Predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO) sú za to, že vojenská pomoc Ukrajine je žiadaná viac ako kedykoľvek predtým. Je toho veľa, čo Ukrajina potrebuje, a sú typy techniky, ktoré sú teraz urgentnejšie ako MiG-29. Ak však už na Slovensku na nič neslúžia a sú k dispozícii, Ukrajina ich vie využiť. Je správne a pre Slovensko dobré nimi pomôcť pri obrane proti ruskej agresii. Uviedol to poslanec Národnej rady SR a podpredseda hnutia Progresívne Slovensko Tomáš Valášek, ktorý sa zúčastnil na rokovaní výborov Parlamentného zhromaždenia NATO. S lídrami aliancie diskutoval aj o potrebe dodania slovenských MiG-29 Ukrajine.
Ako uviedol Valášek, migy už takmer rok nezohrávajú rolu pri obranyschopnosti SR. „Ukrajina potrebuje chrániť svoju nebo. Migy, ktoré my nevieme využiť, sa im hodia na zostreľovanie striel s plochou dráhou letu a dronov, ale tiež v prípade, že sa im začnú míňať systémy protivzdušnej obrany,” vyhlásil Valášek s tým, že spojenci majú v tejto otázke jasno a aj napriek tomu, že MiG-29 nie sú prioritou, pre Ukrajinu môžu predstavovať užitočnú pomoc.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na summite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v utorok otvorilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Prvá je určená pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom, druhá pre vybrané subjekty verejnej správy.
Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. V rámci týchto výziev preplatí MH 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu.
Prvá výzva je pokračovaním kompenzácií pre firmy, kultúrne inštitúcie, športoviská alebo subjekty spadajúce pod samosprávy či cirkev z decembra minulého roka. MH vtedy preplácalo zvýšené náklady na energie za mesiace augusta a september. Aktuálna výzva zatiaľ platí na prvý štvrťrok a žiadosti je možné podávať do konca júna. O jej ďalšom predĺžení rezort rozhodne podľa vývoja cien energií na trhu. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za prvý štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur.
Minister Hirman zdôraznil, že podanie žiadosti o kompenzácie sa oproti minulému roku zjednodušilo. "Napríklad zásadná zmena je v tom, že žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si náš systém stiahne automaticky," povedal Hirman. Predíde sa tak niektorým chybám pri vypĺňaní žiadosti a zrýchli sa tak celý proces vybavovania. Od podania žiadosti po odoslaní financií by podľa ministra nemal uplynúť viac ako týždeň.
Druhá výzva je určená pre vybranú subjekty verejnej správy. "Sem spadajú subjekty určené štatistickým úradom," upozornil Hirman. Zoznam oprávnených prijímateľov pomoci je zverejnený aj na webovej stránke ministerstva. "Tí, ktorí sa tam nájdu, podávajú žiadosť na kompenzáciu cez ministerstvo hospodárstva," dodal Hirman.
Subjekty, ktoré dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu a nie sú na zozname, by podľa ministra mali dostať kompenzácie priamo z ministerstva financií. Za školy, škôlky a školské zariadenia sumarizuje údaje ministerstvo školstva a peniaze dostanú po tom, čo rezort školstva poskytne tieto údaje MH. Táto výzva je platná na celý rok 2023 a bude uzavretá do februára 2024.
Hlava štátu SR Zuzana Čaputová sa v stredu (22. 2.) vo Varšave stretne s lídrami Bukureštskej deviatky (B9) a americkým prezidentom Joeom Bidenom. Diskutovať budú aj o podpore Ukrajiny. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.
"Vo Varšave budú lídri B9 rokovať pri príležitosti prvého výročia ruskej vojenskej agresie na Ukrajine o posilnení bezpečnosti v regióne a ďalšej podpore Ukrajiny," priblížil.
Vojna na Ukrajine podľa Čaputovej ešte viac zomkla členské krajiny NATO. "Vyjadrením tejto jednoty a solidarity je aj účasť amerického prezidenta na stretnutí lídrov B9 vo Varšave," doplnila.
