Valaliky Industrial Park prevzal v týchto dňoch od Východoslovenskej distribučnej (VSD) objednanú projektovú dokumentáciu a odovzdal stavenisko pre vybudovanie prvej stavebnej prípojky a transformačnej stanice na vysokonapäťovej úrovni (VVN) v južnej lokalite parku. Zabezpečí sa tým elektrina na prípravu strategického parku. Informovala o tom VSD.
Už minulý týždeň stihla VSD vytýčenie trasy podzemného vedenia pre prípojku, uložili kábel do zeme a pre transformačnú stanicu TS SP Juh vyvložkovali miesto osadenia.
„Zaviazali sme sa, že v prvom štvrťroku tieto práce ukončíme, následne zabezpečíme všetky doklady potrebné na bezpečné a spoľahlivé uvedenie elektroenergetických zariadení do prevádzky a postupne budú nové odbery viacerých spoločností vykonávajúcich stavebné práce pripájané do distribučnej sústavy. Touto stavbou sa taktiež pripraví možnosť pre pripojenie stavebnej prípojky samotného Volva na kapacitnej úrovni 2,5 MW,“ uviedol projektový manažér a vedúci úseku prevádzky VVN Peter Frák. Ako ďalej dodal, nasledovať bude ďalšia prípojka s totožnou výkonovou kapacitou v severnej lokalite.
Ministerstvo hospodárstva SR a štátna spoločnosť Valaliky Industrial Park začali prvé stavebné práce v priemyselnom parku pri obci Valaliky v košickom regióne. Rozpočtovými opatreniami vláda poskytla finančné krytie nákladov spojených s projektom zatiaľ vo výške 287 miliónov eur, z čoho len za výkup pozemkov už bolo vlastníkom zatiaľ vyplatených viac ako 63 miliónov eur.
Budovanie strategického parku regionálneho významu začala vláda SR svojím rozhodnutím a vydaním osvedčenia o významnej investícii v decembri 2021 a zaviazala MH SR pripraviť celú investíciu. Na základe toho založilo ministerstvo spoločnosť Valaliky Industrial Park, ktorá je priamym vykonávateľom týchto rozhodnutí a realizátorom záväzkov z investičnej zmluvy s prvým investorom v priemyselnom parku – spoločnosťou Volvo Cars.
Dnešok má byť pripomienkou toho, aký veľký význam má práca novinárov pre demokraciu. Zároveň je namieste klásť si otázku, či sa dosiahli zmeny a slušné Slovensko, po ktorých ľudia pred piatimi rokmi na námestiach volali. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorých pamiatku si v utorok uctila pri pamätníku na Námestí SNP v Bratislave.
"Pokiaľ ide o slušné Slovensko, myslím si, že slušnosť je asi to posledné, čo nám pri charakteristike slovenskej politiky napadne. Klamstvo sa chce legitimizovať ako alternatívny názor, u politikov často slová predbiehajú myšlienky. Napriek tomu nesmieme na slušnosť nikdy rezignovať," vyhlásila Čaputová.
Apelovala na ľudí, aby nezabudli, po čom volali na námestiach pred piatimi rokmi, napríklad keď sa budeme rozhodovať pri voľbách.
Vyšetrovanie závažnej kriminality, korupcie, zneužívania moci je podľa prezidentky na dobrej ceste. "Množstvo káuz sa vyšetruje a niektoré sú už aj uzatvorené. Je to vďaka statočnosti mnohých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov," zhodnotila.
Heger: Verbálne útoky na novinárov zo strany politikov sú neakceptovateľné
Slobodné a nezávislé médiá sú jedným z pilierov demokracie a v demokratickej spoločnosti je neakceptovateľné, aby predstavitelia vládnej moci verbálne atakovali novinárov, ktorí oprávnene upozorňujú na ich pochybenia. Vyhlásil to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO), ktorý sa v pondelok 20. februára stretol so zástupcami novinárskych organizácií
Tí sa v Bratislave zúčastnili na Medzinárodnej konferencii o slobode médií Media Freedom 2023. „Som presvedčený, že medzi politikmi a novinármi má fungovať vzájomná korektná a konštruktívna komunikácia. Dôveru v médiá musíme pomôcť posilňovať, o to viac, že čelíme hybridnej vojne a dezinformáciám," uviedol Heger.
