Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kadyrov tvrdí, že raz založí vlastnú žoldniersku skupinu podobnú vagnerovcom

Čečenský líder Ramzan Kadyrov v nedeľu vyhlásil, že jedného dňa založí svoju vlastnú súkromnú vojenskú spoločnosť podobnú žoldnierskej Vagnerovej skupine vedenej Jevgenijom Prigožinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Vzostup žoldnierskych skupín, akými sú napríklad vagnerovci, fungujúcich mimo tradičných ruských vojenských štruktúr, vyvoláva medzi diplomatmi obavy, že by takéto skupiny jedného dňa mohli predstavovať hrozbu pre stabilitu v Rusku, uvádza Reuters.

Kadyrov vo svojom nedeľnom príspevku na platforme Telegram uviedol, že vagnerovci bojujúci na Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl dosiahli "pôsobivé výsledky". Súkromné vojenské spoločnosti zároveň nazval nevyhnutnosťou.

„Keď sa skončí moja služba štátu, vážne plánujem konkurovať nášmu drahému bratovi Jevgenijovi Prigožinovi a vytvoriť súkromnú vojenskú spoločnosť," uviedol Kadyrov, ktorý je hlavou ruskej Čečenskej republiky od roku 2007.

Kadyrov aj Prigožin už teraz na Ukrajine vedú sily, ktoré sú do značnej miery autonómne od ruského velenia ozbrojených síl, hoci sú vernými spojencami ruského prezidenta Vladimira Putina. Obaja zmienení muži sa zároveň neboja kriticky vyjadrovať na adresu ruskej armády. Podľa Reuters vytvorila táto dvojica akési tiché spoločenstvo a ešte viac zosilnila svoju kritiku najvyšších ruských vojenských predstaviteľov.

Existuje však čoraz viac dôkazov toho, že Kremeľ sa snaží obmedziť Prigožinov nadmerný politický vplyv, uvádza Reuters. Šéfovi vagnerovcov napríklad už údajne nariadil, aby prestal s verejnou kritikou ministerstva obrany. Štátnym médiám zase bolo odporučené, aby v správach prestali menovať jeho osobu či samotných vagnerovcov.

(tasr)

Minúta  |  

Žiadna atómovka. Päťsto eur za účasť vo voľbách sa dá podľa OĽaNO vykryť z rozpočtu

Odmenu päťsto eur za účasť vo voľbách chce hnutie OĽaNO pokryť v štátnom rozpočte ďalším návrhom, ktorý predstaví počas týždňa.

V nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo to avizoval predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš. "Predstavíme návrh zákona, ktorý v štátnom rozpočte vykryje tento návrh," reagoval Šipoš na otázky v súvislosti s financovaním odmeny za voľby, ktorú už Obyčajní do parlamentu predložili. Garantuje, že všetko bude kryté.

Nezaradený poslanec Matúš Šutaj Eštok z Hlasu-SD zdôraznil, že s kolegami nepodporia žiadne "Matovičove atómovky". Hovorí o zúfalých činoch, zúfalých politikov. Hlas-SD si však podľa jeho slov vie predstaviť podporu návrhom, ktoré by pomohli ľuďom. Apeluje, aby sa čo najskôr uzavrel priestor na predkladanie "ďalších bláznovstiev" do parlamentu. Zopakoval argumenty o potrebe predčasných volieb v skoršom ako septembrovom termíne.

Šéf mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka si myslí, že do septembra si už vzhľadom na rozpočet štátu nemôžeme dovoliť rozhadzovať peniaze. "Mali by sme hľadať spôsoby, ako šetriť," zdôraznil. Nevie si predstaviť, ako v opačnom prípade dokáže štát dlhodobo pokryť aj do budúcna napríklad zastropované ceny energií.

PS sa ešte s Hlasom nedohodlo na povolebnej spolupráci

Čo sa týka politickej budúcnosti dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, Šipoš nepovedal, či by mal odísť z vlády v prípade, ak opustí OĽaNO. Označil to za hypotetickú otázku. "Keď to bude na stole, potom sa k tomu vyjadrím," uzavrel. Záujmom hnutia v najbližších voľbách bude podľa jeho slov víťazstvo demokratov. Ak získa OĽaNO dvanásť alebo pätnásť percent, bude rád.

Šutaj Eštok sa v súvislosti s možnými povolebnými spoluprácami vyjadril, že rozhodnú voliči. Po oznámení výsledkov volieb podľa jeho slov predstaví strana jasnú víziu a plán.

Šimečka odmietol, že by Progresívne Slovensko už bolo dohodnuté na povolebnej spolupráci s Hlasom-SD. Tvrdí, že s predsedom strany Petrom Pellegrinim sa nikdy nestretol.

