Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ varuje Čínu, že dodávky zbraní do Ruska by boli "krajnou medzou"

Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell varoval v pondelok Čínu pred poskytnutím zbraní Rusku pre účely vedenia vojenskej agresie na Ukrajine. Stalo sa tak krátko po tom, ako Peking odmietol tvrdenia Spojených štátov, že by mohol pristúpiť k takémuto kroku. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Pre nás by to bola v našich vzťahoch krajná medza. Povedal mi, že sa to nechystajú urobiť – že to neplánujú. My však zostaneme ostražití," povedal Borrell po tom, ako počas uplynulého víkendu hovoril s vysokopostaveným čínskym diplomatom Wang Im.

Na každoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) obvinil Wang Spojené štáty z toho, že svojím "hysterickým" správaním porušujú medzinárodné pravidlá. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu vyhlásil, že Čína zvažuje podporiť Moskvu "smrtiacimi prostriedkami", a to "od munície až po samotné zbrane".

Čína však tieto obvinenia označila za "nepravdivé" a uviedla, že to je práve Washington, kto podnecuje tento konflikt vyzbrojovaním ukrajinských ozbrojených síl.

Odkedy Moskva pred rokom napadla Ukrajinu, všetkých 27 členských štátov EÚ sa pevne stavia na stranu Kyjeva, ktorému už poskytlo zbrane a finančnú pomoc vo výške miliárd eur.

Prehlbujúce sa vzťahy Pekingu s Moskvou a jeho odmietanie otvorene odsúdiť agresiu Kremľa vyvolávajú všeobecné obavy. Zatiaľ čo EÚ varovala Peking, blok zvažuje aj plány na urýchlenie výroby a dodávok potrebnej munície pre Kyjev.

"Urobíme všetko, čo bude v našich silách. Toto je najnaliehavejšia otázka – ak v nej zlyháme, potom je výsledok vojny skutočne ohrozený," dodal Borrell.

(tasr)

Minúta  |  

Pavel nahneval šéfa ukrajinskej diplomacie. Treba počítať aj s variantmi, ktoré nie sú také pozitívne, vyhlásil

Podľa zvoleného českého prezidenta Petra Pavla je potrebné vo vývoji vojny na Ukrajine počítať aj s variantmi, ktoré nie sú pozitívne. Zopakoval tak v pondelok svoj výrok zo soboty na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Podľa Petra Pavla to však neznamená, že Západ by vopred vnímal možnosť "nie úplného víťazstva", je však dobré byť na to pripravený. "Ako hovorí staré príslovie – kto je pripravený, nie je zaskočený – a my by sme sa rozhodne nemali nechať zaskočiť," dodal.

Jeho slová v Mníchove o pripravenosti na horšie varianty sa nepáčili ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Dmytrovi Kulebovi. Je dôležité v Ukrajinu veriť a nie ju pripravovať na horšie scenáre. "Pred rokom tu v Mníchove veľmi málo ľudí verilo, že vôbec prežijeme," povedal Kuleba.

Pavel svoj postoj vysvetľoval tým, že dáva prednosť realistickému pohľadu a analýzam založeným na faktoch. "Je určite dobré, keď budeme všetci chcieť dosiahnuť to najlepšie," povedal. Za najlepší variant sa považuje porážka ruskej armády na Ukrajine, jej stiahnutie sa z ukrajinského územia, obnovenie územnej celistvosti a plnej suverenitu Ukrajiny. "Upozornil som na to, že nežijeme v ideálnom svete," vysvetlil Pavel.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii absolvoval zvolený český prezident osem bilaterálnych rokovaní. Stretol sa napríklad s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom či poľským prezidentom Andrzejom Dudom a mal ďalších desať neformálnych stretnutí. Podľa svojich slov tým chcel ukázať, že Česko sa na prezidentskej úrovni vracia k aktívnej zahraničnej politike.

O všetky stretnutia žiadala podľa Pavla vždy druhá strana. Záujem bol veľký aj napriek upozorneniu, že ešte nie je oficiálne vo funkcii.