Eduard Heger, Natália Milanová, Ján Budaj a Kristián Čekovský si uctili pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pri symbolickom pamätníku na Námestí SNP v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Ako ďalej v tlačovej správe informoval tlačový odbor Úradu vlády SR, v súvislosti s piatym výročím vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej diskutoval predseda vlády s predstaviteľmi medzinárodných novinárskych organizácií o opatreniach, ktoré Slovensko prijíma na zaistenie slobodného a bezpečného výkonu práce novinárov.
„Ani dnes situácia nie je ideálna, vnímame však, že sme nastavili pozitívny trend. Dôkazom je aj medziročný posun Slovenska v rámci indexu slobody médií, ktorý každoročne pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc. Oproti roku 2021 sme sa v minulom roku zlepšili o osem priečok a umiestnili sme sa na 27. mieste spomedzi 180 krajín," uviedol Heger.
Sulík: Vražda novinára bola zlomom, ktorý sa nemal stať
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola pre Slovensko zlomom, ktorý sa nikdy nemal stať. Pri príležitosti piateho výročia vraždy to vyhlásil predseda SaS Richard Sulík. Tvrdí, že vražda sa stala symbolom arogancie moci, ktorá sa nezastavila pred ničím.
"Nemalo to zájsť tak ďaleko, že až smrťou dvoch mladých ľudí sa Slovensko dostalo zo zovretia smeráckych vlád. Považujem za svoju povinnosť zabrániť tomu, aby sme ešte niekedy dovolili korupcii spáchať taký ohavný skutok. Vražda novinára sa na Slovensku už nikdy nesmie zopakovať," uviedol Sulík.
Podpredseda strany Branislav Gröhling dodal, že vražda s cieľom zastaviť pravdu bola čiernym dňom slovenskej histórie. "Ani päť rokov po tomto odpornom čine sa Slovensko nedokázalo spamätať, aj keď to postupne viedlo k odkrývaniu prepojení medzi vládou, oligarchami, podnikateľmi, vyšetrovateľmi či súdnou mocou. Pre systém 'našich ľudí' a korupcie vyhasli dva mladé životy. Je zahanbujúce, že ich rodiny sa dodnes nedočkali spravodlivosti, keďže objednávatelia stále neboli potrestaní," uviedol.
SaS tiež upozornila, že útoky na novinárov doteraz neprestali. "Spochybňujú ich prácu, urážajú ich a zastrašujú. Toto je neprijateľné a neakceptovateľné," podotkol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. Apeluje na ochranu novinárov a slobody tlače.
Šeliga: Vražda sa nikdy nemala stať, musíme sa spojiť, aby odkaz nádeje pokračoval
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa nikdy nemala stať. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája a pokračovať v zápase, aby pokračoval aj odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť a boja proti korupcii. Pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára a jeho snúbenice to skonštatoval podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.
"Zápas pokračuje. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája, odložiť žabomyšie vojny, aby aj odkaz Jána a Martiny, odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť, boja proti korupcii pokračoval. Teraz to máme vo svojich rukách a verím, že to nepokazíme, že všetci ukážeme kus dobrej vôle, rešpektu a snahy sa spojiť. Aby aj voľby, ktoré nás čakajú, a budúcnosť bola dobrá. Aby sa už nikdy nestalo, že novinár alebo ktokoľvek, kto sa venuje verejnému záujmu, bol zavraždený," uviedol Šeliga.
Vyzval, aby smrť novinára a jeho snúbenice bola pre spoločnosť zároveň silou pokračovať v boji za to lepšie v našej krajine. Poznamenal, že vražda je aj po piatich rokoch tragédiou a ranou pre Slovensko. Zároveň však vyzdvihol nádej a schopnosť spoločnosti spojiť sa pred piatimi rokmi. "Dokázali sme sa po vražde spojiť a dostať tých, ktorí nesú politickú zodpovednosť za vraždu, preč z vlády," uviedol. Šeliga verí, že v apríli bude známy rozsudok súdu v kauze vraždy a že bude potrestaný objednávateľ i vykonávatelia skutku.
