21. februára 2023 | 13:36

Minúta | 21. februára 2023 | 13:36

Spojené štáty označili Putinove vyjadrenia namierené proti Západu za absurdné

Za absurdné označil v utorok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko bolo ohrozované Západom. Šéf Kremľa týmito vyjadreniami odôvodňuje inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Nikto na Rusko neútočí. Predstava, že Rusko čelilo nejakej vojenskej hrozbe od Ukrajiny alebo kohokoľvek iného, je svojím spôsobom absurdná," uviedol Sullivan.

Putin v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Sullivan však za agresora označil šéfa Kremľa.

"Táto vojna bola voľbou. Putin si zvolil boj. Mohol si zvoliť nebojovať. Aj teraz sa môže rozhodnúť, že ju skončí," uviedol Sullivan.

"Ak Rusko prestane vo vojne na Ukrajine bojovať a stiahne sa domov, vojna sa skončí. Ak však prestane bojovať Ukrajina a Spojené štáty a koalícia jej prestanú v boji pomáhať, Ukrajina zmizne z mapy," vyhlásil poradca Bieleho domu.

Americký prezident Joe Biden sa v utorok počas návštevy Poľska takisto chystá vystúpiť s príhovorom, pripomína AFP.

Prezident sa podľa Sullivana vo svojom prejave nebude snažiť "načrtnúť" detaily alebo víziu diplomatického riešenia vojny. Sústredí sa skôr na širšie poučenie z vojny na Ukrajine v súvislosti so zápasom demokracie s autokratickými režimami.

"Jeho vyjadrenia sa budú týkať špecificky Ukrajiny, ale, samozrejme, aj širšieho boja medzi agresormi, ktorí sa snažia zničiť základné princípy; a demokraciami, ktoré držia spolu, aby ich udržali," povedal Sullivan.

Biden má svoj prejav predniesť okolo 17.30 SEČ po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý je jedným z najväčších zástancov podpory pre Ukrajinu, píše AFP. Americký prezident odcestoval do Poľska po pondelkovej vopred neohlásenej návšteve Kyjeva.

(tasr)

21. februára 2023 | 13:33

Minúta | 21. februára 2023 | 13:33

Spotreba zemného plynu v EÚ klesá

Spotreba zemného plynu v Európskej únii (EÚ) klesla v období od začiatku augusta 2022 do konca januára 2023 o 19,3 percenta v porovnaní s priemernou spotrebou plynu za rovnaké mesiace v predchádzajúcich rokoch od roku 2017. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Rada EÚ schválila v auguste minulého roka nariadenie o koordinovanom úsilí členov bloku znížiť spotrebu plynu v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 aspoň o 15 percent v porovnaní s priemernou spotrebou za päť rokov.

V období medzi augustom 2022 a januárom 2023 zaznamenalo spomedzi krajín EÚ najmenší pokles spotreby zemného plynu Írsko (- 0,3 percenta), zatiaľ čo Španielsko (- 13,7 percenta) a Slovinsko (- 14,2 percenta) dosiahli síce citeľný pokles, ale zaostali za cieľom na úrovni 15 percent. V iných členských štátoch EÚ znižovanie spotreby prekročilo cieľ, v niektorých veľmi výrazne (nad 40 percent). A v dvoch, na Malte a na Slovensku, sa spotreba, naopak, zvýšila.

Najviac klesla v sledovanom období spotreba plynu vo Fínsku (- 57,3 percenta), Litve (- 47,9 percenta) a Švédsku (- 40,2 percenta).

Pri pohľade na mesačné údaje od januára 2022 do januára 2023 bola spotreba trvalo pod priemerom za roky 2017 až 2022.

Od januára do júla 2022 sa spotreba zemného plynu v EÚ pohybovala od 1 938 petajoulov (PJ) v januári do 785 PJ v júli, čo naznačuje celkový mesačný pokles, a to ešte predtým, ako Rada EÚ stanovila cieľ znížiť plyn o 15 percent. Najväčšie mesačné poklesy však boli zaznamenané v druhom polroku 2022 počnúc augustom, so znížením spotreby o - 14 percent, nasledovalo - 14,3 percenta v septembri, - 24,7 percenta v októbri a - 25 percent v novembri.

