Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Orbána na poste predsedu vlády podporuje takmer polovica Maďarov

Najvhodnejšou osobou na post predsedu maďarskej vlády je podľa 49 percent Maďarov súčasný premiér Viktor Orbán. Druhým najvhodnejším politikom na túto funkciu je europoslankyňa za opozičnú Demokratickú koalíciu (DK) Klára Dobrevová s trinásťpercentnou podporou.

Vyplýva to z prieskumu inštitútu Nézőpont Intézet zverejnenom v pondelok v denníku Magyar Nemzet, informuje spravodajca TASR.

Tretiu priečku obsadil predseda hnutia Naša vlasť a poslanec parlamentu László Toroczkai, ktorého za vhodného premiéra považuje sedem percent opýtaných.

V prieskume sa na štvrtom mieste objavila europoslankyňa za stranu Momentum Anna Donáthová so šiestimi percentami hlasov respondentov.

Nerozhodnutých v tejto otázke spolu s tými, ktorí odmietli v prieskume odpovedať, je štrnásť percent občanov Maďarska. Až 27 percent potenciálnych ľavicových voličov si z aktuálnej ponuky opozície nevie vybrať.

(tasr)

  |  

MH Teplárenský holding: Najviac stúpli ceny tepla v prípadoch, keď sa teplo vyrába z plynu

Vysoké ceny tepla v roku 2023 sú následkom enormného nárastu cien primárnej energie, teda palív, z ktorých sa teplo vyrába. Najvýraznejšie stúpli ceny tepla v prípadoch, keď sa teplo vyrába zo zemného plynu. Výrazné, hoci o niečo miernejšie, sú nárasty aj v prípadoch výroby tepla z uhlia a biomasy. Uviedla to Andrea Devánová, manažérka marketingu a komunikácie akciovej spoločnosti MH Teplárenský holding (MHTH).

"Ceny nami vyrábaného tepla tak v jednotlivých mestách, kde pôsobíme, stúpli približne od 15 percent do 130 percent v závislosti na palivovom mixe. V Bratislave, kde sa využíva výlučne zemný plyn, stúpli ceny najviac.

Najmenší nárast je v prípade Trnavy, ktorá je zásobovaná odpadným teplom z jadrovej elektrárne," povedal člen predstavenstva a obchodný riaditeľ MH Teplárenský holding, a. s. Vojtech Červenka.

Poznamenal, že vláda SR reagovala na nepriaznivý cenový vývoj svojím nariadením z 15. decembra 2022, v ktorom pre dodávateľov tepla určila limit nárastu ceny tepla v roku 2023 voči cene z roku 2022 vo výške 20 eur na megawatthodinu (MWh) s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Takto stanovená limitovaná cena tepla je podľa nariadenia vlády určená pre špecifický typ odberateľov, a to v bytových a v rodinných domoch. Tým sa zabezpečila pomoc pre domácnosti, ktoré sú ohrozené vysokými cenami tepla zrejme najviac. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR následne vyhlásilo pre dodávateľov tepla výzvu, podľa ktorej ho môžu požiadať o vyplatenie kompenzácií vo výške rozdielu oprávnenej ceny tepla (podľa rozhodnutia regulačného úradu) a vládou stanovenej limitovanej ceny.

Štátne teplárne združené v MHTH podľa Červenkových slov postupujú pri dodávkach tepla v roku 2023 podľa vládneho nariadenia a výzvy MH SR. Teplo za znížené alebo limitované ceny dodávajú všetkým odberateľom v bytových objektoch. Ostatným odberateľom dodávajú teplo za ceny schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Podľa Červenku na vysoké ceny tepla citlivo reagujú okrem domácností aj ďalší odberatelia, ktorí majú problémy s uhrádzaním zvýšených nákladov. Ide predovšetkým o odberateľov ako školy, sociálne a zdravotnícke zariadenia, ale aj súkromné spoločnosti.