Šéfka strany Za ľudí a dočasne poverená vicepremiérka Veronika Remišová doplnila, že vražda otriasla krajinou a ľudia v roku 2020 vo voľbách rozhodli, že takto Slovensko už ďalej nemôže ísť. "Nezabudneme! Zlo a korupcia už nesmú sa vrátiť," vyhlásila s tým, že očista spoločnosti od korupcie sa nikdy nedeje sama od seba a automaticky. "Na to je potrebná odvaha, silná politická vôľa a vytrvalé úsilie. Toto úsilie prinieslo pozitívne výsledky, v rebríčku vnímania korupcie sme sa zlepšili o rekordných 11 miest," dodala. Po piatich rokoch však Slovensko podľa nej opäť stojí na križovatke.
Bez silných, slobodných a nezávislých médií demokracia neprežije, vyhlásil minister Káčer
Nesmie sa len mlčky prizerať, keď novinárky a novinári odhaľujúci korupciu a prešľapy mocných čelia nenávisti, hrozbám či spochybňovaniu ich integrity. Bez silných, slobodných a nezávislých médií, ktoré pátrajú po pravde, demokracia nemôže prežiť. Uviedol to poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer, ktorý si pripomenul pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Káčer uviedol, že Ján a Martina chceli žiť v slušnom a spravodlivom štáte, ktorý nezneužíva svoju moc a dbá na dodržiavanie pravidiel. „Zomreli však rukami tých, ktorí si takéto hodnoty nielenže nectia, ale ešte ich aj vedome ničia a dokonca vraždia nositeľov takýchto cností. Odpoveďou boli plné námestia volajúce po zmene, návrate slušnosti a spravodlivosti,“ uviedol šéf diplomacie.
Pamiatku Jána a Martiny si uctil aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorému sa podarilo zaradiť portrét Jána Kuciaka od slovenskej výtvarníčky Veroniky Rónaiovej medzi oficiálne dary Európskeho parlamentu, ktoré v ňom budú následne vystavované. „Obraz s podobizňou Jána Kuciaka bude pripomínať všetkým europoslancom a aj návštevníkom europarlamentu dve chladnokrvné vraždy mladých snúbencov, ktoré sa stali zrkadlom a symbolom doby, ktorá sa viac nesmie zopakovať v žiadnej krajine Európskej únie," povedal Štefanec s tým, že sa nesmie zabúdať na to, čo vražde novinára a jeho snúbenice predchádzalo
„Predchádzali jej dlhoročné slovné útoky najvyššie postavených politikov na novinársku obec, ktorá si len poriadne robila svoju prácu. Vládni predstavitelia ich označovali za zahraničných zapredaných zradcov a vtedajší minister vnútra Kaliňák zľahčoval Kočnerove vyhrážky na Jána Kuciaka. Vtedajší úradujúci premiér Róbert Fico nazval novinárov „špinavými protislovenskými prostitútkami“," zdôraznil Štefanec a doplnil, že k vládnym činiteľom mali na strane druhej otvorené dvere ľudia prepojení na mafiu. „Aj preto sa téma slobody médií a bezpečnosti novinárov stala jednou z priorít ľudskoprávnej agendy slovenskej diplomacie," uzavrel Štefanec.
V Nitre zriadili pietne miesto na uctenie pamiatky Kuciaka a Kušnírovej
Piate výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pripomenú v Nitre viaceré podujatia. Na ich organizácii sa podieľa mesto Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) i kultúrny priestor bod.K7. Radnica pri tejto príležitosti zriadila pietne miesto pri Mariánskom stĺpe na Svätoplukovom námestí. "Počas celého utorka sem môžu ľudia prísť, zapáliť sviečku a uctiť si ich pamiatku," informovalo mesto.
Spomienkovú besedu s názvom Nezabudneme zorganizovala v utorok aj UKF, kde Ján Kuciak i Martina Kušnírová študovali. Kultúrny priestor bod.K7 pripravuje spomienkové podujatie na štvrtok 23. februára o 18.00 a 20.00 h. "Budeme premietať dokumentárny film Kuciak: Vražda novinára. Snímka podrobne skúma nielen vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj dôsledky tejto dramatickej udalosti," uviedli organizátori.
Po piatich rokoch od vraždy Kuciaka sú zatiaľ právoplatne odsúdení vykonávatelia a sprostredkovateľ
V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po piatich rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.
Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd SR (NS SR) odvolaniu prokurátora začiatkom decembra 2020 vyhovel. Szabó, ktorý svoju vinu celý čas popieral, bol za vinného uznaný v septembri 2020, pričom mu ŠTS uložil trest 25 rokov väzenia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil v júni 2021.
