Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spotreba zemného plynu v EÚ klesá

Spotreba zemného plynu v Európskej únii (EÚ) klesla v období od začiatku augusta 2022 do konca januára 2023 o 19,3 percenta v porovnaní s priemernou spotrebou plynu za rovnaké mesiace v predchádzajúcich rokoch od roku 2017. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Rada EÚ schválila v auguste minulého roka nariadenie o koordinovanom úsilí členov bloku znížiť spotrebu plynu v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 aspoň o 15 percent v porovnaní s priemernou spotrebou za päť rokov.

V období medzi augustom 2022 a januárom 2023 zaznamenalo spomedzi krajín EÚ najmenší pokles spotreby zemného plynu Írsko (- 0,3 percenta), zatiaľ čo Španielsko (- 13,7 percenta) a Slovinsko (- 14,2 percenta) dosiahli síce citeľný pokles, ale zaostali za cieľom na úrovni 15 percent. V iných členských štátoch EÚ znižovanie spotreby prekročilo cieľ, v niektorých veľmi výrazne (nad 40 percent). A v dvoch, na Malte a na Slovensku, sa spotreba, naopak, zvýšila.

Najviac klesla v sledovanom období spotreba plynu vo Fínsku (- 57,3 percenta), Litve (- 47,9 percenta) a Švédsku (- 40,2 percenta).

Pri pohľade na mesačné údaje od januára 2022 do januára 2023 bola spotreba trvalo pod priemerom za roky 2017 až 2022.

Od januára do júla 2022 sa spotreba zemného plynu v EÚ pohybovala od 1 938 petajoulov (PJ) v januári do 785 PJ v júli, čo naznačuje celkový mesačný pokles, a to ešte predtým, ako Rada EÚ stanovila cieľ znížiť plyn o 15 percent. Najväčšie mesačné poklesy však boli zaznamenané v druhom polroku 2022 počnúc augustom, so znížením spotreby o - 14 percent, nasledovalo - 14,3 percenta v septembri, - 24,7 percenta v októbri a - 25 percent v novembri.

V decembri 2022 dosiahla spotreba plynu v EÚ 1 575 PJ, čo naznačuje menší pokles (- 12,6 percenta) ako v predchádzajúcich mesiacoch, no potom v januári 2023 opäť výraznejšie klesla (- 22,1 percenta).

(tasr)

Minúta  |  

Ruská štátna televízia čelila počas vysielania Putinovho prejavu výpadku

Ruské štátne médiá čelili v utorok výpadkom počas vysielania prejavu prezidenta Vladimira Putina o stave krajiny. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Novinári Reutersu sa na viacerých miestach nedokázali počas Putinovho príhovoru pripojiť k webovej stránke ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK alebo k streamovacej platforme Smotrim.

Na webovej stránke VGTRK sa objavilo "prebiehajú technické práce" a stránka Smotrim sa nenačítavala, všíma si Reuters.

Krátko pred začiatkom Putinovho prejavu k ruskému Federálnemu zhromaždeniu štátne televízie informovali, že prejav budú vysielať všetky veľké ruské stanice.

Podľa ruskej štátnej agentúry RIA Novosti výpadky zapríčinili útoky DDoS (zahltenie webu pochybnou aktivitou). Reuters upozorňuje, že dôvod výpadku nedokázal nezávisle overiť.

https://standard.sk/322764/zapad-sa-netaji-tym-ze-chce-strategicky-porazit-rusko-pre-nas-to-znamena-ze-s-nim-navzdy-koncime-vyhlasil-putin/

(tasr)

Minúta  |  

Ženy sú vzdelanejšie ako muži vo všetkých okresoch SR, vyplýva z údajov zo sčítania

Ženy sú vo všetkých okresoch SR vzdelanejšie ako muži. Najvyšší rozdiel úrovne vzdelania je v severných okresoch. TASR o tom informovala hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder na základe štúdie Vzdelanostný a kariérny diferenciál populácie SR.

"V severných okresoch Námestovo (3,5 percentuálneho bodu), Levoča (2,5), Stará Ľubovňa (2,4), Bytča (2,3) a Tvrdošín (2,3) bol medzi pohlaviami najvyšší rozdiel v úrovni vzdelania v prospech žien," priblížila.

Najmenší rozdiel vo vzdelanostnej úrovni žien a mužov podľa nej zaznamenali Liptovský Mikuláš, Zvolen, Košice, Veľký Krtíš a Snina, a to menej ako jeden percentuálny bod v prospech žien.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Za smrť Jána a Martiny môže Fico a Pellegrini

Vinníkmi smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú Robert Fico (Smer-SD) a Peter Pellegrini (Hlas-SD). Povedal to v utorok Igor Matovič na krátkom brífingu poslancov OĽaNO pred domom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači.

Oni sú podľa neho tí, ktorí stvorili systém, "ba doslova megastroj korupcie, ktorý po šraubíku rozoberal Ján Kuciak". Tento systém umožnil Mariánovi Kočnerovi, aby si povedal, že on môže rozhodovať o živote a smrti novinára, ktorý písal nepríjemné pravdy o jeho kvázi podnikaní.