V decembri 2022 dosiahla spotreba plynu v EÚ 1 575 PJ, čo naznačuje menší pokles (- 12,6 percenta) ako v predchádzajúcich mesiacoch, no potom v januári 2023 opäť výraznejšie klesla (- 22,1 percenta).

(tasr)

21. februára 2023 | 12:40

Minúta | 21. februára 2023 | 12:40

Matovič: Za smrť Jána a Martiny môže Fico a Pellegrini

Vinníkmi smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú Robert Fico (Smer-SD) a Peter Pellegrini (Hlas-SD). Povedal to v utorok Igor Matovič na krátkom brífingu poslancov OĽaNO pred domom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači.

Oni sú podľa neho tí, ktorí stvorili systém, "ba doslova megastroj korupcie, ktorý po šraubíku rozoberal Ján Kuciak". Tento systém umožnil Mariánovi Kočnerovi, aby si povedal, že on môže rozhodovať o živote a smrti novinára, ktorý písal nepríjemné pravdy o jeho kvázi podnikaní.

„A aké je jedno slovo, ktoré charakterizovalo Jána Kuciaka? Myslím si, že to bola pravda. Bola to jeho nekonečná láska k pravde postavená na tom, že všetky svoje fakty, všetky svoje odhalenia staval len a len na faktoch, dátach a na reálnych zisteniach. Keď si prejdete spätne jeho články, nenájdete tam žiadne fabulácie, žiadne lži, žiadne manipulácie,“ uviedol ďalej šéf OĽaNO.

Po piatich rokoch je tu podľa neho priestor pýtať sa, či sa slovenské médiá vydali Kuciakovou cestou, či v slovenských médiách sú len články postavené na faktoch, pravde, dátach a reálnych číslach a či v nich nie sú manipulácie.

„Veľmi ma mrzí, že mnohí politici, a bohužiaľ aj novinári, zrádzajú odkaz Jána Kuciaka tým, že legitimizujú Petra Pellegriniho ako budúceho koaličného partnera, a zrazu sa tvárime akoby on 19 rokov nerobil poskoka Robertovi Ficovi. Akoby spolu nevytvárali tento systém, ktorý Ján Kuciak odhaľoval. Akoby Peter Pellegrini nepoznal a nevedel o všetkých podvodoch, ktoré spoločne páchali. Toto mi dnes pripadá v politike ako najväčšia zrada odkazu Jána Kuciaka,“ dodal Matovič s tým, že jeho hnutie nikdy nepôjde do koalície s Hlasom-SD ani Smerom-SD.

Igor Matovič zároveň vyzval všetky demokratické strany, aby vylúčili spoluprácu s Hlasom-SD, ktorý je spolu so Smerom-SD zodpovedný za smrť Jána Kuciaka.

(sita)

21. februára 2023 | 12:30

Minúta | 21. februára 2023 | 12:30

Meloniová pricestovala do Kyjeva. Má navštíviť aj Buču a Irpiň

Talianska premiérka Giorgia Meloniová pricestovala v utorok na návštevu Kyjeva. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Ukrajinský veľvyslanec v Taliansku Jaroslav Meľnyk návštevu označil za "ďalšie výrazné znamenie podpory pre Ukrajinu", píše agentúra ANSA. Meloniová vyjadrila presvedčenie, že je jej povinnosťou opätovne na Ukrajine potvrdiť postoj talianskej vlády. "Som zvedavá a odhodlaná zistiť, čo títo ľudia potrebujú," uviedla.

Talianska premiérka navštívi aj mestá Buča a Irpin, v ktorých počas ruskej invázie ruskí vojaci zavraždili stovky civilistov. Popoludní sa má Meloniová stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Talianska premiérka sa v pondelok vo Varšave stretla s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Mateuszom Morawieckim. Telefonicky sa spojila s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý je na návšteve Poľska.

Biely dom uviedol, že témami rozhovoru bola spolupráca v oblasti podpory Ukrajiny. Biden podľa Bieleho domu Meloniovú očakáva na návšteve vo Washingtone.