V prípade podnikateľa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej momentálne ŠTS opätovne prejednáva obžalobu voči nim. Najvyšší súd totiž v júni 2021 zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým dvojicu oslobodil. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie ich viny dostatok dôkazov. Obžaloba v prípade Kočnera postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd podľa odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol.
Strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) v pondelok 20. februára na sociálnej sieti avizovala, že dnes podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k zmene termínu predčasných parlamentných volieb. Jej súčasťou má byť aj vyslovenie súhlasu so zákazom darovania bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine.
Strana dodala, že darovanie migov Ukrajine je protiústavné. „Chápem, že strane Hlas – sociálna demokracia takáto schôdza nevyhovuje, lebo tento ‚mierový’ dar ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému podporujú," napísal Smer-SD.
Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) by dodala podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k zmene termínu predčasných parlamentných volieb. Ako ďalej uviedol predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini v pondelok na tlačovej besede, zatiaľ však nevie o tom, že by ich strana Smer-SD v súvislosti s tým oslovila. „My s tým problém nemáme, lebo bol to práve Hlas-SD a ja osobne, ktorý som podával pozmeňujúci návrh, aby voľby neboli 30. septembra, ale 24. júna," tvrdí Pellegrini. Zároveň uviedol, že pokiaľ nebude mať signál minimálne od strany Sloboda a Solidarita, že je ochotná o zmene termínu diskutovať, tak to bude opäť „zbytočná schôdza, ktorá dopadne ako tá predchádzajúca".
Poslanci v piatok 17. februára ani po dvoch pokusoch neotvorili rokovanie k uzneseniu o skrátení volebného obdobia. Národná rada SR nebola uznášaniaschopná, prezentovalo sa len 64 poslancov. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) presunul rokovanie na marcovú schôdzu. Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), navrhovala určiť termín predčasných volieb na 24. júna. Poslanci sa aj vo štvrtok 16. februára dvakrát pokúsili otvoriť rokovanie o mimoriadnej schôdzi o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia. Národná rada SR taktiež nebola uznášaniaschopná, keď sa prezentovalo 70 poslancov.
Poslanci Národnej rady SR v štvrtok 16. februára nerokovali o prijatí uznesenia k nesúhlasu s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu sa síce podarilo otvoriť, poslanci však neschválili program. Schôdzu iniciovala opozičná strana Smer-SD.
Súd v Belgorodskej oblasti na západe Ruska udelil v utorok dvom osobám trest odňatia slobody na tri a pol roka za plánovanie sabotáže na železničnú trať. Ide o prvé odsúdenie za sabotáž od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu, informuje správa agentúry Reuters.
"Vzhľadom na zločinecký zámer malo takéto konanie viesť k vykoľajeniu, poškodeniu vojenskej a železničnej techniky a obetiam medzi príslušníkmi armády," cituje ruská agentúra TASS nemenovaný zdroj zo súdu.
TASS uviedla len priezviská odsúdených, viac informácií o nich nezverejnila. Podľa agentúry sú od začiatku invázie prvými odsúdenými podľa článku 231 ruského trestného zákonníka, ktorý sa zaoberá sabotážou.
Od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu prišlo podľa britského ministerstva obrany už k niekoľkým sabotážam proti ruským železniciam a iným objektom. Odohrali sa predovšetkým v ruských regiónoch hraničiacich s Ukrajinou ako napríklad v spomínanej Belgorodskej alebo Brianskej oblasti.
Britský rezort obrany v každodennej správe o situácii na Ukrajine v októbri uviedol, že ruská armáda sa pri zásobovaní spolieha predovšetkým na železničné trate. Často vedú aj cez izolované časti krajiny a preto je "veľmi náročné ochrániť tento systém pred fyzickými hrozbami".
Šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexandr Bastrykin v pondelok pre TASS tiež uviedol, že v súčasnosti je otvorených vyše 150 prípadov, ktoré sa týkajú diskreditácie ruskej armády.
Slováka, ktorého previezli zo severoírskeho Belfastu, vzali do väzby. Na Vojtecha U. bol vydaný zatykač pre zločin vraždy. Polícia SR o tom informovala na sociálnej sieti.
"Prevoz zabezpečil Interpol Bratislava v súčinnosti s Policajným pohotovostným útvarom Žilina. Po prílete na letisko Bratislava bol Vojtech U. eskortovaný pred príslušného sudcu Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby," ozrejmila. Vojtech U. je 21-krát súdne trestaný občan SR.