Prezidenti B9 sa znova stretnú v júni v Bratislave, kde budú rokovať najmä o očakávaniach pred júlovým samitom NATO vo Vilniuse.
Drvivá väčšina ukrajinských utečencov v aktívnom veku v Poľsku si našla prácu, ukázal prieskum urobený pre úrad premiéra. V utorok o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP.
Prieskum Platformy EWL pre migráciu a Centra Varšavskej univerzity pre východné štúdiá ukázal, že teraz je v Poľsku zamestnaných 84 percent ukrajinských utečencov a 27 percentám z tejto skupiny sa podarilo nájsť prácu počas prvého mesiaca od príchodu.
Až 41 percent pracujúcich respondentov (34 percent z celkového počtu utečencov v Poľsku) uviedlo, že zamestnanie si našlo v priebehu jedného až troch mesiacov.
Autori prieskumu v správe napísali, že vysoké čísla zamestnanosti sú výsledkom núdzových zmien v poľskom pracovnom práve, vďaka ktorým si Ukrajinci vedia ľahšie nájsť prácu.
Podľa poľského ministerstva pre rodinu a sociálnu politiku sa v Poľsku od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 zamestnalo asi 900-tisíc Ukrajincov.
Prieskum sa uskutočnil od 10. do 16. februára medzi 400 ukrajinskými utečencami v 34 lokalitách po celom Poľsku.
Najvyšší súd SR vytýčil na pondelok 27. februára verejné zasadnutie, na ktorom má rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti nevzatiu do väzby Rastislava Trnku, obvineného predsedu Košického samosprávneho kraja. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu.
Obvinili ho z machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Špecializovaný trestný súd ešte v nedeľu 19. februára Rastislava Trnku nevzal do väzby a prepustil ho zo zadržania.
Naproti tomu sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí do väzby spoluobvineného podnikateľa Richarda Redaya. O jeho sťažnosti bude Najvyšší súd SR rozhodovať neverejne.
Obvinenie Rastislava Trnku sa podľa medializovaných informácií týka kauzy nákupu teplomerov, ako aj kauzy sypačov, V kauze teplomerov išlo o nákup 205 kusov zhruba za 180-tisíc eur, kraju ich dodal známy košického župana Richard Reday za dvojnásobnú cenu oproti tej, za ktorú rovnaké teplomery od toho istého výrobcu nakupovali Banskobystrický a Nitriansky kraj.
Podozrivé obstarávanie štyroch sypačov bolo zákazkou za 1,3 milióna eur, košickej župe ich dodala firma Tempus – Trans. Prešovská župa takmer rovnaké sypače nakupovala o stotisíc eur za kus lacnejšie.
Slováci sa v oblasti investícií zlepšujú, avšak iba veľmi mierne. Ich investičná gramotnosť sa medziročne zvýšila o 0,6 percenta. Za celkom neskúsených sa na Slovensku považuje 15 percent respondentov. Sebavedomie Slovákov však nezodpovedá ich reálnym znalostiam, z čoho môžu pri investovaní vyplynúť zásadné omyly. Ukázal to prieskum investičnej platformy Portu.
Najvyššiu investičnú gramotnosť preukazujú na Slovensku najmä starší ľudia. Kým v Česku sa najviac zlepšujú najmladší, u nás zaznamenali najväčší medziročný prepad vedomostí. Dôvodom môže byť podľa vyjadrení Portu zaostávanie slovenského školstva, keďže najvyššiu mieru vedomostí preukazujú tí, ktorí sa vzdelávali ešte v dobách spoločného štátu.
Väčšina Slovákov správne rozumie pojmu inflácia. No problém im robí rozdiel medzi investovaním a sporením, ako i to, že s vyšším potenciálnym výnosom sa viaže aj vyššie riziko. Asi len tretina respondentov si uvedomuje, že na rozdiel od sporenia nie sú pri investovaní výnosy zaručené.