Pavel navštívi Poľsko týždeň po inaugurácii, čaká aj na termín z Kyjeva

Petr Pavel navštívi týždeň po svojej inaugurácii Poľsko. Cesta sa uskutoční v dňoch 16. a 17. marca. Pavel to oznámil v pondelok na tlačovej konferencii.

Petr Pavel hovoril počas mníchovskej bezpečnostnej konferencie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj o možnosti neformálneho stretnutia s prezidentom Litvy Gitanasom Nausedom. "Prezident Duda zmienil aj záujem na neformálnom rokovaní, ktoré by rád uskutočnil v zatiaľ neupresnenom termíne spoločne s litovským prezidentom na Visle. Ja som tomu otvorený, lebo tém na rokovanie máme dosť," dodal zvolený český prezident.

Potvrdil aj záujem navštíviť Kyjev. Počas konferencie v Mníchove o tom hovoril s predsedom ukrajinského parlamentu, ktorý podľa Pavla zopakoval záujem Ukrajiny o takúto návštevu. "Požiadal som ich, aby prvý návrh termínu urobili oni, lebo flexibilita je z našej strany väčšia. Takže predpokladám, že v krátkom čase sa Ukrajina ozve s nejakým návrhom," dodal.

Na svoju prvú zahraničnú cestu pôjde nový český prezident tradične na Slovensko. V rozhovore pre TASR uviedol, že by ju chcel uskutočniť v týždni ihneď po inaugurácii, ktorá sa uskutoční 9. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: EÚ musí nájsť spôsoby, ako rýchlo poskytnúť Ukrajine tisíce nábojov

Európska únia musí nájsť spôsoby, ako rýchlo poskytnúť Ukrajine tisíce delostreleckých nábojov. Inak jej bude hroziť, že prehrá vojnu proti Rusku, varoval v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Informuje o tom správa agentúry AP.

"Pre ukrajinskú armádu je dnes najdôležitejšou, najnaliehavejšou vecou to, aby mala nepretržitú dodávku munície," povedal Borrell pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. "Ak v tomto zlyháme, naozaj to ohrozí výsledok vojny," dodal.

Borrell to povedal práve vo chvíľach, keď americký prezident Joe Biden nečakane navštívil Ukrajinu a stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Spolu sa prechádzali v centre Kyjeva.

Šéf diplomacie EÚ uviedol, že ruské sily vypália denne na Ukrajine približne 50-tisíc delostreleckých nábojov a na rovnaký počet treba zvýšiť aj zásoby Ukrajiny. Podľa odhadov Ukrajina vypáli denne 6-tisíc až 7-tisíc delostreleckých nábojov a zatiaľ použila približne tretinu oproti Rusku.

Najviac potrebné sú delostrelecké náboje kalibru 155 milimetrov, zdôraznil Borrell. Zbrojársky priemysel požaduje najmä dlhodobé objednávky, aby mohol rozšíriť výrobné linky. Rýchlo reagovať na okamžité zrýchlenie dodávok nedokáže.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg minulý týždeň povedal, že čas dodávok "munície veľkého kalibru sa predĺžil z 12 na 28 mesiacov" a že "dnes odovzdané objednávky budú dodané o dva a pol roka".

(tasr)

Minúta  |  

Blinken na návšteve Turecka žiada čím skorší vstup Fínska a Švédska do NATO

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok počas návštevy Turecka vyjadril zo strany Washingtonu podporu čo najrýchlejšiemu prijatiu Švédska a Fínska do NATO. Jeho turecký náprotivok Mevlüt Čavušoglu zdôraznil, že sú potrebné ďalšie kroky. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Fínsko a Švédsko podľa Blinkena už podnikli konkrétne kroky na splnenie záväzkov memoranda, ktoré s Tureckom podpísali v júni. Dodal, že Spojené štáty výrazne podporujú "čo najskorší" vstup týchto škandinávskych krajín do Aliancie. Pripomenul, že rozširovanie NATO nie je dvojstranná záležitosť s Tureckom.