Približne desať neplnoletých Rakúšanov podalo v utorok sťažnosť na rakúsky ústavný súd. Chcú prinútiť vládu vo Viedni, aby podnikla tvrdšie kroky proti zmene klímy a tým ochránila ich ústavné práva. Informuje o tom správa agentúry AP.
Právnička skupiny detí Michaela Krömerová uviedla, že ich podanie sa podobá na ústavnú sťažnosť v Nemecku. Pred dvoma rokmi donútila vládu v Berlíne stanoviť si prísnejšie ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov.
Podľa Krömerovej súčasný rakúsky klimatický zákon z roku 2011 žalobcov (vo veku päť až 16 rokov) dostatočne nechráni pred "život ohrozujúcimi následkami globálneho otepľovania". Konkrétne porušuje ich právo na takzvanú "generačnú spravodlivosť" zakotvenú v rakúskej ústave.
Ústavná sťažnosť má podporu mládežníckeho hnutia Piatky za budúcnosť, ktorého vznik inšpirovala kontroverzná švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, a finančne je podporovaná dobročinnými darmi, dodala právnička.
Izraelský parlament posunul do druhého čítania novú súdnu reformu, proti ktorej jej odporcovia už niekoľko týždňov organizujú masové demonštrácie v Tel Avive, Jeruzaleme, Haife a Beeršebe. V utorok to uviedla agentúra AP.
Poslanci posunuli návrh súdnej reformy do druhého čítania krátko po polnoci po sedemhodinovej rozprave pomerom hlasov 63:47. Navrhované reformy by umožnili izraelskému parlamentu zrušiť akékoľvek rozhodnutie najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou – hlasmi 61 poslancov v 120-člennom Knesete. Zmenami by sa posilnila aj politická kontrola nad vymenúvaním sudcov.
Kritici návrhu – vrátane predsedníčky najvyššieho súdu Ester Hajutovej – odsúdili reformu ako útok na nezávislosť izraelského súdnictva.
Vládna koalícia premiéra Netanjahua reformu obhajuje argumentami na odstránenie nerovnováhy moci medzi volenými zástupcami a najvyšším súdom. Na schválenie súdnej reformy sú potrebné ešte dve hlasovania v parlamente, pripomína agentúra AP.
Taiwan posilňuje vojenské väzby s USA a bude užšie spolupracovať aj s ďalšími priateľskými krajinami s cieľom čeliť "autoritárskej výbojnosti". Povedala to v utorok taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen skupine amerických zákonodarcov. Informuje o tom správa agentúry Reuters.
"Taiwan a Spojené štáty pokračujú v posilňovaní vojenskej výmeny a pri posune vpred bude Taiwan ešte aktívnejšie spolupracovať s USA a ďalšími demokratickými partnermi s cieľom čeliť takým globálnym výzvam, ako autoritárska výbojnosť a klimatická zmena," povedala prezidentka delegácii amerického Kongresu v priestoroch svojho úradu v Tchaj-peji. Podrobnosti však neposkytla.
Minulý týždeň pricestoval na Taiwan predstaviteľ Pentagónu pre záležitosti Číny Michael Chase, čo Reuters označuje za potvrdenie blízkych vojenských väzieb.
Republikánsky kongresman Ro Khanna, ktorý vedie americkú delegáciu na Taiwane, prezidentke Cchaj povedal, že ich cieľom je posilniť vzťahy v oblasti hospodárstva i bezpečnosti. Pripomenul tiež stretnutie so zakladateľom taiwanskej spoločnosti na výrobu polovodičov.
USA, tak ako väčšina krajín, neudržiava oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom, na ktorý si Čína robí územné nároky. Washington však tomuto ostrovu poskytujú podporu a zbrane, čo je príčinou napätia vo vzťahoch s Pekingom.
Napätie sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova. Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylúčila ani vojenský zásah na ostrove.
Spojené štáty v noci na utorok odsúdili "nebezpečnú nečinnosť" Bezpečnostnej rady (BR) OSN v súvislosti s testmi balistických striel, ktoré v uplynulých dňoch uskutočnila Severná Kórea. Informovala o tom správa agentúry AFP.