(tasr)

21. februára 2023 | 12:17

Minúta | 21. februára 2023 | 12:17

Rusko pozastavuje dohodu o kontrole jadrových zbraní, uviedol Putin. Lavrovov rezort tvrdí niečo iné

Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. Vyhlásil to v utorok v príhovore o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin. Informuje o tom správa agentúry AP.

Putin zdôraznil, že Rusko od zmluvy neodstupuje, ale "pozastavuje svoju účasť" pri jej plnení. Dodal, že Moskva musí byť pripravená obnoviť testy jadrových zbraní v prípade, ak to urobia USA.

Na základe Novej dohody START, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2011, môžu mať Rusko a Spojené štáty najviac 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, vysvetľuje Reuters.

Dohodu v roku 2010 podpísali vtedajší prezidenti USA a Ruska – Barack Obama a Dmitrij Medvedev, jej platnosť mala pôvodne vypršať vo februári 2021. Americký prezident Joe Biden, ktorý nastúpil do funkcie 20. januára 2021, okamžite navrhol predĺženie dohody o päť rokov, s čím Putin súhlasil.

Vzájomné inšpekcie jadrových zbraní boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nedohodli na ich obnovení.

Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Británia – disponujú spoločne 6 065 jadrovými hlavicami, uvádza Združenie na kontrolu zbraní (Arms Control Association) so sídlom vo Washingtone.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.

Rusko bude aj naďalej dodržiavať limity na počet jadrových hlavíc a ich nosičov vymedzené v zmluve Nový START, uviedlo neskôr vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. Dôvodom je podľa neho zachovanie stability.

Lavrovov rezort vo vyhlásení kritizuje najmä Spojené štáty, ktoré podľa neho svojim správaním zmluvu vážne porušili. Washington sa podľa ruskej diplomacie okrem iného pokúšal "preveriť" bezpečnosť mnohých ruských objektov spadajúcich pod Nový START. Zistené spravodajské informácie potom zdieľa s Ukrajinou, na ktorú Rusko bezmála pred rokom zaútočilo.

"Rusko však v záujme zachovania dostatočnej predvídateľnosti a stability v oblasti jadrových zbraní chce zachovať zodpovedný prístup a aj naďalej bude dodržiavať zmluvou stanovené početné obmedzenia strategických útočných zbraní," píše ministerstvo. Moskva zároveň bude pokračovať vo výmene informácií o skúšobných odpaloch balistických rakiet na základe predchádzajúcich dohôd so Spojenými štátmi.

https://standard.sk/323141/britania-ziada-putina-aby-prehodnotil-rozhodnutie-pozastavit-ucast-na-dohode/

(tasr)

21. februára 2023 | 12:00

Minúta | 21. februára 2023 | 12:00

Bielorusko upozorňuje na možné ohrozenie z Ukrajiny

Bielorusko v utorok oznámilo, že ukrajinskí vojaci sa zhromažďujú v bezprostrednej blízkosti spoločných hraníc. Upozornilo, že to predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti krajiny. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters.

"Pravdepodobnosť ozbrojených provokácií, ktoré sa môžu vystupňovať do incidentov na hraniciach, je už dlhodobo vysoká," uviedlo bieloruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Bielorusko prijme primerané opatrenia s cieľom reagovať na ukrajinské provokácie. Reuters nebola schopná situáciu na hraniciach bezprostredne overiť.

Bielorusko na začiatku vojny umožnilo Rusku, aby aj z jeho územia spustilo svoju inváziu na Ukrajinu. Kyjev v posledných mesiacoch vyjadril znepokojenie, že Bielorusko by sa mohlo zapojiť do vojny na strane Ruska.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok zdôraznil dôležitosť obrannej spolupráce s Ruskom a vyjadril podporu akciám Kremľa na Ukrajine. Dodal však, že bieloruské jednotky na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bolo napadnuté samotné Bielorusko.

Bieloruská armáda uskutočňuje spoločné vojenské cvičenia s Moskvou. Do konca tohto roka ich je podľa utorňajšieho vyhlásenia Bieloruska na pláne viac než 150.

(tasr)

21. februára 2023 | 11:34

Minúta | 21. februára 2023 | 11:34

Minister Šojgu chce zničiť Vagnerovu skupinu, tvrdí Prigožin

Majiteľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok uviedol, že minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu ruskej armády jeho vojakom berú muníciu. Obvinil ich z pokusu o zničenie Vagnerovcov. Informuje o tom agentúra APA a denník The Guardian.