Prieskum potvrdil, že sebavedomie nezodpovedá skutočným vedomostiam ľudí o investovaní. Na Slovensku je pritom tento fenomén ešte silnejší než v Česku. Napriek tomu, že Slováci vedia o investovaní menej než Česi, veria si v ňom viac. Za skúsených a znalých investorov sa na Slovensku považuje vyše tretina respondentov, v Česku iba štvrtina.
Najmenej vo svoje schopnosti verí u nás najstaršia veková skupina, ktorá však, paradoxne, dosiahla v prieskume najlepšie výsledky. „Veľa ľudí začalo investovať počas pandémie COVID-19. Vtedy trhy zažívali zlaté časy, keď väčšina aktív stúpala na cene. Mnohí tak mohli získať presvedčenie, že sú na investovanie experti,“ komentuje riaditeľ Portu Martin Luňáček.
Rok 2022 však podľa neho priniesol vytriezvenie. „Pozitívne na tom však je, že ľudia získali skúsenosť. Zistili, že investície nie je možné brať ako lotériu, je potrebné k nim pristupovať s rozumom, dívať sa na ne dlhodobo, správne rozumieť, do akého finančného produktu dávam peniaze, aké sa naň viažu riziká, a teda aj možné straty,“ hovorí Luňáček. Podľa neho je hlavným rizikom nedostatočná diverzifikácia, ktorá so sebou prináša možnosť veľkých strát, ak si človek vyberie zle.
Prieskum uskutočnila pre investičnú platformu Portu už druhýkrát výskumná agentúra Ipsos. Online dotazník vyplnila v decembri 2022 vzorka 1 050 respondentov. V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií. Hlavným cieľom bolo zistiť úroveň vedomostí o investovaní, sporení, rizikách výnosov, vplyve inflácie a overiť znalosti o akciovom trhu.
Predstihové ukazovatele zatiaľ nesignalizujú výraznejší nárast miery nezamestnanosti na Slovensku. V reakcii na januárové údaje o miere nezamestnanosti to uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Trh práce podľa neho aspoň nateraz relatívne dobre odoláva energetickej kríze. Upozorňuje na to, že to sa môže zmeniť počas jari, keď by sa jej negatívne dopady mohli ďalej prehlbovať a do evidencie úradov práce by sa postupne mohli začať dostávať prepustení na prelome rokov.
„Januárové zastavenie rastu voľných pracovných miest v ekonomike pritom zvyšuje riziko, že na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov by nových nezamestnaných už nemusel takmer okamžite absorbovať robustný trh práce," dodal analytik.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v januári toto roka medzimesačne znížila o 0,08 percentuálneho bodu na 5,82 percenta. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je od začiatku tohto roka novým hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, však medzimesačne stúpol o 0,07 percentuálneho bodu na 4,44 percenta. V porovnaní s januárom minulého roka však tento ukazovateľ klesol o 0,66 percentuálneho bodu. V pondelok o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V prvom mesiaci tohto roka bolo na Slovensku 162,6 tisíca disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku. Oproti decembru minulého roka ide o nárast o 2,4 tisíca, medziročne je to však menej o 25,4 tisíca nezamestnaných. Celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie oproti koncu minulého roka stúpol o 2,8 tisíca na 180,9 tisíca. V porovnaní s januárom vlaňajška však išlo o pokles o 23,9 tisíca nezamestnaných.
Bývalý maďarský minister zahraničných vecí Géza Jeszenszky kritizoval v utorok predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, pretože od vypuknutia vojny na Ukrajine nenavštívil Kyjev. Podľa internetového vydania denníka Népszava exminister o tom hovoril v súvislosti s pondelňajšou cestou amerického prezidenta Joe Bidena do Kyjeva.
Jeszenszky bol šéfom diplomacie vo vláde premiéra Józsefa Antalla a Bidenovu návštevu Ukrajiny označil za "veľmi silný odkaz svetu, že Washington je odhodlaný, a že nenechá Ukrajinu napospas".
Za prezidentom Volodymyrom Zelenským do Kyjeva cestovalo pred Bidenom už mnoho európskych politikov. "Tí čo tak neurobili, sa boja, alebo fandia druhej strane," konštatoval.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas samitu Európskej únie 9. februára v Bruseli opakovane pozýval do Kyjeva aj premiéra Orbána.
