Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taiwanská prezidentka: Posilňujeme vojenské väzby s USA. Chceme čeliť autoritárskej výbojnosti

Taiwan posilňuje vojenské väzby s USA a bude užšie spolupracovať aj s ďalšími priateľskými krajinami s cieľom čeliť "autoritárskej výbojnosti". Povedala to v utorok taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen skupine amerických zákonodarcov. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Taiwan a Spojené štáty pokračujú v posilňovaní vojenskej výmeny a pri posune vpred bude Taiwan ešte aktívnejšie spolupracovať s USA a ďalšími demokratickými partnermi s cieľom čeliť takým globálnym výzvam, ako autoritárska výbojnosť a klimatická zmena," povedala prezidentka delegácii amerického Kongresu v priestoroch svojho úradu v Tchaj-peji. Podrobnosti však neposkytla.

Minulý týždeň pricestoval na Taiwan predstaviteľ Pentagónu pre záležitosti Číny Michael Chase, čo Reuters označuje za potvrdenie blízkych vojenských väzieb.

Republikánsky kongresman Ro Khanna, ktorý vedie americkú delegáciu na Taiwane, prezidentke Cchaj povedal, že ich cieľom je posilniť vzťahy v oblasti hospodárstva i bezpečnosti. Pripomenul tiež stretnutie so zakladateľom taiwanskej spoločnosti na výrobu polovodičov.

USA, tak ako väčšina krajín, neudržiava oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom, na ktorý si Čína robí územné nároky. Washington však tomuto ostrovu poskytujú podporu a zbrane, čo je príčinou napätia vo vzťahoch s Pekingom.

Napätie sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.
Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Nečinnosť Bezpečnostnej rady OSN v reakcii na raketové testy KĽDR je nebezpečná

Spojené štáty v noci na utorok odsúdili "nebezpečnú nečinnosť" Bezpečnostnej rady (BR) OSN v súvislosti s testmi balistických striel, ktoré v uplynulých dňoch uskutočnila Severná Kórea. Informovala o tom správa agentúry AFP.

KĽDR v pondelok vypálila dve balistické strely krátkeho doletu. Stalo sa tak necelých 48 hodín po tom, čo Pchjongjang odpálil medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá dopadla do výlučnej ekonomickej zóny Japonska. Severná Kórea aj vlani uskutočnila rekordný počet testov zbraní a balistických striel, ktoré by mali byť schopné potenciálne zasiahnuť nielen Južnú Kóreu, ale aj Spojené štáty.

"Aj napriek vlaňajšiemu bezprecedentnému počtu raketových testov KĽDR nás dvaja stáli členovia BR OSN prinútili mlčať," uviedla veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Odkazovala tak na právo veta, ktoré v máji 2022 využili Rusko a Čína pri hlasovaní o rezolúcii, ktorá mala na Pchjongjang uvaliť nové sankcie.

"Nečinnosť BR OSN je viac než hanebná. Je nebezpečná," upozornila veľvyslankyňa. Dodala, že "takéto zlyhania len podporujú KĽDR v ďalších raketových testoch bez strachu z dôsledkov".

Thomasová-Greenfieldová tiež poznamenala, že vďaka sankciám, ktoré boli na KĽDR uvalené v roku 2017, táto krajina "takmer na päť rokov upustila od väčších provokácií a zapájala sa do dialógu s krajinami Západu".

(tasr)

Minúta  |  

Izrael odsúdil kritiku legalizácie židovských osád na okupovaných územiach

Izrael v noci na utorok skritizoval "jednostranné vyhlásenie" Bezpečnostnej rady (BR) OSN, ktorá jednomyseľne odsúdila rozhodnutie Izraela spätne zlegalizovať židovské osady na okupovaných palestínskych územiach. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"BR OSN vydala jednostranné vyhlásenie, ktorým popiera práva židov na život v našej historickej domovine," uviedla kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Vyhlásenie BR OSN totiž podľa premiéra "vôbec nespomína palestínske teroristické útoky", pri ktorých prišlo v uplynulých týždňoch o život viacero Izraelčanov.

"Takéto vyhlásenie nikdy nemalo vzniknúť a Spojené štáty sa k nemu nemali nikdy pripojiť," dodala Netanjahuova kancelária.

BR OSN v prijatom vyhlásení uviedla, že pokračujúce izraelské osídľovacie aktivity "nebezpečne ohrozujú" riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na princípe mierového spolunažívania dvoch štátov.

Vyhlásenie jednomyseľne podporilo všetkých 15 členov BR OSN; nemá však záväznosť rezolúcie, ktorá sa v tejto veci zvažovala minulý týždeň.

Washington zároveň niekoľko dní predtým odsúdil oznámenie izraelského bezpečnostného kabinetu zlegalizovať deväť židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Na letiskách v USA vlani zaistili rekordný počet strelných zbraní

Spojené štáty vlani zaistili v rámci bezpečnostných kontrol na letiskách rekordných 6 542 strelných zbraní. Americký Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA) upozornil, že toto číslo môže byť v roku 2023 ešte vyššie. V piatok to uviedla spravodajská stanica BBC.

