Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko pozastavuje dohodu o kontrole jadrových zbraní, uviedol Putin. Lavrovov rezort tvrdí niečo iné

Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. Vyhlásil to v utorok v príhovore o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin. Informuje o tom správa agentúry AP.

Putin zdôraznil, že Rusko od zmluvy neodstupuje, ale "pozastavuje svoju účasť" pri jej plnení. Dodal, že Moskva musí byť pripravená obnoviť testy jadrových zbraní v prípade, ak to urobia USA.

Na základe Novej dohody START, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2011, môžu mať Rusko a Spojené štáty najviac 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, vysvetľuje Reuters.

Dohodu v roku 2010 podpísali vtedajší prezidenti USA a Ruska – Barack Obama a Dmitrij Medvedev, jej platnosť mala pôvodne vypršať vo februári 2021. Americký prezident Joe Biden, ktorý nastúpil do funkcie 20. januára 2021, okamžite navrhol predĺženie dohody o päť rokov, s čím Putin súhlasil.

Vzájomné inšpekcie jadrových zbraní boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nedohodli na ich obnovení.

Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Británia – disponujú spoločne 6 065 jadrovými hlavicami, uvádza Združenie na kontrolu zbraní (Arms Control Association) so sídlom vo Washingtone.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.

Rusko bude aj naďalej dodržiavať limity na počet jadrových hlavíc a ich nosičov vymedzené v zmluve Nový START, uviedlo neskôr vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. Dôvodom je podľa neho zachovanie stability.

Lavrovov rezort vo vyhlásení kritizuje najmä Spojené štáty, ktoré podľa neho svojim správaním zmluvu vážne porušili. Washington sa podľa ruskej diplomacie okrem iného pokúšal "preveriť" bezpečnosť mnohých ruských objektov spadajúcich pod Nový START. Zistené spravodajské informácie potom zdieľa s Ukrajinou, na ktorú Rusko bezmála pred rokom zaútočilo.

"Rusko však v záujme zachovania dostatočnej predvídateľnosti a stability v oblasti jadrových zbraní chce zachovať zodpovedný prístup a aj naďalej bude dodržiavať zmluvou stanovené početné obmedzenia strategických útočných zbraní," píše ministerstvo. Moskva zároveň bude pokračovať vo výmene informácií o skúšobných odpaloch balistických rakiet na základe predchádzajúcich dohôd so Spojenými štátmi.

https://standard.sk/323141/britania-ziada-putina-aby-prehodnotil-rozhodnutie-pozastavit-ucast-na-dohode/

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko upozorňuje na možné ohrozenie z Ukrajiny

Bielorusko v utorok oznámilo, že ukrajinskí vojaci sa zhromažďujú v bezprostrednej blízkosti spoločných hraníc. Upozornilo, že to predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti krajiny. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters.

"Pravdepodobnosť ozbrojených provokácií, ktoré sa môžu vystupňovať do incidentov na hraniciach, je už dlhodobo vysoká," uviedlo bieloruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Bielorusko prijme primerané opatrenia s cieľom reagovať na ukrajinské provokácie. Reuters nebola schopná situáciu na hraniciach bezprostredne overiť.

Bielorusko na začiatku vojny umožnilo Rusku, aby aj z jeho územia spustilo svoju inváziu na Ukrajinu. Kyjev v posledných mesiacoch vyjadril znepokojenie, že Bielorusko by sa mohlo zapojiť do vojny na strane Ruska.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok zdôraznil dôležitosť obrannej spolupráce s Ruskom a vyjadril podporu akciám Kremľa na Ukrajine. Dodal však, že bieloruské jednotky na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bolo napadnuté samotné Bielorusko.

Bieloruská armáda uskutočňuje spoločné vojenské cvičenia s Moskvou. Do konca tohto roka ich je podľa utorňajšieho vyhlásenia Bieloruska na pláne viac než 150.

(tasr)

Minúta  |  

Minister Šojgu chce zničiť Vagnerovu skupinu, tvrdí Prigožin

Majiteľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok uviedol, že minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu ruskej armády jeho vojakom berú muníciu. Obvinil ich z pokusu o zničenie Vagnerovcov. Informuje o tom agentúra APA a denník The Guardian.

"Ide jednoducho o priamu opozíciu," uviedol Prigožin na sociálnej sieti Telegram. Označil to za pokus "zničiť Vagnerovcov". Prigožin sa už v pondelok posťažoval, že jeho žoldnieri na Ukrajine dostávajú z Ruska málo munície, a naznačil, že dodávky niekto blokuje.

O majiteľovi Vagnerovej skupiny sa dlhodobo hovorí ako o človeku blízkom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V posledných mesiacoch si často robil posmešky z ruskej armády a vychvaľoval svojich žoldnierov.

Ministerstvo obrany opakovane kritizoval v spojitosti s vojenskými neúspechmi ruskej armády, pripomína APA. Takisto sa sťažoval, že zásluhy jeho vojakov nie sú dostatočne oceňované.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko pozorne sledovalo návštevu Bidena na Ukrajine, uviedol Kremeľ

Rusko pozorne sledovalo návštevu amerického prezidenta Joea Bidena na Ukrajine a naďalej monitoruje jeho pobyt v Poľsku. V utorok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje správa agentúry AFP.