Vo výročnom prejave o stave krajiny z minulej soboty (18. 2.) maďarský premiér okrem iného vyhlásil, že odmieta prerušiť vzťahy s Ruskom. Jeszenszky povedal, že v istom momente mu tento prejav desivo pripomínal katastrofálnu zahraničnú politiku Maďarska z 30. rokov (minulého storočia). "Vtedy sa západné mocnosti pokúšali upokojiť Adolfa Hitlera tým, že opakovane prikyvovali na jeho územné nároky," spresnil bývalý minister zahraničných vecí.
Valaliky Industrial Park prevzal v týchto dňoch od Východoslovenskej distribučnej (VSD) objednanú projektovú dokumentáciu a odovzdal stavenisko pre vybudovanie prvej stavebnej prípojky a transformačnej stanice na vysokonapäťovej úrovni (VVN) v južnej lokalite parku. Zabezpečí sa tým elektrina na prípravu strategického parku. Informovala o tom VSD.
Už minulý týždeň stihla VSD vytýčenie trasy podzemného vedenia pre prípojku, uložili kábel do zeme a pre transformačnú stanicu TS SP Juh vyvložkovali miesto osadenia.
„Zaviazali sme sa, že v prvom štvrťroku tieto práce ukončíme, následne zabezpečíme všetky doklady potrebné na bezpečné a spoľahlivé uvedenie elektroenergetických zariadení do prevádzky a postupne budú nové odbery viacerých spoločností vykonávajúcich stavebné práce pripájané do distribučnej sústavy. Touto stavbou sa taktiež pripraví možnosť pre pripojenie stavebnej prípojky samotného Volva na kapacitnej úrovni 2,5 MW,“ uviedol projektový manažér a vedúci úseku prevádzky VVN Peter Frák. Ako ďalej dodal, nasledovať bude ďalšia prípojka s totožnou výkonovou kapacitou v severnej lokalite.
Ministerstvo hospodárstva SR a štátna spoločnosť Valaliky Industrial Park začali prvé stavebné práce v priemyselnom parku pri obci Valaliky v košickom regióne. Rozpočtovými opatreniami vláda poskytla finančné krytie nákladov spojených s projektom zatiaľ vo výške 287 miliónov eur, z čoho len za výkup pozemkov už bolo vlastníkom zatiaľ vyplatených viac ako 63 miliónov eur.
Budovanie strategického parku regionálneho významu začala vláda SR svojím rozhodnutím a vydaním osvedčenia o významnej investícii v decembri 2021 a zaviazala MH SR pripraviť celú investíciu. Na základe toho založilo ministerstvo spoločnosť Valaliky Industrial Park, ktorá je priamym vykonávateľom týchto rozhodnutí a realizátorom záväzkov z investičnej zmluvy s prvým investorom v priemyselnom parku – spoločnosťou Volvo Cars.
Dnešok má byť pripomienkou toho, aký veľký význam má práca novinárov pre demokraciu. Zároveň je namieste klásť si otázku, či sa dosiahli zmeny a slušné Slovensko, po ktorých ľudia pred piatimi rokmi na námestiach volali. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorých pamiatku si v utorok uctila pri pamätníku na Námestí SNP v Bratislave.
"Pokiaľ ide o slušné Slovensko, myslím si, že slušnosť je asi to posledné, čo nám pri charakteristike slovenskej politiky napadne. Klamstvo sa chce legitimizovať ako alternatívny názor, u politikov často slová predbiehajú myšlienky. Napriek tomu nesmieme na slušnosť nikdy rezignovať," vyhlásila Čaputová.
Apelovala na ľudí, aby nezabudli, po čom volali na námestiach pred piatimi rokmi, napríklad keď sa budeme rozhodovať pri voľbách.
Vyšetrovanie závažnej kriminality, korupcie, zneužívania moci je podľa prezidentky na dobrej ceste. "Množstvo káuz sa vyšetruje a niektoré sú už aj uzatvorené. Je to vďaka statočnosti mnohých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov," zhodnotila.