"Ide jednoducho o priamu opozíciu," uviedol Prigožin na sociálnej sieti Telegram. Označil to za pokus "zničiť Vagnerovcov". Prigožin sa už v pondelok posťažoval, že jeho žoldnieri na Ukrajine dostávajú z Ruska málo munície, a naznačil, že dodávky niekto blokuje.

O majiteľovi Vagnerovej skupiny sa dlhodobo hovorí ako o človeku blízkom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V posledných mesiacoch si často robil posmešky z ruskej armády a vychvaľoval svojich žoldnierov.

Ministerstvo obrany opakovane kritizoval v spojitosti s vojenskými neúspechmi ruskej armády, pripomína APA. Takisto sa sťažoval, že zásluhy jeho vojakov nie sú dostatočne oceňované.

(tasr)

21. februára 2023 | 11:23

Minúta | 21. februára 2023 | 11:23

Rusko pozorne sledovalo návštevu Bidena na Ukrajine, uviedol Kremeľ

Rusko pozorne sledovalo návštevu amerického prezidenta Joea Bidena na Ukrajine a naďalej monitoruje jeho pobyt v Poľsku. V utorok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje správa agentúry AFP.

"Pochopiteľne sme to veľmi pozorne sledovali. Budeme veľmi pozorne sledovať, čo sa dnes (v utorok) stane v Poľsku, aj keď je veľmi pravdepodobné, že pôjde o pokračujúcu koncentráciu rusofóbie a vzájomné presviedčanie o nových dodávkach zbraní," povedal Peskov.

Americký prezident v pondelok pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva. Pre mnohých to bolo prekvapením, pretože Biely dom minulý týždeň oznámil, že počas návštevy Poľska nemá Biden v úmysle prekročiť hranice do susednej Ukrajiny. Do Kyjeva pricestoval krátko pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022. Vo vojnou postihnutom meste strávil vyše päť hodín.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan potvrdil, že vopred upovedomili Rusko o plánovanej návšteve Ukrajiny. Washington tak chcel zabrániť akejkoľvek možnej eskalácii situácie.

V Poľsku sa Biden počas svojej trojdňovej návštevy stretne s prezidentom Andrzejom Dudom, aj s lídrami krajín Bukureštskej deviatky, kam patrí okrem Poľska aj Slovensko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Predstaviteľov týchto krajín na východnom krídle NATO chce uistiť o stálej americkej podpore pre ich bezpečnosť.

(tasr)

21. februára 2023 | 11:09

Minúta | 21. februára 2023 | 11:09

Valášek z PS: Ukrajina migy potrebuje a vie ich využiť lepšie než Slovensko

Predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO) sú za to, že vojenská pomoc Ukrajine je žiadaná viac ako kedykoľvek predtým. Je toho veľa, čo Ukrajina potrebuje, a sú typy techniky, ktoré sú teraz urgentnejšie ako MiG-29. Ak však už na Slovensku na nič neslúžia a sú k dispozícii, Ukrajina ich vie využiť. Je správne a pre Slovensko dobré nimi pomôcť pri obrane proti ruskej agresii. Uviedol to poslanec Národnej rady SR a podpredseda hnutia Progresívne Slovensko Tomáš Valášek, ktorý sa zúčastnil na rokovaní výborov Parlamentného zhromaždenia NATO. S lídrami aliancie diskutoval aj o potrebe dodania slovenských MiG-29 Ukrajine.

Ako uviedol Valášek, migy už takmer rok nezohrávajú rolu pri obranyschopnosti SR. „Ukrajina potrebuje chrániť svoju nebo. Migy, ktoré my nevieme využiť, sa im hodia na zostreľovanie striel s plochou dráhou letu a dronov, ale tiež v prípade, že sa im začnú míňať systémy protivzdušnej obrany,” vyhlásil Valášek s tým, že spojenci majú v tejto otázke jasno a aj napriek tomu, že MiG-29 nie sú prioritou, pre Ukrajinu môžu predstavovať užitočnú pomoc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na summite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.

(sita)