"Po zaslaní faktúr za teplo dodané v januári 2023 sa počet reakcií našich odberateľov výrazne zvýšil a tiež sa domáhajú zníženej ceny tepla a zároveň ústretovosti pri uhrádzaní svojich záväzkov," upozornil Červenka.

Doplnil, že k požiadavkám svojich odberateľov ohľadom nastavenia vhodných platobných podmienok pristupuje MHTH ústretovo a posudzuje ich individuálne, po konzultácii s klientami. S výškou regulovaných cien tepla schválených ÚRSO a stanovených na základe oprávnených nákladov im však momentálne pomôcť nedokáže.

"Týmto odberateľom odporúčame obrátiť sa na svojho zriaďovateľa (mesto, obec, VÚC), ktorý dokáže poskytnúť aktuálne informácie o možnostiach štátnej pomoci s cenami energií pre konkrétneho odberateľa," zdôraznil Červenka.

Dodal, že viac informácií poskytujú aj webové stránky Ministerstva školstva SR (https://www.minedu.sk/energie/), ktoré zabezpečuje doručenie finančnej pomoci školám a školským zariadeniam, a stránky MH SR (https://energodotacie.mhsr.sk/), ktoré zasa koordinuje pomoc pre hospodárske subjekty a subjekty verejnej správy.

(tasr)

  |  

Večernú oblohu skrášlia v stredu dve najjasnejšie planéty Slnečnej sústavy – Venuša a Jupiter

Večernú oblohu skrášlia dve najjasnejšie planéty Slnečnej sústavy. Nižšie k obzoru je to jasná Venuša a vyššie o niečo slabší, ale aj napriek tomu výrazný Jupiter.

Ako uviedol Slovenský zväz astronómov (SZA), Venuša sa pomaličky uhlovo vzďaľuje od Slnka a postupne sa približuje k Jupiterovi. V stredu 22. februára sa k nim pridruží aj kosáčik Mesiaca po nove a vytvoria tak na oblohe mimoriadne zoskupenie. V tlačovej správe o tom informoval SZA.

„Najbližšie k sebe uvidíme Venušu a Jupiter 1. a 2. marca, na oblohe ich bude deliť len okolo 40 uhlových minút. Konjunkcia týchto planét nastáva 2. marca ráno, no to sú ešte pod obzorom. Blízko pri sebe však budú tieto objekty len zdanlivo, v skutočnosti bude Venuša od nás vzdialená 204 miliónov kilometrov a Jupiter 864 miliónov kilometrov," vysvetlil SZA s tým, že toto nebeské divadlo môžeme pozorovať aj voľným okom, no zážitok z pohľadu na obe planéty umocní použitie triédru alebo ďalekohľadu s veľkým zorným poľom.

Pri Jupiteri budú viditeľné v jednej priamke aj jeho štyri najjasnejšie mesiace Io, Europa, Ganymedes a Callisto. „Prvýkrát ich videl už Galileo Galilei v roku 1610 a pomenoval ich Simon Marius. Najbližšie nás takéto zoskupenie, aj keď v o niečo väčšej vzdialenosti, čaká až v polovici augusta 2025 na rannej oblohe," doplnil SZA.

(sita)

  |  

Parlament sa podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory už nezameriava na ekonomický rast

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) so znepokojením sleduje súčasný ekonomický vývoj na Slovensku. Podnikateľský sektor čelí krízovým javom, ako je vysoká inflácia a spomalenie ekonomického rastu. Podľa komory už nie je možné odsúvať riešenie dlhodobých problémov.

Členovia komory taktiež negatívne vnímajú to, že sa parlament prestal venovať riešeniu strategických problémov zameraných na ekonomický rast. Práve naopak, postupne sa podľa komory navrhujú a zvažujú opatrenia, ktoré vedú k zhoršeniu konkurenčnej schopnosti domácej ekonomiky a aj k zhoršeniu budúcej pozície Slovenska.