Heger: Verbálne útoky na novinárov zo strany politikov sú neakceptovateľné
Slobodné a nezávislé médiá sú jedným z pilierov demokracie a v demokratickej spoločnosti je neakceptovateľné, aby predstavitelia vládnej moci verbálne atakovali novinárov, ktorí oprávnene upozorňujú na ich pochybenia. Vyhlásil to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO), ktorý sa v pondelok 20. februára stretol so zástupcami novinárskych organizácií
Tí sa v Bratislave zúčastnili na Medzinárodnej konferencii o slobode médií Media Freedom 2023. „Som presvedčený, že medzi politikmi a novinármi má fungovať vzájomná korektná a konštruktívna komunikácia. Dôveru v médiá musíme pomôcť posilňovať, o to viac, že čelíme hybridnej vojne a dezinformáciám," uviedol Heger.
Eduard Heger, Natália Milanová, Ján Budaj a Kristián Čekovský si uctili pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pri symbolickom pamätníku na Námestí SNP v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Ako ďalej v tlačovej správe informoval tlačový odbor Úradu vlády SR, v súvislosti s piatym výročím vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej diskutoval predseda vlády s predstaviteľmi medzinárodných novinárskych organizácií o opatreniach, ktoré Slovensko prijíma na zaistenie slobodného a bezpečného výkonu práce novinárov.
„Ani dnes situácia nie je ideálna, vnímame však, že sme nastavili pozitívny trend. Dôkazom je aj medziročný posun Slovenska v rámci indexu slobody médií, ktorý každoročne pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc. Oproti roku 2021 sme sa v minulom roku zlepšili o osem priečok a umiestnili sme sa na 27. mieste spomedzi 180 krajín," uviedol Heger.
Sulík: Vražda novinára bola zlomom, ktorý sa nemal stať
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola pre Slovensko zlomom, ktorý sa nikdy nemal stať. Pri príležitosti piateho výročia vraždy to vyhlásil predseda SaS Richard Sulík. Tvrdí, že vražda sa stala symbolom arogancie moci, ktorá sa nezastavila pred ničím.
"Nemalo to zájsť tak ďaleko, že až smrťou dvoch mladých ľudí sa Slovensko dostalo zo zovretia smeráckych vlád. Považujem za svoju povinnosť zabrániť tomu, aby sme ešte niekedy dovolili korupcii spáchať taký ohavný skutok. Vražda novinára sa na Slovensku už nikdy nesmie zopakovať," uviedol Sulík.
Podpredseda strany Branislav Gröhling dodal, že vražda s cieľom zastaviť pravdu bola čiernym dňom slovenskej histórie. "Ani päť rokov po tomto odpornom čine sa Slovensko nedokázalo spamätať, aj keď to postupne viedlo k odkrývaniu prepojení medzi vládou, oligarchami, podnikateľmi, vyšetrovateľmi či súdnou mocou. Pre systém 'našich ľudí' a korupcie vyhasli dva mladé životy. Je zahanbujúce, že ich rodiny sa dodnes nedočkali spravodlivosti, keďže objednávatelia stále neboli potrestaní," uviedol.
SaS tiež upozornila, že útoky na novinárov doteraz neprestali. "Spochybňujú ich prácu, urážajú ich a zastrašujú. Toto je neprijateľné a neakceptovateľné," podotkol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. Apeluje na ochranu novinárov a slobody tlače.
Šeliga: Vražda sa nikdy nemala stať, musíme sa spojiť, aby odkaz nádeje pokračoval
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa nikdy nemala stať. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája a pokračovať v zápase, aby pokračoval aj odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť a boja proti korupcii. Pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára a jeho snúbenice to skonštatoval podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.