„A aké je jedno slovo, ktoré charakterizovalo Jána Kuciaka? Myslím si, že to bola pravda. Bola to jeho nekonečná láska k pravde postavená na tom, že všetky svoje fakty, všetky svoje odhalenia staval len a len na faktoch, dátach a na reálnych zisteniach. Keď si prejdete spätne jeho články, nenájdete tam žiadne fabulácie, žiadne lži, žiadne manipulácie,“ uviedol ďalej šéf OĽaNO.

Po piatich rokoch je tu podľa neho priestor pýtať sa, či sa slovenské médiá vydali Kuciakovou cestou, či v slovenských médiách sú len články postavené na faktoch, pravde, dátach a reálnych číslach a či v nich nie sú manipulácie.

„Veľmi ma mrzí, že mnohí politici, a bohužiaľ aj novinári, zrádzajú odkaz Jána Kuciaka tým, že legitimizujú Petra Pellegriniho ako budúceho koaličného partnera, a zrazu sa tvárime akoby on 19 rokov nerobil poskoka Robertovi Ficovi. Akoby spolu nevytvárali tento systém, ktorý Ján Kuciak odhaľoval. Akoby Peter Pellegrini nepoznal a nevedel o všetkých podvodoch, ktoré spoločne páchali. Toto mi dnes pripadá v politike ako najväčšia zrada odkazu Jána Kuciaka,“ dodal Matovič s tým, že jeho hnutie nikdy nepôjde do koalície s Hlasom-SD ani Smerom-SD.

Igor Matovič zároveň vyzval všetky demokratické strany, aby vylúčili spoluprácu s Hlasom-SD, ktorý je spolu so Smerom-SD zodpovedný za smrť Jána Kuciaka.

(sita)

Minúta  |  

Meloniová pricestovala do Kyjeva. Má navštíviť aj Buču a Irpiň

Talianska premiérka Giorgia Meloniová pricestovala v utorok na návštevu Kyjeva. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Ukrajinský veľvyslanec v Taliansku Jaroslav Meľnyk návštevu označil za "ďalšie výrazné znamenie podpory pre Ukrajinu", píše agentúra ANSA. Meloniová vyjadrila presvedčenie, že je jej povinnosťou opätovne na Ukrajine potvrdiť postoj talianskej vlády. "Som zvedavá a odhodlaná zistiť, čo títo ľudia potrebujú," uviedla.

Talianska premiérka navštívi aj mestá Buča a Irpin, v ktorých počas ruskej invázie ruskí vojaci zavraždili stovky civilistov. Popoludní sa má Meloniová stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Talianska premiérka sa v pondelok vo Varšave stretla s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Mateuszom Morawieckim. Telefonicky sa spojila s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý je na návšteve Poľska.

Biely dom uviedol, že témami rozhovoru bola spolupráca v oblasti podpory Ukrajiny. Biden podľa Bieleho domu Meloniovú očakáva na návšteve vo Washingtone.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko pozastavuje dohodu o kontrole jadrových zbraní, uviedol Putin. Lavrovov rezort tvrdí niečo iné

Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. Vyhlásil to v utorok v príhovore o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin. Informuje o tom správa agentúry AP.

Putin zdôraznil, že Rusko od zmluvy neodstupuje, ale "pozastavuje svoju účasť" pri jej plnení. Dodal, že Moskva musí byť pripravená obnoviť testy jadrových zbraní v prípade, ak to urobia USA.

Na základe Novej dohody START, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2011, môžu mať Rusko a Spojené štáty najviac 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, vysvetľuje Reuters.

Dohodu v roku 2010 podpísali vtedajší prezidenti USA a Ruska – Barack Obama a Dmitrij Medvedev, jej platnosť mala pôvodne vypršať vo februári 2021. Americký prezident Joe Biden, ktorý nastúpil do funkcie 20. januára 2021, okamžite navrhol predĺženie dohody o päť rokov, s čím Putin súhlasil.

Vzájomné inšpekcie jadrových zbraní boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nedohodli na ich obnovení.

Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Británia – disponujú spoločne 6 065 jadrovými hlavicami, uvádza Združenie na kontrolu zbraní (Arms Control Association) so sídlom vo Washingtone.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.

Rusko bude aj naďalej dodržiavať limity na počet jadrových hlavíc a ich nosičov vymedzené v zmluve Nový START, uviedlo neskôr vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. Dôvodom je podľa neho zachovanie stability.

Lavrovov rezort vo vyhlásení kritizuje najmä Spojené štáty, ktoré podľa neho svojim správaním zmluvu vážne porušili. Washington sa podľa ruskej diplomacie okrem iného pokúšal "preveriť" bezpečnosť mnohých ruských objektov spadajúcich pod Nový START. Zistené spravodajské informácie potom zdieľa s Ukrajinou, na ktorú Rusko bezmála pred rokom zaútočilo.

"Rusko však v záujme zachovania dostatočnej predvídateľnosti a stability v oblasti jadrových zbraní chce zachovať zodpovedný prístup a aj naďalej bude dodržiavať zmluvou stanovené početné obmedzenia strategických útočných zbraní," píše ministerstvo. Moskva zároveň bude pokračovať vo výmene informácií o skúšobných odpaloch balistických rakiet na základe predchádzajúcich dohôd so Spojenými štátmi.

https://standard.sk/323141/britania-ziada-putina-aby-prehodnotil-rozhodnutie-pozastavit-ucast-na-dohode/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.