Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Valášek z PS: Ukrajina migy potrebuje a vie ich využiť lepšie než Slovensko

Predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO) sú za to, že vojenská pomoc Ukrajine je žiadaná viac ako kedykoľvek predtým. Je toho veľa, čo Ukrajina potrebuje, a sú typy techniky, ktoré sú teraz urgentnejšie ako MiG-29. Ak však už na Slovensku na nič neslúžia a sú k dispozícii, Ukrajina ich vie využiť. Je správne a pre Slovensko dobré nimi pomôcť pri obrane proti ruskej agresii. Uviedol to poslanec Národnej rady SR a podpredseda hnutia Progresívne Slovensko Tomáš Valášek, ktorý sa zúčastnil na rokovaní výborov Parlamentného zhromaždenia NATO. S lídrami aliancie diskutoval aj o potrebe dodania slovenských MiG-29 Ukrajine.

Ako uviedol Valášek, migy už takmer rok nezohrávajú rolu pri obranyschopnosti SR. „Ukrajina potrebuje chrániť svoju nebo. Migy, ktoré my nevieme využiť, sa im hodia na zostreľovanie striel s plochou dráhou letu a dronov, ale tiež v prípade, že sa im začnú míňať systémy protivzdušnej obrany,” vyhlásil Valášek s tým, že spojenci majú v tejto otázke jasno a aj napriek tomu, že MiG-29 nie sú prioritou, pre Ukrajinu môžu predstavovať užitočnú pomoc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na summite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.

(sita)

Minúta  |  

Rezort hospodárstva spustil výzvy na kompenzáciu cien energií pre podniky a verejnú správu

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v utorok otvorilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Prvá je určená pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom, druhá pre vybrané subjekty verejnej správy.

Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. V rámci týchto výziev preplatí MH 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu.

Prvá výzva je pokračovaním kompenzácií pre firmy, kultúrne inštitúcie, športoviská alebo subjekty spadajúce pod samosprávy či cirkev z decembra minulého roka. MH vtedy preplácalo zvýšené náklady na energie za mesiace augusta a september. Aktuálna výzva zatiaľ platí na prvý štvrťrok a žiadosti je možné podávať do konca júna. O jej ďalšom predĺžení rezort rozhodne podľa vývoja cien energií na trhu. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za prvý štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur.

Minister Hirman zdôraznil, že podanie žiadosti o kompenzácie sa oproti minulému roku zjednodušilo. "Napríklad zásadná zmena je v tom, že žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si náš systém stiahne automaticky," povedal Hirman. Predíde sa tak niektorým chybám pri vypĺňaní žiadosti a zrýchli sa tak celý proces vybavovania. Od podania žiadosti po odoslaní financií by podľa ministra nemal uplynúť viac ako týždeň.

Druhá výzva je určená pre vybranú subjekty verejnej správy. "Sem spadajú subjekty určené štatistickým úradom," upozornil Hirman. Zoznam oprávnených prijímateľov pomoci je zverejnený aj na webovej stránke ministerstva. "Tí, ktorí sa tam nájdu, podávajú žiadosť na kompenzáciu cez ministerstvo hospodárstva," dodal Hirman.

Subjekty, ktoré dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu a nie sú na zozname, by podľa ministra mali dostať kompenzácie priamo z ministerstva financií. Za školy, škôlky a školské zariadenia sumarizuje údaje ministerstvo školstva a peniaze dostanú po tom, čo rezort školstva poskytne tieto údaje MH. Táto výzva je platná na celý rok 2023 a bude uzavretá do februára 2024.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová sa vo Varšave stretne s lídrami B9 a americkým prezidentom Bidenom

Hlava štátu SR Zuzana Čaputová sa v stredu (22. 2.) vo Varšave stretne s lídrami Bukureštskej deviatky (B9) a americkým prezidentom Joeom Bidenom. Diskutovať budú aj o podpore Ukrajiny. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

"Vo Varšave budú lídri B9 rokovať pri príležitosti prvého výročia ruskej vojenskej agresie na Ukrajine o posilnení bezpečnosti v regióne a ďalšej podpore Ukrajiny," priblížil.

Vojna na Ukrajine podľa Čaputovej ešte viac zomkla členské krajiny NATO. "Vyjadrením tejto jednoty a solidarity je aj účasť amerického prezidenta na stretnutí lídrov B9 vo Varšave," doplnila.

Prezidenti B9 sa znova stretnú v júni v Bratislave, kde budú rokovať najmä o očakávaniach pred júlovým samitom NATO vo Vilniuse.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina ukrajinských utečencov má prácu, ukázal prieskum v Poľsku

Drvivá väčšina ukrajinských utečencov v aktívnom veku v Poľsku si našla prácu, ukázal prieskum urobený pre úrad premiéra. V utorok o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP.

Prieskum Platformy EWL pre migráciu a Centra Varšavskej univerzity pre východné štúdiá ukázal, že teraz je v Poľsku zamestnaných 84 percent ukrajinských utečencov a 27 percentám z tejto skupiny sa podarilo nájsť prácu počas prvého mesiaca od príchodu.

Až 41 percent pracujúcich respondentov (34 percent z celkového počtu utečencov v Poľsku) uviedlo, že zamestnanie si našlo v priebehu jedného až troch mesiacov.

