Preskočiť na obsah
  |  

Predseda KSK Rastislav Trnka, obvinený v kauze Valentín, nejde do väzby

Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka nebude stíhaný väzobne. Druhý obvinený z kauzy Valentín, Richard R., ide do väzby. Rozhodol o tom v nedeľu večer Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor aj obvinený podali sťažnosť.

„Sudca pre prípravné konanie ŠTS rozhodol o vzatí do väzby Ing. Richarda R., ktorý je obvinený z pokračovacieho zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Dôvodom väzby je obava z možného ovplyvňovania svedkov, teda kolúzna väzba," uviedla hovorkyňa.

Sudca podľa jej slov nenariadil nad obvineným dohľad probačného a mediačného úradníka. Rovnako neprijal písomný sľub obvineného ani peňažnú záruku vo výške 20-tisíc eur, ktorú ponúkla zložiť manželka obvineného.

„Naproti tomu sudca pre prípravné konanie nezobral do väzby obvineného Ing. Rastislava Trnku a prepustil ho zo zadržania na slobodu," dodala Kudjáková.

Prokurátor Peter Kysel doplnil, že sudca uznal kolúzny dôvod väzby pri obvinenom Richardovi R., no neuznal dôvod preventívnej väzby. „Vo vzťahu ku kolúznej väzbe neuznal však dokonanie kolúzneho konania," priblížil. Voči rozhodnutiu súdu podal prokurátor podľa vlastných slov sťažnosť v rozsahu, v ktorom nebolo vyhovené návrhu prokurátora.

Súd zároveň podľa slov prokurátora aj advokátky obvineného Rastislava Trnku Ivety Rajtákovej konštatoval, že stíhanie šéfa KSK nie je dôvodné. Rajtáková zopakovala, že jej klient trvá na tom, že sa nedopustil protiprávneho konania. Samotné obvinenie rozoberať nechcela. „Je to rozhodnutie súdu. Od začiatku sme tvrdili, že obvinenie nie je zákonné, nie je podložené," podotkla. Sudca sa podľa jej slov stotožnil s názorom, že chýba materiálny predpoklad, aby mohlo byť rozhodnuté o vzatí do väzby.

NAKA zasahovala v piatok (17. 2.) na východe Slovenska v rámci akcie s krycím názvom Valentín, ktorá bola zameraná na dokumentovanie ekonomickej trestnej činnosti. V rámci akcie zadržala sedem osôb. Vyšetrovateľ podal podnet na návrh na vzatie do väzby dvoch obvinených, Richarda R. a Rastislava Trnku.

Predseda KSK čelil v minulosti kritike za nákup bezdotykových teplomerov a nákladných vozidiel pre údržbu komunikácií, ktoré mali byť predražené, čo on odmietal.

(tasr)

  |  

Francúzsko začne na budúci týždeň dodávať Ukrajine obrnené vozidlá

Francúzsko začne už koncom budúceho týždňa dodávať Ukrajine ľahké obrnené vozidlá AMX-10 RC. Výcvik ukrajinských vojakov na ich obsluhu je takmer dokončený, povedal francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v rozhovore pre denník Le Parisien. V nedeľu to uviedla agentúra AFP.

Lecornu nekonkretizoval počet dodaných vozidiel s argumentom, že nechce, aby túto „strategicky dôležitú informáciu" získalo Rusko.

Dodávku bojových vozidiel pechoty AMX-10 RC Ukrajine, niekedy označovaných ako „ľahké tanky", schválil začiatkom januára francúzsky prezident Emmanuel Macron. Urobil tak po niekoľkomesačnom váhaní kvôli obavám, že dodávky zbraní Kyjevu by mohli ďalej eskalovať konflikt s Ruskom disponujúcim jadrovými zbraňami.

Francúzsko na rozdiel od Británie alebo Nemecka zatiaľ nesľúbilo dodať Kyjevu tanky. K možnej dodávke stíhačiek, ktoré požaduje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, Lecornu pre Le Parisien povedal, že neexistuje „nijaké tabu", súvisiace „logistické a praktické otázky" sú však zložité. Minister však nevylúčil výcvik ukrajinských pilotov vo Francúzsku.

Lecornu v rozhovore obhajoval ochotu Francúzska viesť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Paríž podľa neho ponecháva svoje komunikačné kanály otvorené „všade tam, kde je to užitočné". Tento postoj zodpovedá úlohe „veľmoci ako je Francúzsko“ — najmä vzhľadom na to, že Putin vedie vojnu proti Ukrajine „v tieni svojho jadrového zastrašovania".

(tasr)

  |  

Rusko obvinilo Ukrajinu z plánovania provokácie s rádioaktívnymi látkami

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu obvinilo Ukrajinu z prípravy jadrovej provokácie na svojom území s cieľom zvrhnúť vinu na Moskvu. Tvrdenie rezort nepodložil nijakými dôkazmi.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že na Ukrajinu boli za účelom zmienenej "provokácie" z nemenovanej európskej krajiny privezené rádioaktívne látky.

"Cieľom provokácie je obviniť ruskú armádu z údajných nevyberaných útokov na nebezpečné rádioaktívne zariadenia na Ukrajine, ktoré viedli k úniku rádioaktívnych látok a kontaminácii danej oblasti," uviedol rezort.