"Zápas pokračuje. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája, odložiť žabomyšie vojny, aby aj odkaz Jána a Martiny, odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť, boja proti korupcii pokračoval. Teraz to máme vo svojich rukách a verím, že to nepokazíme, že všetci ukážeme kus dobrej vôle, rešpektu a snahy sa spojiť. Aby aj voľby, ktoré nás čakajú, a budúcnosť bola dobrá. Aby sa už nikdy nestalo, že novinár alebo ktokoľvek, kto sa venuje verejnému záujmu, bol zavraždený," uviedol Šeliga.
Vyzval, aby smrť novinára a jeho snúbenice bola pre spoločnosť zároveň silou pokračovať v boji za to lepšie v našej krajine. Poznamenal, že vražda je aj po piatich rokoch tragédiou a ranou pre Slovensko. Zároveň však vyzdvihol nádej a schopnosť spoločnosti spojiť sa pred piatimi rokmi. "Dokázali sme sa po vražde spojiť a dostať tých, ktorí nesú politickú zodpovednosť za vraždu, preč z vlády," uviedol. Šeliga verí, že v apríli bude známy rozsudok súdu v kauze vraždy a že bude potrestaný objednávateľ i vykonávatelia skutku.
Šéfka strany Za ľudí a dočasne poverená vicepremiérka Veronika Remišová doplnila, že vražda otriasla krajinou a ľudia v roku 2020 vo voľbách rozhodli, že takto Slovensko už ďalej nemôže ísť. "Nezabudneme! Zlo a korupcia už nesmú sa vrátiť," vyhlásila s tým, že očista spoločnosti od korupcie sa nikdy nedeje sama od seba a automaticky. "Na to je potrebná odvaha, silná politická vôľa a vytrvalé úsilie. Toto úsilie prinieslo pozitívne výsledky, v rebríčku vnímania korupcie sme sa zlepšili o rekordných 11 miest," dodala. Po piatich rokoch však Slovensko podľa nej opäť stojí na križovatke.
Bez silných, slobodných a nezávislých médií demokracia neprežije, vyhlásil minister Káčer
Nesmie sa len mlčky prizerať, keď novinárky a novinári odhaľujúci korupciu a prešľapy mocných čelia nenávisti, hrozbám či spochybňovaniu ich integrity. Bez silných, slobodných a nezávislých médií, ktoré pátrajú po pravde, demokracia nemôže prežiť. Uviedol to poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer, ktorý si pripomenul pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Káčer uviedol, že Ján a Martina chceli žiť v slušnom a spravodlivom štáte, ktorý nezneužíva svoju moc a dbá na dodržiavanie pravidiel. „Zomreli však rukami tých, ktorí si takéto hodnoty nielenže nectia, ale ešte ich aj vedome ničia a dokonca vraždia nositeľov takýchto cností. Odpoveďou boli plné námestia volajúce po zmene, návrate slušnosti a spravodlivosti,“ uviedol šéf diplomacie.
Pamiatku Jána a Martiny si uctil aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorému sa podarilo zaradiť portrét Jána Kuciaka od slovenskej výtvarníčky Veroniky Rónaiovej medzi oficiálne dary Európskeho parlamentu, ktoré v ňom budú následne vystavované. „Obraz s podobizňou Jána Kuciaka bude pripomínať všetkým europoslancom a aj návštevníkom europarlamentu dve chladnokrvné vraždy mladých snúbencov, ktoré sa stali zrkadlom a symbolom doby, ktorá sa viac nesmie zopakovať v žiadnej krajine Európskej únie," povedal Štefanec s tým, že sa nesmie zabúdať na to, čo vražde novinára a jeho snúbenice predchádzalo
„Predchádzali jej dlhoročné slovné útoky najvyššie postavených politikov na novinársku obec, ktorá si len poriadne robila svoju prácu. Vládni predstavitelia ich označovali za zahraničných zapredaných zradcov a vtedajší minister vnútra Kaliňák zľahčoval Kočnerove vyhrážky na Jána Kuciaka. Vtedajší úradujúci premiér Róbert Fico nazval novinárov „špinavými protislovenskými prostitútkami“," zdôraznil Štefanec a doplnil, že k vládnym činiteľom mali na strane druhej otvorené dvere ľudia prepojení na mafiu. „Aj preto sa téma slobody médií a bezpečnosti novinárov stala jednou z priorít ľudskoprávnej agendy slovenskej diplomacie," uzavrel Štefanec.
