvosti Ukrajiny," vyhlásil Kmec. Poznamenal, že Slovensko napĺňa žiadosti Ukrajiny o pomoc v súlade s Chartou OSN. Nevidí v tom rozpor s medzinárodným právom.

Podotkol, že podmienkou Hlasu-SD pri posielaní zbraní na Ukrajinu je najmä koordinácia so spojencami. Pretrváva podľa neho obava z neadekvátnej reakcie Ruska. Poukázal aj na napätie medzi inými krajinami, napríklad na poľsko-bieloruskej hranici. Považuje za dôležité, aby bola obnovená územná celistvosť a samostatnosť Ukrajiny.

Valášek pri otázke stopnutia pomoci Ukrajine poukázal na riziko rozšírenia vojny na celú Ukrajinu. "Putin nemá záujem o mier," vyhlásil. Podobne sa vyjadril aj Krúpa. Z aktuálneho diania je podľa neho jasne vidieť, kto má o mier záujem. Ukrajinu podľa neho treba podporovať humanitárne i vojensky do konca vojny a dokým nezvíťazí. Ak by platil naratív, že posielanie zbraní Ukrajine nás zatiahne do vojny s Ruskom, už dávno by boli viaceré krajiny aktívne vo vojne.

Dezinformácie rozkladajú spoločnosť

Diskutujúci sa zhodli aj na hrozbe dezinformácií a hybridnej vojny. Krúpa vyhlásil, že Rusko tieto nástroje využíva na rozkladanie spoločnosti. Cieľ vidí v rozložení protivníka zvnútra, nevojenským spôsobom, oslabiť ho, aby nevzdoroval tak silno. Informačná vojna v kyberpriestore by si podľa neho vyžadovala aktívnejší prístup našich tajných služieb a kompetentných orgánov. "Bezpečnostné služby by mali mapovať finančné toky dezinformačných webov a konšpirátorov," myslí si Krúpa.

Valášek súhlasí, že chýba aj poctivejšia spravodajská práca. Riešenia vidí okrem iného vo vzdelanostnej reforme, v podpore kritického myslenia. Za devastujúce označil, ak argumenty ruskej propagandy šíri bývalý trojnásobný premiér. Najlepší nástroj na riešenie majú podľa Valáška v rukách voliči, ktorí môžu hlasovať tak, aby "v parlamente neboli najväčšie hlásne trúby Kremľa".

Šírenie dezinformácií a propagandy označil Kmec za veľmi účinný nástroj agresora. Náročnejšia už je podľa neho obrana proti takýmto postupom. Skonštatoval, že je náročné nájsť rovnováhu a jednotnú cestu pri kontrole finančných tokov. Treba to však podľa neho nejako nastaviť. Zdôraznil potrebu stability, jednoty a súdržnosti západného priestoru.

Byť neutrálnym by sa Slovensku zle vyplatilo

Čo sa týka ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine, Krúpa predpokladá, že Rusko sa poučí a bude chcieť opätovne vyzbrojiť a zmodernizovať armádu, ale aj nastaviť na inú taktiku boja. Zdôraznil potrebu pripravenosti zo strany Aliancie.

Kmec ráta s pokračujúcimi vyhláseniami Ruska v reakcii na podporu podporu Ukrajiny zo strany Západu. "Z pohľadu Kremľa sme nepriateľ, bola by samovražda napĺňať požiadavky typu byť neutrálny a držať sa mimo konfliktu," podčiarkol. Predpokladá, že Rusko sa bude snažiť naplniť svoje geopolitické záujmy a urobiť z Ukrajiny nárazníkovú zónu.

Valášek si myslí, že Rusko by bolo v ťažkej situácii, ak by napadlo niektorú krajinu NATO. Hovorí o vyčerpávaní síl Kremľa na území Ukrajiny i o tom, že Slovensko a ďalšie krajiny NATO posilnili svoju obranu.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ukrajina: Generálna prokuratúra označila presídľovanie obyvateľov za genocídu

Ukrajina označila v nedeľu nútené presídľovanie svojho obyvateľstva na ruské územia za genocídu, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

„Keď hovoríme o genocíde na Ukrajine, potom musíme hovoriť o téme nútených deportácií Ukrajincov a ukrajinských detí," uviedol pre televízne stanice RTL a ntv ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

„Nútené presídľovanie je jasným dôkazom o genocíde," dodal.

Útočná vojna Ruska proti svojmu západnému susedovi pritom trvá už takmer jeden rok. Samotná Moskva podľa Kostina celkom otvorene hovorí o „deukrajinizácii".

„Keď takéto posolstvá prichádzajú od vysokopostavených politikov agresora, potom tu nejde o vojnovú propagandu, ale o jasné podnecovanie na páchanie zverstiev," podotkol ukrajinský generálny prokurátor.

Únosy dospelých i detí sa právne považujú za prejav genocídy, konštatuje DPA. Moskva takéto deportácie odmieta, pričom presun mnohých Ukrajincov na ruské územie predstavuje ako útek z bojovej zóny.

Ešte pred stiahnutím sa ruských vojakov z Chersonskej oblasti počas uplynulej jesene bolo odtiaľ presunutých množstvo Ukrajincov na Moskvou anektovaný Krymský polostrov či do Ruska.

Ruská strana popiera aj dôkazy o únosoch ukrajinských detí a presuny detí do Ruska odôvodňuje ich lekárskym ošetrením či zotavením sa.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.