„Slovensko si nemôže dovoliť premrhať predvolebné obdobie úvahami o rozdávaní prostriedkov z verejných financií s cieľom vylepšiť si pozíciu u voličov,“ uvádza komora. Vláda sa musí podľa komory orientovať na zachovanie kontinuity ekonomického života.

Podľa komory je potrebné, aby si súčasní a aj budúci predstavitelia vládnej exekutívy uvedomili, že ich činnosť je síce obmedzená volebným obdobím, ale ich povinnosťou je aj sledovanie dlhodobých cieľov. Ich splnenie v konečnom dôsledku umožní zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Slovenska tak, aby sa vyrovnala aspoň priemeru krajín Európskej únie. To však podľa komory nie je možné bez orientácie na riešenie problému, ako skvalitniť celú oblasť vzdelávania, ako rýchlejšie budovať infraštruktúru a ako skvalitniť činnosť štátnej administratívy už dnes.

(sita)

  |  

Londýn: Rusko bude na výročie invázie tvrdiť, že dobylo Bachmut

Rusko bude v čase výročia začiatku invázie na Ukrajinu tvrdiť, že dobylo mesto Bachmut na východe Ukrajiny bez ohľadu na to, čo sa bude na fronte v skutočnosti diať. Domnieva sa to britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej v pondelok, informuje správa televízie Sky News.

Podľa tohto zdroja ruská armáda aktuálne podniká "viacero útokov" na východe Ukrajiny, a to napríklad na mestá Vuhledar, Kremina a Bachmut. Avšak počet hlásených obetí zostáva vysoký a Rusko zaznamenáva veľké straty.

"Ako sa blíži výročie invázie, sú ruské ozbrojené sily pravdepodobne pod narastajúcim politickým tlakom. Je možné, že Rusko bude tvrdiť, že dobylo Bachmut, aby to sedelo s výročím, bez ohľadu na realitu na fronte," uviedlo ministerstvo.

Mesto Bachmut v Doneckej oblasti sa stalo dôležitým miestom bojov a Rusko v jeho okolitých obciach nedávno dosiahlo menšie územné zisky. Oblasť v okolí Bachmutu tvorí akúsi bránu k ďalším mestám v Doneckej oblasti. Aj keď sa Ukrajincom zatiaľ darí udržovať si pozície v tomto meste, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ho nebudú brániť "za každú cenu".

(tasr)

  |  

ISW: Kremeľ neplatil žold dobrovoľným bojovníkom na Ukrajine

Kremeľ nezaplatil žold ruským dobrovoľným bojovníkom a oslabil tak úspech budúcich náborov. V nedeľu o tom informoval portál britskej televízie Sky News, ktorý sa odvolal na správu amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Dobrovoľníkom z Ruských bojových armádnych záloh (BARS) sľúbili v trojročnej zmluve so začiatkom v roku 2021 v prepočte 50 až 113 eur za mesiac, ale takmer okamžite bol tento sľub porušený. Vyplatenie žoldu a príplatkov by "vyčerpalo ruský štátny rozpočet", uviedol ISW.

Ruskí blogeri venujúci sa armáde tvrdia, že odvedeným dobrovoľníkom sa nedarí získať doklady o tom, že na jar a v lete 2022 bojovali na Ukrajine. Bez dokladov nemôžu odmeny dostať.

Dobrovoľníci, ktorí bojovali okolo miest Svatove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, nedostali ani odškodné za zranenia, píšu ruskí blogeri.

"Nezáujem Kremľa vyplácať odmeny dobrovoľným útvarom môže zničiť akúkoľvek motiváciu Rusov podpísať zmluvu s ruským ministerstvom obrany počas vojny alebo po nej, keďže ich nedôvera silnie," dodal ISW.

To donúti ruskú armádu spoliehať sa oveľa viac na nedobrovoľné odvody alebo na zapojenie nepravidelných jednotiek do bojov.

(tasr)