(tasr, est)

Minúta  |  

Blinken varoval, že by Čína mohla dať Rusku zbrane

Americký minister zahraničia Antony Blinken varoval, že Čína zvažuje dodanie zbraní a munície Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine. Televízii CBS povedal, že čínske spoločnosti už Rusku poskytujú „nesmrtiacu podporu“ a nové informácie naznačujú, že Peking by mohol poskytnúť „smrtiacu podporu“. Podrobnosti o tom, aké informácie o čínskych plánoch Spojené štáty dostali, neposkytol. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ak by Čína poskytla Rusku zbrane, znamenalo by to „vážny problém pre nás a v našom vzťahu“, konštatoval Blinken po tom, ako sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v sobotu stretol s najvyššie postaveným čínskym diplomatom Wangom I. Minister povedal, že počas stretnutia vyjadril „hlboké obavy“ z „možnosti, že Čína poskytne Rusku smrtiacu materiálnu podporu“.

Vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom sú oslabené a zhoršili sa po tom, ako USA zostrelili údajný čínsky špionážny balón. Ak by Čína dodávala zbrane pre ruské sily na Ukrajine, americko-čínske vzťahy by sa zhoršili ešte viac.

Čínsky prezident Si Ťin-pching je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a ešte neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, hoci vyzval na mier a usiluje sa zostať neutrálny. Správy o tom, že by Moskva od nej pýtala vojenské vybavenie, Čína popiera.

(sita)

Minúta  |  

Plynu možno nebude budúcu zimu dosť, varuje šéf medzinárodnej energetickej agentúry

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol varoval pred možným nedostatkom dodávok energií na budúcu zimu, keďže na trh prichádza relatívne málo nového skvapalneného zemného plynu (LNG), zatiaľ čo jeho spotreba v Číne má tento rok rásť.

Európske vlády urobili za uplynulý rok veľa správnych rozhodnutí na zabezpečenie dodávok energií, ako napríklad vybudovanie ďalších terminálov na LNG, ktoré nahradili dodávky ruského plynu potrubím, povedal Birol v sobotu (18. 2.) na okraj výročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Európa však podľa neho mala tiež šťastie, keďže mierne zimné počasie stlmilo dopyt po plyne, zatiaľ čo oslabenie čínskej ekonomiky viedlo k prvému poklesu spotreby plynu v krajine za štyridsať rokov.

Pokiaľ ide o túto zimu, je tak možné povedať, že ak nedôjde k prekvapeniam na poslednú chvíľu, Európa by mala problémy s energiami zvládnuť, možno s nejakými „modrinami". Otázka však znie, čo sa stane na budúcu zimu, spýtal sa.

V tomto roku sa očakáva nárast produkcie LNG o 23 miliárd metrov kubických (m3). Ale zároveň aj pri čo i len malom zvýšení výkonu čínskej ekonomiky, ktorá uvoľňuje obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19, táto ázijská krajina pravdepodobne „zhltne" až osemdesiat percent z nárastu produkcie LNG, upozornil.

A tak, aj keď bude v Európe dostatok terminálov na dovoz LNG, nemusí byť dostatok plynu, ktorý by bolo možné doviezť. Budúca zima nebude preto jednoduchá a je pravdepodobné, že ceny plynu opäť stúpnu.

Pripomenul tiež, že aj napriek veľkému tlaku na rozvoj nových plynových polí potrvá roky, kým z nich začnú prúdiť dodávky. Domácnosti a firmy preto musia pokračovať v úsilí o zníženie spotreby plynu, zatiaľ čo produkcia obnoviteľnej energie musí rásť rýchlejšie.

Birol zároveň upozornil krajiny, ktoré sa rozhodli postupne ukončiť produkciu jadrovej energie, aby prehodnotili, či je na to najvhodnejší čas. Poukázal pritom na dočasné predĺženie prevádzky posledných nemeckých jadrových elektrární do apríla 2023, čo označil za krok správnym smerom. "Potrebujeme všetky zdroje energie, ktoré nám pomôžu cez ďalšiu zimu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Čaputovej nedôveruje šesťdesiat a Hegerovi až osemdesiat percent opýtaných

Najdôveryhodnejším spomedzi politických lídrov je líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Všetci politici majú nadpolovičnú nedôveru, vyplýva z najnovšieho prieskumu.

Agentúra Focus realizovala pre televíziu Markíza od 1. do 8. februára prieskum na vzorke 1017 respondentov. Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent voličov.

Najmenej voličov verí lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, a to osem percent. Nedôveruje mu 91 percent opýtaných.