Čavušoglu však uviedol, že členovia Aliancie musia Švédsko presvedčiť, aby podniklo viac krokov na vyriešenie požiadaviek Ankary a získalo jej podporu.

"Švédsko urobilo zmenu v zákonoch; my však pozorujeme, že vo Švédsku všetky tie aktivity naďalej pokračujú – aj financovanie, aj terorizmus, aj verbovanie a propaganda, povedal. "Ak uskutočnia kroky, ktoré presvedčia náš parlament a ľudí, môže v tomto smere nastať vývoj," dodal.

Fínsko a Švédsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Turecko vstup oboch krajín blokuje. Dôvodom je podpora Švédska kurdským a iným organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v januári uviedol, že Turecko by mohlo odobriť len žiadosť Fínska.

ťBlinken sa v pondelok vyjadril aj k rozsiahlemu zemetraseniu, ktoré pred dvomi týždňami zasiahlo juhovýchod Turecka, a ešte v nedeľu tieto oblasti navštívil spoločne s Čavušoglom, píše agentúra DPA.
Turecku a susednej Sýrii, ktorú otrasy takisto zasiahli, prisľúbil v mene USA ďalšiu materiálnu podporu.

(tasr)

Minúta  |  

Biden oznámil v Kyjeve nový polmiliardový balík pomoci pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden oznámil nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote pol miliardy amerických dolárov. TASR o tom informuje podľa správy televízie CNN a vyhlásenia Bieleho domu.

Biden sa médiám prihovoril spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uviedol, že pomoc bude zahŕňať viac vojenského vybavenia vrátane delostreleckej munície a húfnic.

Zelenskyj zase uviedol, že s Bidenom hovoril o "zbraniach dlhého doletu, ktoré je stále možné Ukrajine dodať, aj keď ich zatiaľ nedostala".

Biden vo vyhlásení, ktoré Biely dom zverejnil skôr, spresnil, že pôjde o dôležité vybavenie "vrátane delostreleckej munície, protitankových systémov a vzdušných radarov, aby bolo možné ochrániť ukrajinský ľud pred leteckým bombardovaním".

"Neskôr tento týždeň oznámime aj ďalšie sankcie voči elitám a spoločnostiam," uvádza sa vo vyhlásení.
Biden pricestoval v pondelok na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva. Jeho cesta je pre mnohých prekvapením, pretože Biely dom minulý týždeň oznámil, že v súvislosti s avizovanou návštevou Poľska nemá Biden v úmysle prekročiť hranice do susednej Ukrajiny. Do Kyjeva pricestoval krátko pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré si svet pripomenie 24. februára.

(tasr)

Minúta  |  

Irán poprel správu, že obohacuje urán nad 60 percent

Irán v pondelok poprel správu, že obohacuje urán až na 84 percent. Informuje o tom správa agentúry AFP. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu večer oznámila, že rokuje s Teheránom.

Agentúra Bloomberg News predtým informovala, že inšpektori MAAE našli minulý týždeň v Iráne uránobohatený na 84 percent. Na výrobu jadrovej bomby je potrebný urán obohatený na 90 percent, pripomína AFP.

Behrúz Kamálvandí, hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) informáciu označil za "ohováranie" a "skreslenie faktov". "Prítomnosť častice alebo častíc uránu nad 60 percent v procese obohacovania neznamená obohatenie nad 60 percent," dodal.

Údaje v správe Bloomberg News potvrdil pre AFP aj nemenovaný diplomat. Irán už obohacuje urán až na 60 percent, čo vysoko prekračuje limit 3,67 percenta, ktorý bol súčasťou dohody o iránskom jadrovom programe medzi Teheránom a svetovými mocnosťami v roku 2015.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání tvrdí, že jeho krajina je "zaviazaná dohodou o nešírení jadrových zbraní a dohodou o zárukách s MAAE. Zároveň varoval pred spolitizovaním úlohy dozornej agentúry OSN.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.