Ukrajina a jej spojenci odmietli tieto tvrdenia, ktoré označili za cynické pokusy Moskvy šíriť dezinformácie. Rusko zároveň obvinili z toho, že v skutočnosti plánuje ono samo takéto incidenty so zámerom zvrhnúť vinu na Kyjev.

Rusko už od spustenia svojej vlaňajšej invázie na Ukrajinu opakovane obviňuje Kyjev z plánovania obdobných operácií, a to s použitím nekonvenčných či biologických zbraní alebo rádioaktívnych látok, s cieľom zvrhnutia viny na Moskvu. Žiaden takýto incident sa však dosiaľ nestal, pripomína Reuters.

(tasr)

  |  

Orbán prijal najvyššieho čínskeho diplomata Wang Iho na súkromnej večeri

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán prijal v nedeľu v Budapešti na súkromnej večeri vedúceho ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Iho.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov oznámilo, že šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó bude s najvyššie postaveným čínskym diplomatom rokovať v pondelok.

Témou rozhovorov bude spolupráca medzi Čínou a krajinami strednej Európy, ako aj strategické partnerstvo Maďarska a Číny.

(tasr)

  |  

Morawiecki chce s Bidenom hovoriť o posilnení vojenskej prítomnosti USA v Poľsku

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu povedal, že s americkým prezidentom Joeom Bidenom bude počas jeho nadchádzajúcej návštevy diskutovať o možnosti navýšenia počtu amerických vojakov v Poľsku, ako aj o tom, či by ich prítomnosť v tejto krajine nemohla byť trvalejšia.

"Diskutujeme s administratívou prezidenta Bidena o tom, aby sa ich prítomnosť stala trvalejšou a aby sa (početne) zvýšila," povedal Morawiecki vo videorozhovore pre americkú stanic CBS.

"Som veľmi vďačný za zaslanie nových systémov Patriot a ďalších veľmi moderných zbraní a munície, keďže aj to je do určitej miery náhrada za prítomnosť vojakov, ale samozrejme, tieto dve veci idú ruka v ruke," dodal poľský premiér.

Biden bude v Poľsku od pondelka na trojdňovej návšteve konajúcej sa len niekoľko dní pred prvým výročím vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu. Stretne sa s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a ďalšími lídrami. Susednú Ukrajinu, o ktorej má s nimi diskutovať, však podľa vyjadrenia Bieleho domu navštíviť neplánuje.

USA posilnili svoju vojenskú prítomnosť v Poľsku ešte pred začiatkom invázie z 24. februára 2022. V súčasnosti pritom v tejto krajine majú podľa stanice CBS v rotácii približne 11.000 vojakov.

Morawiecki taktiež vyjadril presvedčenie, že Bidenova návšteva v Poľsku "uistí celú Európu" o záväzku USA voči Ukrajine.

(tasr)

  |  

Borrell: Vojna na Ukrajine sa skončí, ak EÚ nezintenzívni vojenskú pomoc

Na urýchlené dodávky munície Ukrajine vyzval v nedeľu, v záverečný deň Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell. Informuje o tom britský denník The Guardian.

„Tento nedostatok munície treba rýchlo vyriešiť; je to otázka týždňov," povedal Borrell. Varoval, že ak sa tak nestane, vojna sa skončí.

Šéf európskej diplomacie v prejave podporil návrh estónskej premiérky Kaje Kallasovej, aby EÚ nakupovala muníciu pre ukrajinskú armádu spoločne podľa modelu obstarávania vakcín počas koronavírusovej pandémie. Tento návrh predloží na pondelňajšom stretnutí ministrov zahraničných vecí dvadsaťsedmičky v Bruseli.

Borrell tiež avizoval, že krajiny EÚ budú mať na mimoriadnom stretnutí ministrov obrany, ktoré sa uskutoční 8. a 9. marca, príležitosť ponúknuť muníciu zo svojich existujúcich zásob.

Návrh estónskej premiérky bude podľa neho fungovať v strednodobom horizonte, ale naliehavosť nedostatku munície si vyžaduje, aby krajiny EÚ čerpali z existujúcich zásob.

„Musí sa toho urobiť oveľa viac a oveľa rýchlejšie. Musíme zintenzívniť a urýchliť našu vojenskú podporu," zdôraznil Borrell. Pripomenul, že v súčasnosti trvá armáde európskej krajiny takmer desať mesiacov, kým dostane náboj kalibru 155 mm, a takmer tri roky, kým dostane raketu vzduch-vzduch.

Borrell konštatoval, že sme stratili priveľa času, kým sa urobili dôležité rozhodnutia, ako je poskytnutie tankov Ukrajine. „Každý vie, že na to, aby ste vyhrali klasickú vojnu, potrebujete tanky. Bez takýchto zbraní túto vojnu nevyhráte."

Na margo členstva Ukrajiny v EÚ Borrell povedal, že sa tak pravdepodobne nestane v dohľadnom čase. Poľský europoslanec Radoslaw Sikorski v tejto súvislosti navrhol vrátiť sa k predchádzajúcemu modelu, ktorý sa naposledy použil pri vstupe Španielska do vtedajšieho Európskeho spoločenstva v roku 1986. Podľa neho by Ukrajine bolo udelené politické členstvo v EÚ a následne by plnila potrebné kritériá.

(tasr)