Druhou najdôveryhodnejšou političkou je podľa prieskumu prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 39 percent a nedôveru 60 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil poslanec a líder Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 33 percent a nedôverou 66 percent.

Predsedovi parlamentu a hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi dôveruje podľa prieskumu 27 a nedôveruje 71 percent opýtaných. Europoslanec a líder mimoparlamentnej Republiky Milan Uhrík má dôveru 26 percent a nedôveru 58 percent ľudí.

Líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko si získal dôveru 24 percent ľudí, nedôveruje mu 72 percent opýtaných. Predsedovi mimoparlamentného KDH Milanovi Majerskému verí 20 percent a nedôveruje 55 percent voličov.

Ďalším v poradí je šéf mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému verí 19 percent opýtaných a nedôveruje 54 percent. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) má rovnako 19-percentnú dôveru, ale až 80-percentnú nedôveru respondentov.

Poslancovi a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa prieskumu 17 percent a nedôveruje 82 percent opýtaných ľudí. Dočasne poverenej ministerke investícií a predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej vyjadrilo dôveru 14 percent a nedôveru 83 percent respondentov.

Ďalším v poradí je líder ĽSNS Marian Kotleba s dôverou 12 percent a nedôverou 85 percent respondentov. Predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró má dôveru 11 percent a nedôveru 46 percent opýtaných.

(tasr, est)

Minúta  |  

Prezidentka má pohroziť úradníckou vládou, tvrdí poslanec Erik Tomáš. Šeliga nevidí dôvod

Prezidentka má spoluzodpovednosť za súčasný stav, lebo v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023, tvrdí poslanec Erik Tomáš. Poslanec Juraj Šeliga si myslí, že na júnovom termíne by sa mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu.

Prezidentka Zuzana Čaputová by mala pohroziť úradníckou vládou, aby docielila skorší termín predčasných volieb. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol podpredseda strany Hlas-SD a poslanec Erik Tomáš.

Podpredseda strany Za ľudí a poslanec Juraj Šeliga nevidí dôvod na to, aby prezidentka vymenovala úradnícku vládu. "Chaos je v parlamente, nie na úrade vlády," povedal podpredseda strany Za ľudí a dodal, že ak sa to hlava štátu aj rozhodne urobiť, bude to rešpektovať. Podľa jeho slov by sa na júnovom termíne mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu.

Tomáš poznamenal, že spoluzodpovednosť za súčasný stav má aj prezidentka, ktorá v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023 a neskôr ustúpila zo svojej podmienky a súhlasila aj so septembrovým termínom.

Šeliga nevie povedať, či sa podarí dohodnúť termín predčasných volieb. Potvrdil, že on nebude rokovať s lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim ani s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. Podľa Tomáša sa o skoršom termíne volieb bude rokovať do poslednej chvíle.

Obidvaja diskutujúci sa dotkli aj témy návrhu poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) na odmenu päťsto eur za účasť na voľbách. Návrh "na 99 percent neprejde," tvrdí Šeliga, ktorý ho považuje za marketingový ťah. Návrh nepodporia ani poslanci z Hlasu-SD. Erika Tomáša teší, že v parlamente momentálne prechádzajú aj opozičné návrhy, ako príklad uviedol rozmrazenie minimálnych dôchodkov.

Máme morálnu povinnosť poslať Ukrajine migy, tvrdí Šeliga

V súvislosti s možným darovaním stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu Tomáš pripomenul, že viacero ústavných právnikov sa vyjadrilo, že odvolaná vláda nemá právo o tom rozhodovať. Poukázal aj na to, že si všímajú opatrnosť našich spojencov pri posielaní stíhačiek na Ukrajinu.

Šeliga poznamenal, že táto otázka sa nebude riešiť bez parlamentu. Ako dodal, u nás sú stíhačky zaparkované v hangároch a na Ukrajine môžu pomôcť. "Platíme za stráženie hangárov a migy sú nepoužiteľné. Máme morálnu povinnosť ich zodpovedne, po dohode spolu s Poľskom, Nemeckom, Francúzskom a inými krajinami, poslať," myslí si Šeliga.

Podpredseda Za ľudí sa vyjadril aj k diskusiám s viacerými politikmi z iných strán o ďalšom politickom pôsobení. "Schopných ľudí, ktorí chcú pomáhať a ktorí chcú zastaviť nástup Smeru-SD, Hlasu-SD a Republiky, treba dávať dokopy. Môžem povedať, že nie sme ďaleko od finálnej dohody," poznamenal.

Tomáš nekonkretizoval, s kým by sa Hlas-SD spojil po predčasných voľbách.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.