KĽDR v pondelok vypálila dve balistické strely krátkeho doletu. Stalo sa tak necelých 48 hodín po tom, čo Pchjongjang odpálil medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá dopadla do výlučnej ekonomickej zóny Japonska. Severná Kórea aj vlani uskutočnila rekordný počet testov zbraní a balistických striel, ktoré by mali byť schopné potenciálne zasiahnuť nielen Južnú Kóreu, ale aj Spojené štáty.
"Aj napriek vlaňajšiemu bezprecedentnému počtu raketových testov KĽDR nás dvaja stáli členovia BR OSN prinútili mlčať," uviedla veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Odkazovala tak na právo veta, ktoré v máji 2022 využili Rusko a Čína pri hlasovaní o rezolúcii, ktorá mala na Pchjongjang uvaliť nové sankcie.
"Nečinnosť BR OSN je viac než hanebná. Je nebezpečná," upozornila veľvyslankyňa. Dodala, že "takéto zlyhania len podporujú KĽDR v ďalších raketových testoch bez strachu z dôsledkov".
Thomasová-Greenfieldová tiež poznamenala, že vďaka sankciám, ktoré boli na KĽDR uvalené v roku 2017, táto krajina "takmer na päť rokov upustila od väčších provokácií a zapájala sa do dialógu s krajinami Západu".
Izrael v noci na utorok skritizoval "jednostranné vyhlásenie" Bezpečnostnej rady (BR) OSN, ktorá jednomyseľne odsúdila rozhodnutie Izraela spätne zlegalizovať židovské osady na okupovaných palestínskych územiach. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"BR OSN vydala jednostranné vyhlásenie, ktorým popiera práva židov na život v našej historickej domovine," uviedla kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Vyhlásenie BR OSN totiž podľa premiéra "vôbec nespomína palestínske teroristické útoky", pri ktorých prišlo v uplynulých týždňoch o život viacero Izraelčanov.
"Takéto vyhlásenie nikdy nemalo vzniknúť a Spojené štáty sa k nemu nemali nikdy pripojiť," dodala Netanjahuova kancelária.
BR OSN v prijatom vyhlásení uviedla, že pokračujúce izraelské osídľovacie aktivity "nebezpečne ohrozujú" riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na princípe mierového spolunažívania dvoch štátov.
Vyhlásenie jednomyseľne podporilo všetkých 15 členov BR OSN; nemá však záväznosť rezolúcie, ktorá sa v tejto veci zvažovala minulý týždeň.
Washington zároveň niekoľko dní predtým odsúdil oznámenie izraelského bezpečnostného kabinetu zlegalizovať deväť židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu.
Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.
Spojené štáty vlani zaistili v rámci bezpečnostných kontrol na letiskách rekordných 6 542 strelných zbraní. Americký Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA) upozornil, že toto číslo môže byť v roku 2023 ešte vyššie. V piatok to uviedla spravodajská stanica BBC.
Až 88 percent zo všetkých zbraní, ktoré americké úrady vlani zhabali počas kontrol na letiskách, bolo nabitých.
Cestujúci si môžu do lietadla vziať nenabitú zbraň, musí sa však nachádzať v podpalubnej batožine a pasažieri o tom musia upovedomiť leteckú spoločnosť. Zbrane sa však nesmú nachádzať v príručnej batožine, ktorú si cestujúci berú do kabíny lietadla, a to ani v prípadoch, ak sú držiteľmi zbrojného preukazu.
Na zvyšujúci sa počet pasažierov, ktorí sa pokúšajú prejsť cez bezpečnostnú kontrolu so strelnou zbraňou, upozornili najmä letiská v Indianapolise, Seattli a Washingtone. TSA uvádza, že len v Seattli bolo v januári 2023 zaistených dohromady jedenásť zbraní.
TSA vlani zvýšila maximálny peňažný trest za porušenie nariadení o strelných zbraniach na takmer 15-tisíc dolárov (14-tisíc eur). Tí cestujúci, ktorí predpisy porušia, môžu byť zadržaní, úrady im môžu zbraň skonfiškovať alebo im na päť rokov odobrať takzvaný TSA PreCheck, ktorý im umožňuje rýchlejšie sa dostať cez bezpečnostné kontroly.
BBC upozorňuje, že TSA už od roku 2010 každoročne zaznamenáva čoraz viac zbraní na letiskách. Jedinou výnimkou bol rok 2020, keď bolo cestovanie značne obmedzené pre pandémiu koronavírusu.