"Pochopiteľne sme to veľmi pozorne sledovali. Budeme veľmi pozorne sledovať, čo sa dnes (v utorok) stane v Poľsku, aj keď je veľmi pravdepodobné, že pôjde o pokračujúcu koncentráciu rusofóbie a vzájomné presviedčanie o nových dodávkach zbraní," povedal Peskov.

Americký prezident v pondelok pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva. Pre mnohých to bolo prekvapením, pretože Biely dom minulý týždeň oznámil, že počas návštevy Poľska nemá Biden v úmysle prekročiť hranice do susednej Ukrajiny. Do Kyjeva pricestoval krátko pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022. Vo vojnou postihnutom meste strávil vyše päť hodín.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan potvrdil, že vopred upovedomili Rusko o plánovanej návšteve Ukrajiny. Washington tak chcel zabrániť akejkoľvek možnej eskalácii situácie.

V Poľsku sa Biden počas svojej trojdňovej návštevy stretne s prezidentom Andrzejom Dudom, aj s lídrami krajín Bukureštskej deviatky, kam patrí okrem Poľska aj Slovensko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Predstaviteľov týchto krajín na východnom krídle NATO chce uistiť o stálej americkej podpore pre ich bezpečnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Valášek z PS: Ukrajina migy potrebuje a vie ich využiť lepšie než Slovensko

Predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO) sú za to, že vojenská pomoc Ukrajine je žiadaná viac ako kedykoľvek predtým. Je toho veľa, čo Ukrajina potrebuje, a sú typy techniky, ktoré sú teraz urgentnejšie ako MiG-29. Ak však už na Slovensku na nič neslúžia a sú k dispozícii, Ukrajina ich vie využiť. Je správne a pre Slovensko dobré nimi pomôcť pri obrane proti ruskej agresii. Uviedol to poslanec Národnej rady SR a podpredseda hnutia Progresívne Slovensko Tomáš Valášek, ktorý sa zúčastnil na rokovaní výborov Parlamentného zhromaždenia NATO. S lídrami aliancie diskutoval aj o potrebe dodania slovenských MiG-29 Ukrajine.

Ako uviedol Valášek, migy už takmer rok nezohrávajú rolu pri obranyschopnosti SR. „Ukrajina potrebuje chrániť svoju nebo. Migy, ktoré my nevieme využiť, sa im hodia na zostreľovanie striel s plochou dráhou letu a dronov, ale tiež v prípade, že sa im začnú míňať systémy protivzdušnej obrany,” vyhlásil Valášek s tým, že spojenci majú v tejto otázke jasno a aj napriek tomu, že MiG-29 nie sú prioritou, pre Ukrajinu môžu predstavovať užitočnú pomoc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na summite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.

(sita)

Minúta  |  

Rezort hospodárstva spustil výzvy na kompenzáciu cien energií pre podniky a verejnú správu

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v utorok otvorilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Prvá je určená pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom, druhá pre vybrané subjekty verejnej správy.

Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. V rámci týchto výziev preplatí MH 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu.

Prvá výzva je pokračovaním kompenzácií pre firmy, kultúrne inštitúcie, športoviská alebo subjekty spadajúce pod samosprávy či cirkev z decembra minulého roka. MH vtedy preplácalo zvýšené náklady na energie za mesiace augusta a september. Aktuálna výzva zatiaľ platí na prvý štvrťrok a žiadosti je možné podávať do konca júna. O jej ďalšom predĺžení rezort rozhodne podľa vývoja cien energií na trhu. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200-tisíc eur za mesiac, to znamená, že za prvý štvrťrok môže jedna firma dostať až 600-tisíc eur.

Minister Hirman zdôraznil, že podanie žiadosti o kompenzácie sa oproti minulému roku zjednodušilo. "Napríklad zásadná zmena je v tom, že žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si náš systém stiahne automaticky," povedal Hirman. Predíde sa tak niektorým chybám pri vypĺňaní žiadosti a zrýchli sa tak celý proces vybavovania. Od podania žiadosti po odoslaní financií by podľa ministra nemal uplynúť viac ako týždeň.

Druhá výzva je určená pre vybranú subjekty verejnej správy. "Sem spadajú subjekty určené štatistickým úradom," upozornil Hirman. Zoznam oprávnených prijímateľov pomoci je zverejnený aj na webovej stránke ministerstva. "Tí, ktorí sa tam nájdu, podávajú žiadosť na kompenzáciu cez ministerstvo hospodárstva," dodal Hirman.

Subjekty, ktoré dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu a nie sú na zozname, by podľa ministra mali dostať kompenzácie priamo z ministerstva financií. Za školy, škôlky a školské zariadenia sumarizuje údaje ministerstvo školstva a peniaze dostanú po tom, čo rezort školstva poskytne tieto údaje MH. Táto výzva je platná na celý rok 2023 a bude uzavretá do februára 2024.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.