Autori prieskumu v správe napísali, že vysoké čísla zamestnanosti sú výsledkom núdzových zmien v poľskom pracovnom práve, vďaka ktorým si Ukrajinci vedia ľahšie nájsť prácu.

Podľa poľského ministerstva pre rodinu a sociálnu politiku sa v Poľsku od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 zamestnalo asi 900-tisíc Ukrajincov.

Prieskum sa uskutočnil od 10. do 16. februára medzi 400 ukrajinskými utečencami v 34 lokalitách po celom Poľsku.

(tasr)

Minúta  |  

O väzbe šéfa Košického kraja Trnku má Najvyšší súd rozhodovať v pondelok

Najvyšší súd SR vytýčil na pondelok 27. februára verejné zasadnutie, na ktorom má rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti nevzatiu do väzby Rastislava Trnku, obvineného predsedu Košického samosprávneho kraja. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu.

Obvinili ho z machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Špecializovaný trestný súd ešte v nedeľu 19. februára Rastislava Trnku nevzal do väzby a prepustil ho zo zadržania.

Naproti tomu sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí do väzby spoluobvineného podnikateľa Richarda Redaya. O jeho sťažnosti bude Najvyšší súd SR rozhodovať neverejne.

Obvinenie Rastislava Trnku sa podľa medializovaných informácií týka kauzy nákupu teplomerov, ako aj kauzy sypačov, V kauze teplomerov išlo o nákup 205 kusov zhruba za 180-tisíc eur, kraju ich dodal známy košického župana Richard Reday za dvojnásobnú cenu oproti tej, za ktorú rovnaké teplomery od toho istého výrobcu nakupovali Banskobystrický a Nitriansky kraj.

Podozrivé obstarávanie štyroch sypačov bolo zákazkou za 1,3 milióna eur, košickej župe ich dodala firma Tempus – Trans. Prešovská župa takmer rovnaké sypače nakupovala o stotisíc eur za kus lacnejšie.

(sita)

Minúta  |  

Investičná gramotnosť Slovákov mierne stúpla, vyplýva z prieskumu

Slováci sa v oblasti investícií zlepšujú, avšak iba veľmi mierne. Ich investičná gramotnosť sa medziročne zvýšila o 0,6 percenta. Za celkom neskúsených sa na Slovensku považuje 15 percent respondentov. Sebavedomie Slovákov však nezodpovedá ich reálnym znalostiam, z čoho môžu pri investovaní vyplynúť zásadné omyly. Ukázal to prieskum investičnej platformy Portu.

Najvyššiu investičnú gramotnosť preukazujú na Slovensku najmä starší ľudia. Kým v Česku sa najviac zlepšujú najmladší, u nás zaznamenali najväčší medziročný prepad vedomostí. Dôvodom môže byť podľa vyjadrení Portu zaostávanie slovenského školstva, keďže najvyššiu mieru vedomostí preukazujú tí, ktorí sa vzdelávali ešte v dobách spoločného štátu.

Väčšina Slovákov správne rozumie pojmu inflácia. No problém im robí rozdiel medzi investovaním a sporením, ako i to, že s vyšším potenciálnym výnosom sa viaže aj vyššie riziko. Asi len tretina respondentov si uvedomuje, že na rozdiel od sporenia nie sú pri investovaní výnosy zaručené.

Prieskum potvrdil, že sebavedomie nezodpovedá skutočným vedomostiam ľudí o investovaní. Na Slovensku je pritom tento fenomén ešte silnejší než v Česku. Napriek tomu, že Slováci vedia o investovaní menej než Česi, veria si v ňom viac. Za skúsených a znalých investorov sa na Slovensku považuje vyše tretina respondentov, v Česku iba štvrtina.

Najmenej vo svoje schopnosti verí u nás najstaršia veková skupina, ktorá však, paradoxne, dosiahla v prieskume najlepšie výsledky. „Veľa ľudí začalo investovať počas pandémie COVID-19. Vtedy trhy zažívali zlaté časy, keď väčšina aktív stúpala na cene. Mnohí tak mohli získať presvedčenie, že sú na investovanie experti,“ komentuje riaditeľ Portu Martin Luňáček.

Rok 2022 však podľa neho priniesol vytriezvenie. „Pozitívne na tom však je, že ľudia získali skúsenosť. Zistili, že investície nie je možné brať ako lotériu, je potrebné k nim pristupovať s rozumom, dívať sa na ne dlhodobo, správne rozumieť, do akého finančného produktu dávam peniaze, aké sa naň viažu riziká, a teda aj možné straty,“ hovorí Luňáček. Podľa neho je hlavným rizikom nedostatočná diverzifikácia, ktorá so sebou prináša možnosť veľkých strát, ak si človek vyberie zle.

Prieskum uskutočnila pre investičnú platformu Portu už druhýkrát výskumná agentúra Ipsos. Online dotazník vyplnila v decembri 2022 vzorka 1 050 respondentov. V prieskume sa merali znalosti Slovákov v oblasti investícií. Hlavným cieľom bolo zistiť úroveň vedomostí o investovaní, sporení, rizikách výnosov, vplyve inflácie a overiť znalosti o akciovom trhu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.