Až 88 percent zo všetkých zbraní, ktoré americké úrady vlani zhabali počas kontrol na letiskách, bolo nabitých.

Cestujúci si môžu do lietadla vziať nenabitú zbraň, musí sa však nachádzať v podpalubnej batožine a pasažieri o tom musia upovedomiť leteckú spoločnosť. Zbrane sa však nesmú nachádzať v príručnej batožine, ktorú si cestujúci berú do kabíny lietadla, a to ani v prípadoch, ak sú držiteľmi zbrojného preukazu.

Na zvyšujúci sa počet pasažierov, ktorí sa pokúšajú prejsť cez bezpečnostnú kontrolu so strelnou zbraňou, upozornili najmä letiská v Indianapolise, Seattli a Washingtone. TSA uvádza, že len v Seattli bolo v januári 2023 zaistených dohromady jedenásť zbraní.

TSA vlani zvýšila maximálny peňažný trest za porušenie nariadení o strelných zbraniach na takmer 15-tisíc dolárov (14-tisíc eur). Tí cestujúci, ktorí predpisy porušia, môžu byť zadržaní, úrady im môžu zbraň skonfiškovať alebo im na päť rokov odobrať takzvaný TSA PreCheck, ktorý im umožňuje rýchlejšie sa dostať cez bezpečnostné kontroly.

BBC upozorňuje, že TSA už od roku 2010 každoročne zaznamenáva čoraz viac zbraní na letiskách. Jedinou výnimkou bol rok 2020, keď bolo cestovanie značne obmedzené pre pandémiu koronavírusu.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Bielorusko vytvorí nové sily územnej obrany

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok uviedol, že jeho krajina potrebuje vytvoriť v každom meste či dedine polovojenské oddiely, ktoré budú "v prípade agresie" slúžiť ako doplňujúce sily územnej obrany. Informuje o tom správa agentúry AP.

Lukašenko dodal, že každý muž v Bielorusku sa musí naučiť narábať so zbraňami, aby v prípade potreby dokázal "ochrániť svoju rodinu a svoj domov".

Minister obrany Viktar Chrenin uviedol, že v Bielorusku vzniknú polovojenské jednotky, ktoré by mohli mať až 150-tisíc príslušníkov z radov dobrovoľníkov. Dostanú zbrane, ale naďalej budú pôsobiť vo svojich civilných zamestnaniach. V mierových časov to budú len záložníci, ale v prípade vojnového konfliktu by sa mohli zapojiť do partizánskeho boja.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk takmer pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Rusko má takisto v Bielorusku približne 10-tisíc svojich vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia.

Lukašenko zdôraznil dôležitosť obrannej spolupráce s Ruskom a vyjadril podporu akciám Kremľa na Ukrajine. Dodal však, že bieloruské jednotky na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bola napadnuté samotné Bielorusko.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ťažko povedať, či je toto tá veľká jarná ofenzíva, alebo len jej začiatok

Ruský prezident Vladimir Putin ani takmer rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nezmenil svoje ambície a plánuje i naďalej pokračovať vo vojne. V pondelok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z televízie CNN.

"Vidíme pravý opak. (Putin) neplánuje mier. Plánuje pokračovať vo vojne," povedal Stoltenberg novinárom. Poukázal najmä na dlhotrvajúce boje v meste Bachmut na východe Ukrajiny, kde ruské sily s pomocou žoldnierov Vagnerovej skupiny zintenzívnili útoky.

"Ťažko povedať, či je toto tá veľká jarná ofenzíva, alebo len jej začiatok," dodal Stoltenberg. Rusko však podľa neho na Ukrajinu posiela čoraz viac vojakov i zbraní.

https://standard.sk/322382/pavel-nahneval-sefa-ukrajinskej-diplomacie-treba-pocitat-aj-s-variantmi-ktore-nie-su-take-pozitivne-vyhlasil/

Generálny tajomník NATO okrem toho zdôraznil dôležitosť pokračujúcej podpory pre Ukrajinu zo strany krajín Západu.

Mesto Bachmut v Doneckej oblasti sa stalo dôležitým miestom bojov a Rusko v jeho okolitých obciach nedávno dosiahlo menšie územné zisky. Oblasť v okolí Bachmutu tvorí akúsi bránu k ďalším mestám v Doneckej oblasti. Aj keď sa Ukrajincom zatiaľ darí udržovať si pozície v tomto meste, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ho nebudú brániť "za každú cenu", pripomína CNN.

https://standard.sk/322326/rusko-denne-vypali-tolko-striel-kolko-ich-eu-vyrobi-za-mesiac-ukrajine-municia-dochadza-tvrdi-estonsky-minister/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.