V Nitre zriadili pietne miesto na uctenie pamiatky Kuciaka a Kušnírovej
Piate výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pripomenú v Nitre viaceré podujatia. Na ich organizácii sa podieľa mesto Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) i kultúrny priestor bod.K7. Radnica pri tejto príležitosti zriadila pietne miesto pri Mariánskom stĺpe na Svätoplukovom námestí. "Počas celého utorka sem môžu ľudia prísť, zapáliť sviečku a uctiť si ich pamiatku," informovalo mesto.
Spomienkovú besedu s názvom Nezabudneme zorganizovala v utorok aj UKF, kde Ján Kuciak i Martina Kušnírová študovali. Kultúrny priestor bod.K7 pripravuje spomienkové podujatie na štvrtok 23. februára o 18.00 a 20.00 h. "Budeme premietať dokumentárny film Kuciak: Vražda novinára. Snímka podrobne skúma nielen vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj dôsledky tejto dramatickej udalosti," uviedli organizátori.
Po piatich rokoch od vraždy Kuciaka sú zatiaľ právoplatne odsúdení vykonávatelia a sprostredkovateľ
V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po piatich rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.
Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd SR (NS SR) odvolaniu prokurátora začiatkom decembra 2020 vyhovel. Szabó, ktorý svoju vinu celý čas popieral, bol za vinného uznaný v septembri 2020, pričom mu ŠTS uložil trest 25 rokov väzenia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil v júni 2021.
V prípade podnikateľa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej momentálne ŠTS opätovne prejednáva obžalobu voči nim. Najvyšší súd totiž v júni 2021 zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým dvojicu oslobodil. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie ich viny dostatok dôkazov. Obžaloba v prípade Kočnera postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd podľa odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol.
Strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) v pondelok 20. februára na sociálnej sieti avizovala, že dnes podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k zmene termínu predčasných parlamentných volieb. Jej súčasťou má byť aj vyslovenie súhlasu so zákazom darovania bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine.
Strana dodala, že darovanie migov Ukrajine je protiústavné. „Chápem, že strane Hlas – sociálna demokracia takáto schôdza nevyhovuje, lebo tento ‚mierový’ dar ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému podporujú," napísal Smer-SD.
Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) by dodala podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k zmene termínu predčasných parlamentných volieb. Ako ďalej uviedol predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini v pondelok na tlačovej besede, zatiaľ však nevie o tom, že by ich strana Smer-SD v súvislosti s tým oslovila. „My s tým problém nemáme, lebo bol to práve Hlas-SD a ja osobne, ktorý som podával pozmeňujúci návrh, aby voľby neboli 30. septembra, ale 24. júna," tvrdí Pellegrini. Zároveň uviedol, že pokiaľ nebude mať signál minimálne od strany Sloboda a Solidarita, že je ochotná o zmene termínu diskutovať, tak to bude opäť „zbytočná schôdza, ktorá dopadne ako tá predchádzajúca".
Poslanci v piatok 17. februára ani po dvoch pokusoch neotvorili rokovanie k uzneseniu o skrátení volebného obdobia. Národná rada SR nebola uznášaniaschopná, prezentovalo sa len 64 poslancov. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) presunul rokovanie na marcovú schôdzu. Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), navrhovala určiť termín predčasných volieb na 24. júna. Poslanci sa aj vo štvrtok 16. februára dvakrát pokúsili otvoriť rokovanie o mimoriadnej schôdzi o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia. Národná rada SR taktiež nebola uznášaniaschopná, keď sa prezentovalo 70 poslancov.
Poslanci Národnej rady SR v štvrtok 16. februára nerokovali o prijatí uznesenia k nesúhlasu s odovzdaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine. Mimoriadnu schôdzu sa síce podarilo otvoriť, poslanci však neschválili program. Schôdzu iniciovala opozičná strana Smer-SD.
